Zákon č. 513/1991 Zb., obchodný zákoník

Úvod → Zákony a predpisy → Zákon č. 513/1991 Zb., obchodný zákoník

Federálne   zhromaždenie  Českej   a  Slovenskej  FederatívnejRepubliky sa uznieslo na tomto zákone:
PRVÁ ČASŤ                      VŠEOBECNÉ USTANOVENIA
HLAVA I                      ZÁKLADNÉ USTANOVENIA
DIEL I                       Úvodné ustanovenia
§ 1
Rozsah pôsobnosti
(1) Tento  zákon  upravuje  postavenie  podnikateľov, obchodnézáväzkové   vzťahy,   ako   aj   niektoré   iné  vzťahy  súvisiaces podnikaním.
(2) Právne vzťahy uvedené v odseku 1 sa spravujú ustanoveniamitohto  zákona.  Ak  niektoré  otázky  nemožno  riešiť podľa týchtoustanovení, riešia  sa podľa predpisov  občianskeho práva. Ak  ichnemožno  riešiť  ani  podľa  týchto  predpisov,  posúdia  sa podľaobchodných  zvyklostí,  a ak  ich  niet,  podľa  zásad, na ktorýchspočíva tento zákon. 
§ 2
Podnikanie
(1) Podnikaním   sa   rozumie   sústavná   činnosť  vykonávanásamostatne podnikateľom vo vlastnom mene a na vlastnú zodpovednosťza účelom dosiahnutia zisku.
(2) Podnikateľom podľa tohto zákona je:
a) osoba zapísaná v obchodnom registri, b) osoba, ktorá podniká na základe živnostenského oprávnenia, c) osoba,  ktorá  podniká  na  základe  iného  než živnostenského    oprávnenia podľa osobitných predpisov, d) fyzická  osoba,  ktorá  vykonáva  poľnohospodársku výrobu a je    zapísaná do evidencie podľa osobitného predpisu.
(3) Sídlom  právnickej  osoby  a miestom  podnikania  fyzickejosoby  je  adresa,  ktorá  je  ako  sídlo  alebo miesto podnikaniazapísaná v obchodnom  alebo v živnostenskom registri  alebo v inejevidencii. 
§ 3
(1) Do obchodného registra sa zapisujú:
a) obchodné   spoločnosti,   družstvá   a iné   právnické  osoby,    o ktorých to ustanovuje zákon, b) zahraničné osoby podľa § 21 ods. 4.
(2) Fyzická  osoba  s bydliskom  na  území Českej a SlovenskejFederatívnej Republiky,  ktorá je podnikateľom  podľa tohto zákona[(§ 2 ods. 2 písm. b)  až d)] sa zapíše do  obchodného registra navlastnú žiadosť, alebo ak tak ustanovuje osobitný zákon. 
§ 4
Ustanoveniami tohto  zákona sa spravujú  aj vzťahy iných  osôbnež  podnikateľov, ak  to  ustanovuje  tento zákon  alebo osobitnýzákon. 
DIEL II                    Podnik a obchodné imanie
§ 5
Podnikom sa na účely tohto  zákona rozumie súbor hmotných, akoaj  osobných  a nehmotných  zložiek  podnikania.  K podniku patriaveci,  práva a iné  majetkové hodnoty,  ktoré patria podnikateľovia slúžia na prevádzkovanie podniku  alebo vzhľadom na svoju povahumajú tomuto účelu slúžiť. 
§ 6
(1) Obchodným majetkom na účely  tohto zákona sa rozumie súhrnmajetkových  hodnôt  (vecí,  pohľadávok  a iných  práv  a peniazmioceniteľných  iných hodnôt),  ktoré patria  podnikateľovi a slúžiaalebo sú určené na jeho podnikanie.
(2) Na  účely   tohto  zákona  sa   súbor  obchodného  majetkua záväzkov  vzniknutých  podnikateľovi  v súvislosti  s podnikanímoznačuje ako obchodné imanie (ďalej len "imanie").
(3) Čistým obchodným imaním je  obchodný majetok po odpočítanízáväzkov vzniknutých podnikateľovi v súvislosti s podnikaním. 
§ 7
Organizačná zložka podniku
(1) Odštepný závod je organizačná zložka podniku, ktorá je akoodštepný  závod zapísaná  v obchodnom registri.  Pri prevádzkovaníodštepného   závodu   sa   používa   obchodné   meno   podnikateľas dodatkom, že ide o odštepný závod.
(2) Obdobné   postavenie  ako   odštepný  závod   má  aj   ináorganizačná  zložka,  ak  zákon  ustanovuje,  že  sa  zapisuje  doobchodného registra.
(3) Prevádzkárňou sa rozumie priestor, v ktorom sa uskutočňujeurčitá  podnikateľská  činnosť.  Prevádzkáreň  musí  byť  označenáobchodným  menom podnikateľa,  ku ktorému  sa môže  pripojiť názovprevádzkárne alebo iné rozlišujúce označenie. 
DIEL III                          Obchodné meno
§ 8
Obchodným  menom  sa  rozumie  názov,  pod  ktorým  podnikateľvykonáva právne úkony pri svojej podnikateľskej činnosti. 
§ 9
(1) Obchodným  menom fyzickej  osoby je  jej meno a priezvisko(ďalej len  "meno"). Obchodné meno  fyzickej osoby môže  obsahovaťdodatok odlišujúci osobu podnikateľa alebo druh podnikania.
(2) Obchodné meno obchodných  spoločností a družstva je názov,pod  ktorým  sú  zapísané  v obchodnom  registri.  To platí aj preprávnické  osoby,  ktoré  sa  zapisujú  do  obchodného registra nazáklade  osobitného zákona.  Súčasťou obchodného  mena právnickýchosôb je aj dodatok označujúci ich právnu formu.
(3) Obchodným menom  právnickej osoby, ktorá  sa nezapisuje doobchodného registra, je názov, pod ktorým bola zriadená. 
§ 10
(1) Obchodné  meno  nesmie  byť  zameniteľné s obchodným menominého  podnikateľa.  U právnickej  osoby  postačí  na odlíšenie odobchodného  mena inej  právnickej osoby  uvedenie iného  sídla, aktieto  osoby  nepodnikajú  v tom  istom  odbore  alebo  v odborochzameniteľných pri hospodárskej súťaži. U fyzických osôb postačí naodlíšenie uvedenie iného miesta podnikania.
(2) Ak  podniká viac  osôb pod  spoločným menom  bez založeniaprávnickej osoby, sú tieto  osoby povinné splniť záväzky vzniknutépri tomto podnikaní spoločne a nerozdielne. 
§ 11
(1) Kto  zdedí  podnik  po  podnikateľovi,  ktorý bol fyzickouosobou,  môže podnikať  pod doterajším  obchodným menom s dodatkomoznačujúcim  nástupníctvo  a meno  nástupcu;  to  isté  platí  prinadobudnutí  podniku na  základe zmluvy  od podnikateľa,  ktorý jefyzickou osobou, za podmienok ustanovených v § 481 ods. 2.
(2) Ak  podnikateľom  je  fyzická  osoba,  ktorá zmenila svojemeno,  môže  používať  v obchodnom   mene  aj  svoje  prvšie  menos dodatkom obsahujúcim nové meno.
(3) Obchodné  meno právnickej  osoby prechádza  na nástupníckuprávnickú osobu s podnikom, ak  zaniká pôvodná právnická osoba bezlikvidácie a nástupnícka  právnická osoba obchodné  meno prevezme.Ak nástupnícka právnická osoba má inú právnu formu, musí sa zmeniťdodatok v súlade s jej právnou formou.
(4) Prevod  obchodného mena  bez súčasného  prevodu podniku jeneprípustný. Prevod obchodného mena je  možný aj pri prevode častipodniku, ak bude podnikateľ zostávajúcu časť prevádzkovať pod inýmobchodným menom alebo táto časť zanikne likvidáciou.
(5) Ak  súčasťou  obchodného  mena  právnickej  osoby  je menospoločníka alebo  člena, ktorý prestal  byť jej spoločníkom  alebočlenom, môže  právnická osoba používať ďalej  jeho meno len s jehosúhlasom.  Pri smrti  spoločníka  alebo  člena sa  vyžaduje súhlasdediča. 
§ 12
(1) Koho   práva   boli   dotknuté   neoprávneným   používanímobchodného mena, môže sa  proti neoprávnenému užívateľovi domáhať,aby sa takého konania zdržal  a odstránil závadný stav. Ďalej môžepožadovať  primerané zadosťučinenie,  ktoré sa  môže poskytnúť  ajv peniazoch.
(2) Ak  sa neoprávneným  používaním obchodného  mena spôsobilaškoda, možno sa jej náhrady domáhať podľa tohto zákona.
(3) Súd môže účastníkovi, ktorého  návrhu sa vyhovelo, priznaťv rozsudku  právo  uverejniť  rozsudok  na  trovy účastníka, ktorýv spore  neuspel,   a podľa  okolností  určiť   aj  rozsah,  formua spôsob uverejnenia. 
DIEL IV                       Konanie podnikateľa
§ 13
(1) Ak  podnikateľom  je  fyzická  osoba,  koná  osobne  aleboprostredníctvom  zástupcu.  Právnická  osoba  koná prostredníctvomštatutárneho orgánu alebo za ňu koná zástupca.
(2) Ustanovenia   tohto  zákona   o  jednotlivých   obchodnýchspoločnostiach a družstve určujú štatutárny orgán, ktorého konanieje konaním podnikateľa.
(3) Vedúci organizačnej zložky podniku (§ 7 ods. 1 a 2), ktorýje zapísaný do obchodného registra, je splnomocnený za podnikateľarobiť všetky právne úkony týkajúce sa tejto zložky. 
§ 14
Prokúra
(1) Prokúrou  splnomocňuje  podnikateľ  prokuristu  na  všetkyprávne úkony, ku ktorým dochádza  pri prevádzke podniku, aj keď sana ne  inak vyžaduje osobitné plnomocenstvo.  Prokúru možno udeliťlen fyzickej osobe.
(2) V prokúre    nie   je    zahrnuté   oprávnenie   scudzovaťnehnuteľnosti a zaťažovať  ich, ibaže je  toto oprávnenie výslovnev udelení prokúry uvedené.
(3) Obmedzenie prokúry vnútornými pokynmi nemá právne následkyvoči tretím osobám.
(4) Viacerým  osobám  možno  prokúru  udeliť  tak,  že  sú  nazastupovanie a podpisovanie oprávnené každá samostatne, alebo tak,že je  pri tom potrebný súhlasný  prejav vôle všetkých prokuristovalebo aspoň dvoch z nich.
(5) Prokurista  podpisuje tým  spôsobom, že  k obchodnému menupodnikateľa, za  ktorého koná, pripojí  dodatok označujúci prokúrua svoj podpis.
(6) Udelenie  prokúry  je  účinné   od  zápisu  do  obchodnéhoregistra.  Návrh  na  zápis  prokúry  do  obchodného registra musíobsahovať  meno   a bydlisko  prokuristu  a spôsob,   akým  sa  zapodnikateľa  podpisuje. Ak  bola prokúra  udelená viacerým osobám,musí návrh  obsahovať aj určenie,  či každý prokurista  môže konaťsamostatne, prípadne koľko prokuristov musí konať spoločne. 
§ 15
Kto bol pri prevádzkovaní  podniku poverený určitou činnosťou,je  splnomocnený na  všetky úkony,  ku ktorým  pri tejto  činnostiobvykle dochádza. 
§ 16
Podnikateľa   zaväzuje   aj    konanie   inej   osoby   v jehoprevádzkárni, ak nemohla tretia osoba vedieť, že konajúca osoba nato nie je oprávnená. 
DIEL V                       Obchodné tajomstvo
§ 17
Predmetom práv patriacich k podniku  je aj obchodné tajomstvo.Obchodné tajomstvo  tvoria všetky skutočnosti  obchodnej, výrobnejalebo technickej povahy súvisiace  s podnikom, ktoré majú skutočnúalebo aspoň potenciálnu materiálnu alebo nemateriálnu hodnotu, niesú v príslušných obchodných kruhoch bežne dostupné, majú byť podľavôle podnikateľa utajené  a podnikateľ zodpovedajúcim spôsobom ichutajenie zabezpečuje. 
§ 18
Podnikateľ prevádzkujúci podnik, na ktorý sa vzťahuje obchodnétajomstvo, má výlučné právo,  ak osobitný zákon neustanovuje niečoiné, s  týmto tajomstvom nakladať, najmä  udeliť dovolenie na jehovyužitie a určiť podmienky takého využitia.

§ 19
Právo k obchodnému  tajomstvu trvá, pokiaľ  trvajú skutočnostiuvedené v § 17. 
§ 20
Proti  porušeniu alebo  ohrozeniu práva  na obchodné tajomstvoprislúcha podnikateľovi právna ochrana ako pri nekalej súťaži. 
HLAVA II                  PODNIKANIE ZAHRANIČNÝCH OSÔB
DIEL I                      Základné ustanovenia
§ 21
(1) Zahraničné   osoby   môžu   podnikať   na   území   Českeja Slovenskej   Federatívnej  Republiky   za  rovnakých   podmienoka v rovnakom rozsahu  ako česko-slovenské osoby,  pokiaľ zo zákonanevyplýva niečo iné.
(2) Zahraničnou  osobou  sa  na  účely  tohto  zákona  rozumiefyzická  osoba s bydliskom  alebo právnická  osoba so  sídlom mimoúzemia     Českej     a Slovenskej     Federatívnej     Republiky.Česko-slovenskou  právnickou  osobou  na  účely  tohto  zákona  sarozumie  právnická osoba  so sídlom  na území  Českej a SlovenskejFederatívnej Republiky.
(3) Podnikaním zahraničnej osoby  na území Českej a SlovenskejFederatívnej Republiky sa rozumie na účely tohto zákona podnikanietejto osoby, ak má podnik alebo jeho organizačnú zložku umiestnenúna území Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky.
(4) Oprávnenie  zahraničnej  osoby  podnikať  na  území Českeja Slovenskej  Federatívnej Republiky  vzniká ku  dňu zápisu  tejtoosoby, prípadne organizačnej zložky jej podniku v rozsahu predmetupodnikania zapísanom do obchodného registra. Návrh na zápis podávazahraničná osoba. 
§ 22
Právnu spôsobilosť, ktorú má  iná než fyzická zahraničná osobapodľa právneho  poriadku, podľa ktorého bola  založená, má takistov oblasti česko-slovenského právneho  poriadku. Právnym poriadkom,podľa  ktorého  bola  táto  osoba  založená,  sa  spravujú  aj jejvnútorné právne  pomery a ručenie členov alebo  spoločníkov za jejzáväzky. 
§ 23
Zahraničné  osoby, ktoré  majú právo  podnikať v zahraničí, sapokladajú za podnikateľa podľa tohto zákona. 
DIEL II                  Majetková účasť zahraničných          osôb v česko-slovenských právnických osobách
§ 24
(1) Zahraničná osoba sa môže  podľa ustanovení tohto zákona zaúčelom podnikania podieľať na založení česko-slovenskej právnickejosoby   alebo   sa   zúčastňovať    ako   spoločník   alebo   členv česko-slovenskej právnickej  osobe už založenej.  Môže tiež samačesko-slovenskú  právnickú  osobu  založiť  alebo  sa stať jedinýmspoločníkom česko-slovenskej právnickej  osoby, pokiaľ tento zákonjediného zakladateľa alebo jediného spoločníka pripúšťa.
(2) Právnická osoba môže  byť založená podľa česko-slovenskéhoalebo iného práva; §  26 ods. 3 druhá veta platí obdobne.
(3) Vo  veciach  uvedených  v odseku  1  majú zahraničné osobyrovnaké práva a povinnosti ako česko-slovenské osoby. 
DIEL III                   Ochrana majetkových záujmovzahraničných osôb pri podnikaní v Českej a Slovenskej Federatívnej                            Republike
§ 25
(1) Majetok zahraničnej osoby  súvisiaci s podnikaním v Českeja Slovenskej Federatívnej Republike  a majetok právnickej osoby sozahraničnou majetkovou účasťou podľa  § 24 ods. 1 sa môže v Českeja Slovenskej  Federatívnej Republike  vyvlastniť alebo  vlastníckeprávo obmedziť  len na základe zákona  a vo verejnom záujme, ktorýnemožno  uspokojiť  inak.  Proti  takému  rozhodnutiu  možno podaťopravný prostriedok na súde.
(2) Pri opatreniach uvedených v odseku  1 sa musí bez meškaniaposkytnúť náhrada  zodpovedajúca plnej hodnote  majetku dotknutéhotýmito  opatreniami v čase,  keď  sa  uskutočnili, ktorá  je voľneprevoditeľná do zahraničia v cudzej mene.
(3) Medzinárodné   zmluvy,   ktorými   je   Česká  a SlovenskáFederatívna  Republika viazaná  a ktoré boli  uverejnené v Zbierkezákonov, nie sú dotknuté. 
DIEL IV  Premiestnenie sídla zahraničnej právnickej osoby do tuzemska
§ 26
(1) Právnická  osoba založená  podľa práva  cudzieho štátu  zaúčelom  podnikania, ktorá  má sídlo  v zahraničí, môže premiestniťsvoje sídlo na územie  Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky.Podmienkou  pre  to  je,  že  to  pripúšťa  právny poriadok štátu,v ktorom  právnická osoba  má dosiaľ  svoje sídlo,  a tiež, pokiaľbola založená podľa práva iného štátu, tento právny poriadok.
(2) Premiestnenie sídla podľa odseku 1  je účinné odo dňa jehozápisu do obchodného registra.
(3) Vnútorné právne pomery  právnickej osoby uvedenej v odseku1 sa  aj  po  preložení  jej  sídla  do  tuzemska spravujú právnymporiadkom  štátu,   podľa  ktorého  bola   založená.Týmto  právnymporiadkom sa spravuje aj ručenie jej spoločníkov alebo členov vočitretím  osobám,  ktoré  však  nesmie  byť  nižšie,  než ustanovuječesko-slovenské právo  pre tú istú alebo  obdobnú formu právnickejosoby. 
HLAVA III                        OBCHODNÝ REGISTER
§ 27
(1) Obchodný  register  je  verejný   zoznam,  do  ktorého  sazapisujú  zákonom  ustanovené   údaje  týkajúce  sa  podnikateľov,prípadne iných osôb, o ktorých to ustanovuje osobitný zákon.
(2) Skutočnosti zapísané  v obchodnom registri sú  účinné vočikaždému odo dňa, ku ktorému sa zápis vykonal. Proti tomu, kto konáv dôvere v zápis do obchodného registra, nemôže ten, koho sa zápistýka, namietať, že zápis nezodpovedá skutočnosti.
(3) Obchodný register  vedie súd (ďalej  len "registrový súd")určený na to osobitným zákonom. 
§ 28
(1) Do obchodného registra sa zapisujú tieto údaje:
a) obchodné  meno,  u právnických  osôb  sídlo,  u fyzických osôb    bydlisko a miesto podnikania, ak sa líši od bydliska, b) identifikačné číslo, c) predmet podnikania (činnosti), d) právna forma právnickej osoby, e) meno,  bydlisko  a  rodné  číslo  osoby  alebo  osôb, ktoré sú    štatutárnym  orgánom alebo  jeho členmi,  s uvedením  spôsobu,    akým konajú v mene právnickej osoby, f) označenie,  sídlo a predmet  podnikania (činnosti)  odštepného    závodu, meno vedúceho a jeho bydlisko, g) meno prokuristu a jeho bydlisko, h) rodné    číslo   spoločníka    obchodnej   spoločnosti   alebo    identifikačné číslo, ak je spoločníkom právnická osoba, i) pri  spoločnosti s  ručením obmedzeným  a akciovej spoločnosti    rodné čísla členov dozornej rady, j) ďalšie skutočnosti, ak to ustanovuje zákon.
(2) Do obchodného registra sa ďalej zapisujú:
a) pri    verejnej   obchodnej    spoločnosti   mená   a bydliská    spoločníkov,  prípadne  obchodné   meno  alebo  názov  a sídlo    právnickej osoby ako spoločníka, b) pri  komanditnej  spoločnosti   mená  a bydliská  spoločníkov,    prípadne  obchodné meno  alebo názov  a sídlo právnickej osoby    ako   spoločníka,   s určením,   kto   je  komplementár  a kto    komanditista, výška vkladu  každého komanditistu a rozsah jeho    splatenia, c) pri   spoločnosti   s ručením   obmedzeným   mená   a bydliská    spoločníkov,  prípadne  obchodné   meno  alebo  názov  a sídlo    právnickej  osoby ako  spoločníka s uvedením  výšky základného    imania,   výšky  vkladu   každého  spoločníka   a rozsah  jeho    splatenia,  ako aj  mená a bydliská  členov dozornej  rady, ak    bola zriadená, d) pri akciovej spoločnosti výška základného imania, počet akcií,    ich druh,  menovitá hodnota a  podoba, ako aj  mená a bydliská    členov dozornej rady, e) pri  družstve  výška  zapisovaného  základného  imania, ako aj    výška základných členských vkladov, f) pri štátnom podniku zakladateľ a kmeňové imanie.
(3) U zahraničných osôb  sa zapisujú údaje  uvedené v odseku 1písm. a),   c)   a d),   ďalej   umiestnenie  organizačnej  zložkyzahraničnej osoby, ako aj  meno a bydlisko, prípadne miesto pobytujej vedúceho.
(4) V obchodnom  registri   sa  ďalej  vyznačí   aj  vstup  dolikvidácie,  ako  aj  meno  a bydlisko likvidátora (likvidátorov),vyhlásenie  konkurzu  s menom   a bydliskom  konkurzného  správcu,začatie konania o vyrovnanie a právny dôvod výmazu podnikateľa.
(5) Do obchodného registra sa zapíše bez zbytočného odkladu ajzmena alebo zánik zapisovaných skutočností.
(6) Identifikačné číslo pridelí  podnikateľovi registrový súd.Potrebné  identifikačné čísla  oznámi registrovému  súdu príslušnýorgán štátnej správy. 
§ 29
Odštepný závod  sa zapíše do obchodného  registra, v ktorom jepodľa sídla, prípadne miesta  podnikania alebo bydliska podnikateľzapísaný.   Ak  je   odštepný  závod   umiestnený  v obvode  inéhoregistrového súdu, musí byť zapísaný  do obchodného registra aj natomto súde.  To isté platí  o inej organizačnej jednotke  uvedenejv § 7 ods. 2. 
§ 30
(1) Ak osobitný zákon nestanovuje inak, je žiadateľ o zápis doobchodného registra povinný preukázať, že najneskôr dňom zápisu muvznikne živnostenské alebo iné oprávnenie na činnosť, ktorá má byťako  predmet  jeho  podnikania  (činnosti)  zapísaná do obchodnéhoregistra.
(2) Ako   predmet  podnikania   obchodnej  spoločnosti   alebodružstva sa zapíše činnosť,  ktorú podľa osobitných predpisov môžuvykonávať  iba fyzické  osoby,len  ak  žiadateľ preukáže,  že tátočinnosť sa bude  vykonávať pomocou osôb, ktoré sú  na to oprávnenépodľa týchto predpisov.
(3) U zahraničnej  fyzickej   osoby,  ktorá  sa   zapisuje  doobchodného registra, ako osoba oprávnená konať v mene podnikateľa,sa  vyžaduje  doklad  o povolení  na  pobyt  v Českej a SlovenskejFederatívnej Republike. 
§ 31
(1) Návrh  na zápis  do obchodného  registra podáva  oprávnenáosoba,  ktorej sa  zápis týka,  alebo osoby  oprávnené na to podľazákona alebo osoby písomne splnomocnené na to týmito osobami.
(2) Návrh    na    zápis    musí    byť   doložený   listinamio skutočnostiach, ktoré sa majú do obchodného registra zapísať.
(3) Zápis sa vykoná  ku dňu určenému v návrhu na  zápis. Ak sauznesenie  o vykonaní zápisu  vydá neskôr  alebo návrh  neobsahujedeň,  ku ktorému  sa má  zápis  vykonať,  vykoná sa  zápis ku  dňuvydania tohto uznesenia.
(4) Pravosť  podpisu  osôb  podávajúcich  návrh  na  zápis  doobchodného registra  a podpisov plnomocenstva podľa  odseku 1 musíbyť úradne overená. 
§ 32
Súdy alebo iné orgány upozornia registrový súd vždy na nezhodumedzi  skutočným  právnym   stavom  a stavom  zápisov  v obchodnomregistri, len čo táto skutočnosť pri ich činnosti vyjde najavo. 
§ 33
(1) Vykonanie  zápisu  do  obchodného  registra registrový súdzverejní.
(2) Zápis podnikateľa a predmetu podnikania (činnosti), ako ajzápis  zmien  alebo  výmazu  dosiaľ  zapísaných skutočností oznámiregistrový  súd   príslušnému  daňovému  orgánu,   orgánu  štátnejštatistiky  a orgánu,  ktorý  vydal  preukaz  živnostenského aleboiného podnikateľského  oprávnenia najneskôr do  jedného týždňa ododňa zápisu. 
§ 34
Vykonávací   predpis  upraví   spôsob  zverejňovania   zápisovv obchodnom registri. 
HLAVA IV                    ÚČTOVNÍCTVO PODNIKATEĽOV
§ 35
Podnikatelia   sú   povinní    viesť   účtovníctvo   v rozsahua spôsobom ustanoveným osobitným zákonom. 
§ 36
Podnikatelia   zapísaní   v obchodnom   registri   (ďalej  len"zapísaní  podnikatelia") účtujú  v sústave podvojného účtovníctvao stave a pohybe obchodného majetku a záväzkov, čistého obchodnéhoimania, o nákladoch, výnosoch a zisku alebo strate podniku. 
§ 37
(1) Pokiaľ   osobitný   zákon    neustanovuje   inak,   účtujúpodnikatelia,   ktorí  nie   sú  zapísaní   v obchodnom  registri,v sústave   jednoduchého   účtovníctva   o príjmoch   a výdavkoch,obchodnom majetku,  ako aj o záväzkoch tak,  aby bolo možné zistiťčisté obchodné imanie a výsledok hospodárenia.
(2) Podnikatelia, ktorí nie sú  zapísaní v obchodnom registri,môžu účtovať namiesto v sústave jednoduchého účtovníctva v sústavepodvojného účtovníctva, pokiaľ v nej  budú účtovať po celé účtovnéobdobie.
§ 38
Účtovným obdobím je kalendárny rok. 
§ 39
(1) Akciové spoločnosti musia  mať riadnu a mimoriadnu účtovnúzávierku  overenú  audítorom  podľa  osobitného  predpisu. Ostatnéobchodné  spoločnosti a družstvá  majú túto  povinnosť, len pokiaľtak ustanovuje osobitný zákon.
(2) Podnikateľ  je  povinný  pripraviť  a poskytnúť audítorovivšetky  účtovné  písomnosti  a vysvetlenia  potrebné na overovaniepodľa odseku l.
(3) Náklady    spojené    s audítorskou    činnosťou   uhrádzapodnikateľ, ktorého účtovná závierka sa overuje. 
§ 40
Akciové  spoločnosti  zverejňujú  údaje  z účtovných  závierokoverených audítorom; ostatné  obchodné spoločnosti a družstvá majútúto povinnosť, len pokiaľ tak ustanovuje osobitný zákon. 
HLAVA V                        HOSPODÁRSKA SÚŤAŽ
DIEL I                  Účasť na hospodárskej súťaži
§ 41
Fyzické i právnické osoby, ktoré sa zúčastňujú na hospodárskejsúťaži, aj keď nie sú podnikateľmi (ďalej len "súťažitelia"), majúprávo slobodne rozvíjať svoju súťažnú činnosť v záujme dosiahnutiahospodárskeho prospechu a združovať sa na výkon tejto činnosti; súvšak povinné  pritom dbať na právne  záväzné pravidlá hospodárskejsúťaže a nesmú účasť na súťaži zneužívať. 
§ 42
(1) Zneužitím účasti na hospodárskej  súťaži je nekalé súťažnékonanie  (ďalej  len  "nekalá  súťaž")  a nedovolené  obmedzovaniehospodárskej súťaže.
(2) Nedovolené   obmedzovanie  hospodárskej   súťaže  upravujeosobitný zákon. 
§ 43
(1) Pokiaľ   z medzinárodných   zmlúv,    ktorými   je   Českáa Slovenská Federatívna Republika  viazaná a ktoré boli uverejnenév Zbierke zákonov, nevyplýva inak, nevzťahuje sa ustanovenie tejtohlavy na konanie v rozsahu, v akom má účinky v zahraničí.
(2) Česko-slovenským  osobám  sú,  pokiaľ  ide o ochranu protinekalej  súťaži,  postavené  na   roveň  zahraničné  osoby,  ktorév Českej a Slovenskej Federatívnej Republike podnikajú podľa tohtozákona.  Inak  sa  môžu  zahraničné  osoby  domáhať  ochrany podľamedzinárodných  zmlúv,  ktorými  je  Česká a Slovenská FederatívnaRepublika viazaná a ktoré boli  uverejnené v Zbierke zákonov, a akich niet, na základe vzájomnosti. 
DIEL II                          Nekalá súťaž
§ 44
Základné ustanovenia
(1) Nekalou súťažou je konanie v hospodárskej súťaži, ktoré jev rozpore  s dobrými mravmi  súťaže a je  spôsobilé privodiť  ujmuiným súťažiteľom alebo spotrebiteľom. Nekalá súťaž sa zakazuje.
(2) Nekalou súťažou podľa odseku 1 je najmä:
a) klamlivá reklama, b) klamlivé označovanie tovaru a služieb, c) vyvolávanie nebezpečenstva zámeny, d) parazitovanie na povesti podniku, výrobkov alebo služieb iného    súťažiteľa, e) podplácanie, f) zľahčovanie, g) porušovanie obchodného tajomstva, h) ohrozovanie zdravia spotrebiteľov a životného prostredia. 
§ 45
Klamlivá reklama
(1) Klamlivou    reklamou   je    reklama   tovaru,   služieb,nehnuteľností, obchodného mena, ochrannej známky, označenia pôvoduvýrobkov a  iných práv a záväzkov  súvisiacich s podnikaním, ktoráuvádza do omylu alebo môže uviesť do omylu osoby, ktorým je určenáalebo ku  ktorým sa dostane,  a ktorá v  dôsledku klamlivosti môžeovplyvniť ekonomické správanie týchto  osôb alebo ktorá poškodzujealebo môže poškodiť iného súťažiteľa alebo spotrebiteľa.
(2) Pri posudzovaní  klamlivosti reklamy sa  zohľadňujú všetkyjej znaky, najmä informácie, ktoré obsahuje, o
a) tovare  a  službách,  ich  dostupnosti,  vyhotovení,  zložení,    spôsobe  a dátume  výroby alebo  dodania, vhodnosti  a spôsobe    použitia,  množstve, zemepisnom  alebo obchodnom  pôvode alebo    o výsledkoch,  ktoré  možno  očakávať  od  ich použitia, alebo    o výsledkoch ich skúšok alebo kontrol, b) cene alebo  spôsobe, akým je  vypočítaná, a o  podmienkach, za    ktorých sa tovar a služby dodávajú alebo poskytujú, c) charakteristických  znakoch  súťažiteľa  reklamy,  najmä  jeho    totožnosti,  kvalifikovanosti,   jeho  chránenom  priemyselnom    práve, duševnom vlastníctve, ocenení alebo vyznamenaní.
§ 46
Klamlivé označenie tovaru a služieb
(1) Klamlivým označením  tovaru a služieb je  každé označenie,ktoré je  spôsobilé vyvolať v hospodárskom  styku mylnú domnienku,že ním  označený tovar alebo  služby pochádzajú z určitého  štátu,určitej oblasti  alebo miesta alebo  od určitého výrobcu  alebo ževykazujú  osobitné  charakteristické  znaky  alebo osobitnú akosť.Nerozhodné je, či označenie  bolo uvedené bezprostredne na tovare,obaloch, obchodných písomnostiach a pod. Takisto je nerozhodné, čiku  klamlivému  označeniu  došlo   priamo  alebo  nepriamo  a akýmprostriedkom sa tak stalo. Ustanovenie § 45 ods. 3 platí obdobne.
(2) Klamlivým označením je aj  také nesprávne označenie tovarualebo  služieb,  ku  ktorému  je  pripojený  dodatok  slúžiaci  naodlíšenie od  pravého pôvodu, ako  výrazy "druh", "typ",  "spôsob"a označenie  je  napriek  tomu  spôsobilé  vyvolať  o pôvode alebopovahe tovaru alebo služieb mylnú domnienku.
(3) Klamlivým  označením  nie  je  uvedenie  názvu,  ktorý  sav hospodárskom  styku  už  všeobecne  vžil  ako  údaj  slúžiaci naoznačovanie  druhu  alebo  akosti  tovaru,  ibaže  by  k nemu  bolpripojený  dodatok   spôsobilý  klamať  o pôvode,   ako  napríklad"pravý", "pôvodný" a pod.
(4) Týmto  ustanovením nie  sú dotknuté  práva a povinnosti zozapísaného   označenia   pôvodu   výrobkov,   ochranných   známok,chránených odrôd  rastlín a plemien zvierat  ustanovené osobitnýmizákonmi. 
§ 47
Vyvolanie nebezpečenstva zámeny
Vyvolanie nebezpečenstva zámeny je:
a) použitie obchodného  mena alebo osobitného  označenia podniku,    ktoré používa už právom iný súťažiteľ, b) použitie osobitných označení podniku alebo osobitných označení    alebo  úpravy  výrobkov,  výkonov  alebo obchodných materiálov    podniku, ktoré v zákazníckych kruhoch platia pre určitý podnik    alebo závod  za príznačné (napr. aj  označenie obalov, tlačív,    katalógov, reklamných prostriedkov), c) napodobenie cudzích výrobkov, ich  obalov alebo výkonov, ibaže    by išlo o napodobenie v prvkoch,  ktoré sú už z povahy výrobku    funkčne,     technicky     alebo     esteticky     predurčené,    a napodobňovateľ urobil všetky opatrenia,  ktoré od neho možno    požadovať,  aby  nebezpečenstvo  zámeny  vylúčil  alebo  aspoň    podstatne obmedzil,
pokiaľ  tieto konania  sú spôsobilé  vyvolať nebezpečenstvo zámenys podnikom, obchodným  menom, osobitným označením  alebo výrobkamialebo výkonmi iného súťažiteľa. 
§ 48
Parazitovanie na povesti
Parazitovaním  je využívanie  povesti podniku,  výrobkov aleboslužieb  iného súťažiteľa  s cieľom získať  pre výsledky vlastnéhoalebo  cudzieho  podnikania  prospech,  ktorý  by  súťažiteľ  inaknedosiahol. 
§ 49
Podplácanie
Podplácaním podľa tohto zákona je konanie, ktorým:
a) súťažiteľ  osobe,  ktorá  je  členom  štatutárneho alebo iného    orgánu  iného  súťažiteľa  alebo  je  v pracovnom  alebo  inom    obdobnom  pomere k inému  súťažiteľovi, priamo  alebo nepriamo    ponúkne,  sľúbi  alebo  poskytne  akýkoľvek  prospech  za  tým    účelom,  aby  jej  nekalým  postupom  docielil  na  úkor iných    súťažiteľov pre seba alebo iného súťažiteľa prednosť alebo inú    neoprávnenú výhodu v súťaži, alebo b) osoba uvedená v písmene a) priamo  alebo nepriamo žiada, dá si    sľúbiť alebo prijme za rovnakým účelom akýkoľvek prospech. 
§ 50
Zľahčovanie
(1) Zľahčovaním  je  konanie,  ktorým  súťažiteľ  uvedie aleborozširuje  o pomeroch, výrobkoch  alebo výkonoch  iného súťažiteľanepravdivé údaje spôsobilé tomuto súťažiteľovi privodiť ujmu.
(2) Zľahčovaním  je  aj   uvedenie  a rozširovanie  pravdivýchúdajov  o pomeroch,  výrobkoch  alebo  výkonoch  iného súťažiteľa,pokiaľ  sú spôsobilé  tomuto súťažiteľovi  privodiť ujmu.  Nekalousúťažou však  nie je, ak  bol súťažiteľ k takému  konaniu donútenýokolnosťami  (oprávnená  obrana)  alebo  ak  takéto  údaje uviedolv porovnávacej reklame.
§ 51
Porušenie obchodného tajomstva
Porušovaním obchodného tajomstva  je konanie, ktorým konajúciinej  osobe neoprávnene  oznámi,  sprístupní,  pre seba  alebo preiného  využije obchodné  tajomstvo  (§ 17),  ktoré sa  môže využiťv súťaži a o ktorom sa dozvedel:
a) tým, že  sa mu tajomstvo  zverilo alebo inak  stalo prístupným    (napr.  z technických  predlôh,  návodov,  výkresov,  modelov,    vzorov) na základe jeho pracovného vzťahu k súťažiteľovi alebo    na  základe  iného  vzťahu  k nemu,  prípadne  v rámci  výkonu    funkcie, na ktorú ho súd alebo iný orgán povolal, b) vlastným alebo cudzím konaním priečiacim sa zákonu. 
§ 52
Ohrozovanie zdravia a životného prostredia
Ohrozovaním zdravia a životného  prostredia je konanie, ktorýmsúťažiteľ   skresľuje  podmienky   hospodárskej  súťaže   tým,  žeprevádzkuje výrobu, uvádza na trh výrobky alebo uskutočňuje výkonyohrozujúce  záujmy  ochrany  zdravia  alebo  životného  prostrediachránené zákonom, aby tak získal pre seba alebo pre iného prospechna úkor iných súťažiteľov alebo spotrebiteľov. 
DIEL III         Právne prostriedky ochrany proti nekalej súťaži
§ 53
Osoby,  ktorých  práva  boli  nekalou  súťažou  porušené aleboohrozené, môžu  sa proti rušiteľovi domáhať,  aby sa tohto konaniazdržal  a odstránil závadný  stav. Ďalej  môžu požadovať primeranézadosťučinenie,  ktoré sa  môže poskytnúť  aj v peniazoch, náhraduškody a vydanie bezdôvodného obohatenia. 
§ 54
(1) Právo, aby  sa rušiteľ protiprávneho  konania zdržal a abyodstránil závadný  stav, môže okrem  prípadov uvedených v § 48  až51 uplatniť  okrem súťažiteľa aj  právnická osoba oprávnená  hájiťzáujmy súťažiteľov alebo spotrebiteľov.
(2) Len  čo sa  začalo konanie  v spore o zdržanie  sa konaniaalebo o odstránenie závadného stavu alebo sa právoplatne skončilo,nie  sú  žaloby  ďalších  oprávnených  osôb  pre  tie  isté nárokyz tohto istého konania  prípustné; to nie je na  ujmu práva týchtoďalších  osôb  pripojiť  sa  k začatému  sporu  podľa  všeobecnýchustanovení  ako  vedľajší  účastníci.  Právoplatné rozsudky vydanéo týchto nárokoch k žalobe i len  jedného oprávneného sú účinné ajpre ďalších oprávnených. 
§ 55
(1) Pri     ústnych     pojednávaniach     v sporoch     podľapredchádzajúcich  ustanovení môže  byť rozhodnutím  súdu na  návrhalebo   z úradnej  moci   vylúčená  verejnosť,   ak  by   verejnýmprejednávaním   došlo  k ohrozeniu   obchodného  tajomstva   aleboverejného záujmu.
(2) Súd môže účastníkovi, ktorého  návrhu sa vyhovelo, priznaťv rozsudku  právo  uverejniť  rozsudok  na  trovy účastníka, ktorýv spore  neuspel,   a podľa  okolností  určiť   aj  rozsah,  formua spôsob uverejnenia. 
DRUHÁ ČASŤ                 OBCHODNÉ SPOLOČNOSTI A DRUŽSTVO
HLAVA I                      OBCHODNÉ SPOLOČNOSTI
DIEL I                      Všeobecné ustanovenia
§ 56
(1) Obchodná spoločnosť (ďalej len "spoločnosť") je právnickouosobou  založenou za  účelom podnikania.  Spoločnosťami sú verejnáobchodná  spoločnosť, komanditná  spoločnosť, spoločnosť s ručenímobmedzeným  a akciová spoločnosť.  Spoločnosť s ručením obmedzenýma akciová spoločnosť  môžu byť založené aj  za iným účelom, pokiaľto osobitný zákon nezakazuje.
(2) Ak   zákon  neustanovuje   inak,  môžu   byť  zakladateľmispoločnosti a zúčastňovať sa na  jej podnikaní fyzické i právnickéosoby.
(3) Činnosť  uvedenú v § 30  ods. 2 môže  spoločnosť vykonávaťiba  pomocou osôb  tam uvedených.  Zodpovednosť týchto  osôb podľaosobitných predpisov nie je dotknutá.
(4) Fyzická  alebo   právnická  osoba  môže   byť  spoločníkoms neobmedzeným ručením iba v jednej spoločnosti.
(5) Ustanovenia   upravujúce   jednotlivé   formy  spoločnostíustanovujú,   v akom   rozsahu   ručia   spoločníci   za   záväzkyspoločnosti.  Pre  ich  ručenie  sa  použijú  obdobne  ustanoveniao ručení (§ 303  a nasl.), pokiaľ z iných  ustanovení tohto zákonanevyplýva  niečo  iné.  Ak  je  na  majetok  spoločnosti vyhlásenýkonkurz,  ručia spoločníci  za záväzky  spoločnosti len  do výšky,v ktorej veritelia, ktorí včas prihlásili svoje pohľadávky, neboliuspokojení v konkurznom konaní.
(6) Po   zániku  spoločnosti   ručia  spoločníci   za  záväzkyspoločnosti  do  výšky  svojho  podielu  na  likvidačnom  zostatku( § 61 ods. 4)  najmenej však v rozsahu, v ktorom  za ne ručili zatrvania spoločnosti. Medzi sebou sa spoločníci vyrovnajú tým istýmspôsobom ako pri ručení za trvania spoločnosti. 
§ 57
Založenie spoločnosti
(1) Ak  z iných ustanovení  tohto zákona  nevyplýva niečo iné,zakladá  sa  spoločnosť  spoločenskou  zmluvou podpísanou všetkýmizakladateľmi.  Pravosť  podpisov   zakladateľov  musí  byť  úradneoverená.
(2) Spoločenskú zmluvu môže uzavrieť aj splnomocnenec vybavenýna  to  plnomocenstvom.  Plnomocenstvo  s úradne overeným podpisomsplnomocniteľa sa pripojí k spoločenskej zmluve.
(3) Ak  tento zákon  pripúšťa, aby  spoločnosť založil  jedinýzakladateľ,  nahrádza  spoločenskú  zmluvu  zakladateľská  listinavyhotovená,  ak  zákon  neustanovuje   inak,  vo  forme  notárskejzápisnice. Zakladateľská listina  musí obsahovať rovnaké podstatnéčasti ako spoločenská zmluva. 
§ 58
Základné imanie
(1) Základné imanie  spoločnosti je peňažné  vyjadrenie súhrnupeňažných   i nepeňažných   vkladov    všetkých   spoločníkov   dospoločnosti.
(2) Základné   imanie   sa   vytvára   povinne   v spoločnostis ručením  obmedzeným  a v akciovej  spoločnosti.  Jeho  výška  sazapisuje do obchodného registra. 
§ 59
Vklad spoločníka
(1) Vkladom   spoločníka  je   súhrn  peňažných   prostriedkova iných peniazmi oceniteľných hodnôt,  ktoré sa spoločník zaväzujevložiť  do spoločnosti  a podieľať sa  ním na  výsledku podnikaniaspoločnosti.
(2) Nepeňažným  vkladom   môže  byť  len   hodnota  oceniteľnápeniazmi,  ktorú   môže  spoločnosť  hospodársky   využiť.  Vkladyspočívajúce v záväzku vykonať práce  alebo poskytnúť služby nie súprípustné.  Nepeňažný   vklad  musí  byť   splatený  pred  zápisomzákladného  imania  do  obchodného  registra.  Ak  je  vkladom veca spoločnosť k nej nenadobudla  vlastnícke právo, spoločník, ktorýsa  na poskytnutie  tohto vkladu  zaviazal, je  povinný do  90 dnízaplatiť  jeho  hodnotu  v   peniazoch  a  spoločnosť  je  povinnáspoločníkovi vec vrátiť.
(3) Nepeňažný vklad  do spoločnosti a jeho  peňažná hodnota samusia  uviesť v  spoločenskej zmluve,  zakladateľskej zmluve alebov zakladacej  listine, ak  tento zákon  neustanovuje inak. Hodnotanepeňažného  vkladu   sa  určí  znaleckým   posudkom.  Ak  hodnotanepeňažného  vkladu prevyšuje  1 000 000 Sk alebo  ak je predmetomvkladu  podnik,  jeho  časť,  alebo  ak  spoločnosť zakladá jedinýzakladateľ,  potrebné  sú  posudky  dvoch  znalcov.  Posudok  musíobsahovať aspoň
a) opis nepeňažného vkladu, b) spôsob  ocenenia  nepeňažného  vkladu  a  údaj  o tom, či jeho    hodnota  zodpovedá emisnému  kurzu upísaných  akcií splácaných    týmto vkladom  alebo hodnote prevzatého  vkladu do spoločnosti    s prípadným príplatkom nad hodnotu vkladu.
(4) Ak sa vkladá podnik alebo jeho časť, použijú sa, pokiaľ satýka  prechodu práv  a povinností, primerane  ustanovenia o zmluveo predaji podniku.
(5) Ak vklad do spoločnosti alebo  jeho časť spočíva v prevodepohľadávky,   použijú   sa   primerane   ustanovenia  o  postúpenípohľadávky.  Spoločník, ktorý  previedol na  spoločnosť ako  vkladpohľadávku, zodpovedá  za vymožiteľnosť tejto  pohľadávky do výškyjej ocenenia podľa odseku 1.
(6) Ak   v čase   vzniku    spoločnosti   nedosiahne   hodnotanepeňažného vkladu  sumu určenú pri jej  založení, môže spoločnosťpožadovať  rozdiel v peniazoch,  ak zo  spoločenskej zmluvy, alebostanov nevyplýva nič iné.
§ 60
Správa vkladu
(1) Časti   vkladov   spoločníkov    splatené   pred   vznikomspoločnosti   spravuje   zakladateľ,   ktorý   je   tým   poverenýv spoločenskej  zmluve.  Spoločenská  zmluva  môže správou vkladovpoveriť  aj  banku,  aj   keď  nie  je  zakladateľom  spoločnosti.Vlastnícke  práva ku  vkladom alebo  k ich  častiam splateným predvznikom  spoločnosti,  prípadne  aj  iné  práva  k  týmto  vkladomprechádzajú  na  spoločnosť  dňom  jej  vzniku.  Vlastnícke  právok nehnuteľnosti nadobúda  však spoločnosť až  vkladom vlastníckehopráva  do katastra  nehnuteľností na  základe písomného vyhláseniavkladateľa opatreného osvedčením o pravosti jeho podpisu. Návrh navklad  vlastníckeho práva  k vloženej  nehnuteľnosti je štatutárnyorgán spoločnosti povinný podať do 15 dní od vzniku spoločnosti.
(2) Ak  je  nepeňažným   vkladom  nehnuteľnosť,  vkladateľ  jepovinný odovzdať správcovi vkladu  písomné vyhlásenie podľa odseku1 pred  zápisom  spoločnosti  do  obchodného  registra. Odovzdanímtohto vyhlásenia správcovi vkladu sa vklad považuje za splatený.
(3) Po vzniku  spoločnosti je osoba  spravujúca vklady povinnáodovzdať  ich bez  zbytočného odkladu  spoločnosti. Ak  spoločnosťnevznikne,  je povinná  ich vrátiť.  Za splnenie  tejto povinnostiručia ostatní zakladatelia spoločne a nerozdielne.
(4) Osoba spravujúca  vklady podľa odseku  1 je povinná  vydaťpísomné vyhlásenie o splatení vkladu alebo jeho častí jednotlivýmispoločníkmi,  ktoré sa  prikladá k návrhu  na zápis  do obchodnéhoregistra. Osoba, ktorá uviedla vo vyhlásení vyššiu sumu, než ktoráje  splatená,  ručí  veriteľom  spoločnosti  za  jej záväzky až dovýšky, v akej neboli veritelia z majetku spoločnosti uspokojení.
§ 61
Podiel
(1) Podiel  je  miera  účasti  spoločníka  na čistom obchodnomimaní spoločnosti.
(2) Pri  zániku  účasti  spoločníka  v spoločnosti  za trvaniaspoločnosti  vzniká  spoločníkovi   právo  na  vyplatenie  podielu(vyrovnací podiel). Výška vyrovnacieho  podielu sa určí na základeročnej  účtovnej  závierky  za  obdobie,  v ktorom  zanikla  účasťspoločníka  v spoločnosti.  Ak  zákon,  spoločenská  zmluva  alebostanovy neustanovujú inak, vyrovná sa podiel v peniazoch.
(3) Právo  na  vyplatenie   vyrovnacieho  podielu  je  splatnéuplynutím troch  mesiacov od schválenia  ročnej účtovnej závierky,ak spoločenská zmluva alebo stanovy neurčujú inak.
(4) Ak  je  so  zrušením  spoločnosti  spojená  likvidácia, máspoločník právo  na podiel na majetkovom  zostatku, ktorý vyplynulz likvidácie (podiel na likvidačnom zostatku). 
§ 62
Vznik spoločnosti
(1) Spoločnosť  vzniká  dňom,  ku  ktorému  bola  zapísaná  doobchodného registra. Návrh na zápis do obchodného registra sa musípodať  do  90  dní  od  založenia  spoločnosti  (  § 57 ) alebo oddoručenia  preukazu  živnostenského  alebo  iného  podnikateľskéhooprávnenia.
(2) Ak  pri  založení  obchodnej  spoločnosti  nie je výslovneurčené, že sa  zakladá na dobu určitú, platí,  že bola založená nadobu neurčitú. 
§ 63
Právne  úkony týkajúce  sa založenia,  vzniku, zmeny, zrušeniaalebo   zániku  spoločnosti   musia  mať   písomnú  formu;   zákonustanovuje,   pre  ktoré   úkony  sa   vyžaduje  forma   notárskejzápisnice. 
§ 64
(1) Do  vzniku spoločnosti  konajú vo  veciach súvisiacich  sovznikom spoločnosti za spoločnosť  jej zakladatelia alebo niektorýz nich,  pokiaľ tento  zákon alebo  osobitné predpisy neustanovujúinak.
(2) Zo  záväzkov, ktoré  prevzali zakladatelia  alebo niektorýz nich za spoločnosť do dňa  jej vzniku, sú zaviazaní zakladateliaspoločne a nerozdielne.
(3) Záväzky,  ktoré  vznikli  podľa  odseku  1, prechádzajú naspoločnosť  okamihom jej  vzniku, pokiaľ  ich spoločnosť  do trochmesiacov neodmietne. 
§ 65
Zákaz konkurencie
(1) Ustanovenia  o jednotlivých  spoločnostiach  určujú, ktoréosoby a v akom rozsahu podliehajú zákazu konkurenčného konania.
(2) Spoločnosť je oprávnená požadovať,  aby osoba, ktorá tentozákaz  porušila, vydala  prospech z obchodu,  pri ktorom  porušilazákaz  konkurencie  alebo  previedla  tomu  zodpovedajúce práva naspoločnosť. Tým nie je dotknuté právo na náhradu škody.
(3) Práva   spoločnosti  podľa   odseku  2   zanikajú,  ak  saneuplatnili u zodpovednej osoby do troch  mesiacov odo dňa, keď saspoločnosť o tejto skutočnosti dozvedela, najneskôr však uplynutímjedného roka od  ich vzniku. Tým nie je  dotknuté právo na náhraduškody. 
§ 66
(1) Osoby,  ktoré sú  členmi štatutárnych  alebo iných orgánovspoločnosti,  môžu zo  svojej  funkcie  odstúpiť. Sú  však povinnéoznámiť to  orgánu, ktorého sú členmi,  prípadne orgánu, ktorý ichzvolil alebo vymenoval.  Výkon ich funkcie sa končí  dňom, keď ichodstúpenie prerokoval alebo mal prerokovať orgán, ktorý ich zvolilalebo  vymenoval,  ak  spoločenská  zmluva  alebo stanovy neurčujúinak.  Tento  orgán  je   povinný  prerokovať  ich  odstúpenie  nanajbližšom zasadaní po tom, čo sa o ich odstúpení dozvedel, pokiaľspoločenská zmluva alebo stanovy neurčujú lehotu inú.
(2) Vzťah medzi spoločnosťou a členom štatutárneho alebo inéhoorgánu spoločnosti  alebo spoločníkom pri  zariaďovaní záležitostíspoločnosti   sa  spravuje   primerane  ustanoveniami  o mandátnejzmluve,  pokiaľ  z ich  dojednaní   so  spoločnosťou  alebo  inýchustanovení tohto zákona upravujúcich  ich povinnosti nevyplýva inéurčenie práv a povinností.
(3) Ak  zákon, stanovy  alebo spoločenská  zmluva neustanovujúinak, môžu sa štatutárne a iné  orgány uznášať, len ak je prítomnánadpolovičná väčšina ich členov, a na uznesenie je potrebný súhlasväčšiny prítomných členov. Pri rovnosti hlasov je rozhodujúci hlaspredsedajúceho. Stanovy alebo spoločenská zmluva môžu pripustiť ajpísomné   hlasovanie   alebo   hlasovanie   pomocou   prostriedkovoznamovacej techniky okrem zasadania orgánu, pokiaľ s tým súhlasiavšetci   členovia   orgánu.   Hlasujúci   sa   potom  považujú  zaprítomných. 
§ 66a
Ovládaná a ovládajúca osoba
(1) Ovládaná  osoba je  spoločnosť, v  ktorej má  určitá osobaväčšinový  podiel na  hlasovacích právach  preto, že  má podiel naspoločnosti alebo akcie spoločnosti,  s ktorými je spojená väčšinahlasovacích  práv,  alebo  preto,  že  na  základe  dohody s inýmioprávnenými  osobami môže  vykonávať väčšinu  hlasovacích práv bezohľadu na platnosť alebo na neplatnosť takejto dohody (§ 186a).
(2) Ovládajúca  osoba je  osoba,  ktorá  má v  ovládanej osobepostavenie podľa odseku 1.
(3) Podiel na  hlasovacích právach podľa  odseku 1 sa  zvyšujeo hlasovacie práva
a) spojené  s  podielmi  na   ovládanej  osobe  alebo  s  akciami    ovládanej  osoby, ktoré  sú  v  majetku iných  osôb ovládaných    priamo alebo sprostredkovane ovládajúcou osobou, b) vykonávané inými osobami vo  vlastnom mene na účet ovládajúcej    osoby.
(4) Podiel na  hlasovacích právach podľa  odseku 1 sa  znižujeo hlasovacie  práva spojené  s podielmi  na ovládanej  osobe alebos akciami ovládanej osoby, ak
a) ich ovládajúca osoba vykonáva na účet inej osoby, ako je osoba    ňou  priamo  alebo  sprostredkovane  ovládaná  alebo  osoba ju    ovládajúca, b) tieto podiely alebo akcie sú prevedené na ovládajúcu osobu ako    zábezpeka a ovládajúca osoba je povinná pri výkone hlasovacích    práv riadiť sa pokynmi osoby, ktorá poskytla zábezpeku.
§ 66b
Konanie v zhode
Za konanie v zhode sa považuje konanie smerujúce k dosiahnutiurovnakého cieľa uskutočnené medzi
a) právnickou osobou a jej  spoločníkmi alebo členmi, štatutárnym    orgánom, členmi štatutárneho  orgánu, členmi dozorného orgánu,    zamestnancami právnickej  osoby, ktorí sú  v priamej riadiacej    pôsobnosti štatutárneho orgánu  alebo jeho člena, prokuristom,    likvidátorom,   správcom  konkurznej   podstaty,  vyrovnávacím    správcom tejto  právnickej osoby a  osobami im blízkymi  alebo    medzi ktorýmikoľvek uvedenými osobami, b) osobami,  ktoré uzavreli  dohodu o  zhodnom výkone hlasovacích    práv v  jednej spoločnosti v záležitostiach  týkajúcich sa jej    riadenia bez  ohľadu na platnosť  alebo na neplatnosť  takejto    dohody (§ 186a), c) ovládajúcou  osobou  a  ovládanou  osobou  alebo medzi osobami    ovládanými  priamo alebo  sprostredkovane rovnakou ovládajúcou    osobou.
§ 67
Rezervný fond
(1) Ak tento zákon vyžaduje  zriadenie rezervného fondu, možnoho  použiť  v  rozsahu,  v  ktorom  sa  vytvára podľa tohto zákonapovinne, iba na krytie strát spoločnosti alebo na opatrenia, ktorémajú prekonať nepriaznivý priebeh hospodárenia spoločnosti.
(2) Rezervný  fond   vytvára  povinne  spoločnosť   s  ručenímobmedzeným a akciová spoločnosť z  čistého zisku. Rezervný fond samôže  vytvoriť už  pri vzniku  spoločnosti príplatkami spoločníkovnad hodnotu vkladov
(3) Podiel  na zisku  spoločnosti možno  určiť až  po doplnenírezervného  fondu v súlade  s týmto zákonom,  spoločenskou zmluvoualebo stanovami.
§ 68
Zrušenie a zánik spoločnosti
(1) Spoločnosť  zaniká  ku  dňu  výmazu  z obchodného registra(§ 31 ods. 3).
(2) Zániku  spoločnosti predchádza  jej zrušenie s likvidácioualebo  bez  likvidácie,  ak   jej  imanie  prechádza  na  právnehonástupcu. Likvidácia  sa takisto nevyžaduje, ak  sa zamietol návrhna vyhlásenie konkurzu pre nedostatok majetku alebo ak po ukončeníkonkurzného konania nezostane spoločnosti žiaden majetok.
(3) Spoločnosť sa zrušuje:
a) uplynutím doby, na ktorú bola založená, b) dosiahnutím účelu, na ktorý bola založená, c) dňom   uvedeným   v rozhodnutí    spoločníkov   alebo   orgánu    spoločnosti  o zrušení spoločnosti,  inak dňom,  keď bolo toto    rozhodnutie prijaté, d) dňom  uvedeným v rozhodnutí  súdu o zrušení  spoločnosti, inak    dňom, keď toto rozhodnutie nadobudne právoplatnosť, e) rozhodnutím  spoločníkov alebo  príslušného orgánu spoločnosti    o zlúčení,  splynutí  alebo  rozdelení  spoločnosti  alebo jej    premene na inú formu  obchodnej spoločnosti alebo na družstvo,    alebo f) zrušením  konkurzu  po  splnení  rozvrhového  uznesenia  alebo    zrušením konkurzu  z dôvodu, že majetok  úpadcu nepostačuje na    úhradu  výdavkov a  odmeny správcu  konkurznej podstaty, alebo    zamietnutím  návrhu  na  vyhlásenie  konkurzu  pre  nedostatok    majetku.
(4) Ak  je  návrh  na  vyhlásenie  konkurzu zamietnutý z inéhodôvodu  než  pre  nedostatok  majetku  spoločnosti,  nepovažuje saspoločnosť za zrušenú. Ak  po ukončení konkurzného konania zostanemajetok spoločnosti, vykoná sa jej likvidácia.
(5) Pokiaľ   pôsobnosť  štatutárneho   orgánu  neprechádza  nalikvidátora alebo správcu konkurznej  podstaty, môže ju štatutárnyorgán vykonávať po zrušení  spoločnosti len v rozsahu potrebnom navykonanie likvidácie.
(6) Súd môže  na návrh štátneho orgánu,  na návrh osoby, ktoráosvedčí  právny záujem,  alebo  aj  z vlastného  podnetu rozhodnúťo zrušení spoločnosti a o jej likvidácii, ak
a) sa  v čase  dlhšom ako  jeden rok  nekonalo valné zhromaždenie    alebo  neboli  zvolené  orgány  spoločnosti,  alebo spoločnosť    nevykonáva žiadnu podnikateľskú činnosť, b) spoločnosť stratí oprávnenie na podnikateľskú činnosť, c) zaniknú  predpoklady vyžadované  zákonom na  vznik spoločnosti    alebo  sa  založením,  splynutím  alebo  zlúčením  spoločnosti    porušil zákon, d) spoločnosť  nevytvorila  pri   založení  rezervný  fond  alebo    rezervný fond pravidelne nedopĺňa (§ 124 ods. 1), e) spoločnosť porušuje ustanovenie § 56 ods. 3.
(7) Súd  môže  pred  rozhodnutím  o zrušení  spoločnosti určiťlehotu na odstránenie dôvodu, pre ktorý sa zrušenie navrhlo. 
§ 69
Zrušenie spoločnosti bez likvidácie
(1) Pri  dobrovoľnom  zrušení   spoločnosti  môže  sa  zároveňrozhodnúť, že sa premení na  inú formu spoločnosti alebo družstvo,alebo  sa zlúči  alebo  splynie  s inou spoločnosťou,  prípadne sarozdelí.  Tým  nie  sú  dotknuté  obmedzenia  ustanovené osobitnýmzákonom.
(2) Pri premene  spoločnosti zaniká doterajšia  spoločnosť bezlikvidácie,  ak  sú  ku  dňu  podania  návrhu na výmaz spoločnostiz obchodného   registra  splnené   náležitosti  pre   vznik  novejspoločnosti alebo družstva. Návrh na zápis novej spoločnosti alebodružstva  sa  musí  podať  súčasne  s návrhom  na  výmaz  zrušenejspoločnosti. Výmaz zrušenej  spoločnosti a zápis novej spoločnostialebo družstva vykoná registrový súd  k tomu istému dňu. Ak nie súsplnené podmienky pre uvedené  zápisy, vstupuje zrušená spoločnosťdo likvidácie.  Pri premene spoločnosti  prechádza imanie zrušenejspoločnosti na novú spoločnosť alebo družstvo.
(3) Pri splynutí  prechádza imanie zaniknutých  spoločností naspoločnosť  vzniknutú  splynutím,  pri  zlúčení  prechádza  imaniezaniknutej spoločnosti na spoločnosť,  s ktorou sa táto spoločnosťzlúčila.
(4) Pri  rozdelení  spoločnosti  prechádza  imanie  zaniknutejspoločnosti  na  novovzniknuté  spoločnosti.  Každá zo spoločnostívzniknutých rozdelením ručí za záväzky, ktoré prešli rozdelením zozaniknutej spoločnosti  na ostatné spoločnosti,  a to až do  výškyčistého   obchodného  imania,   ktoré  na   spoločnosť  prešlo  zozaniknutej spoločnosti. Ak v rozhodnutí o rozdelení nie je určené,na  ktorú  spoločnosť  záväzok  prechádza,  je  na  jeho  splneniezaviazaná spoločne a nerozdielne každá  spoločnosť. Medzi sebou saspoločnosti  vyporiadajú  v pomere,  v akom  na  ne  prešlo  čistéobchodné imanie zaniknutej spoločnosti.
(5) V obchodnom   registri   sa   vykoná   výmaz   zanikajúcejspoločnosti   a zápis  spoločnosti   vzniknutej  splynutím   aleborozdelením  k tomu   istému  dňu.  Výmaz   zlučovanej  spoločnostia zápis zmeny  pri spoločnosti, s ktorou  sa zanikajúca spoločnosťzlúčila, sa takisto vykoná k tomu istému dňu.
(6) Každému zo spoločníkov zaniknutej spoločnosti vzniká vkladdo majetku novej spoločnosti alebo  družstva vo výške jeho podieluna majetku doterajšej  spoločnosti, pokiaľ z rozhodnutia o zrušeníspoločnosti nevyplýva niečo iné. 
Likvidácia spoločnosti
§ 70
(1) Ak celé  imanie spoločnosti neprešlo  na právneho nástupcu(§ 69), vykoná  sa likvidácia podľa tohto  zákona, pokiaľ osobitnýzákon neustanovuje iný spôsob vyporiadania jej imania.
(2) Vstup spoločnosti do likvidácie  sa zapisuje do obchodnéhoregistra. Po dobu likvidácie  sa používa obchodné meno spoločnostis dodatkom "v likvidácii".
(3) Zápisom  likvidácie  spoločnosti  do  obchodného  registraprechádza v rámci § 72 pôsobnosť  štatutárneho orgánu konať v menespoločnosti na likvidátora zapísaného  v obchodnom registri. Ak jevymenovaných viac likvidátorov  a z vymenovania nevyplýva nič iné,má túto pôsobnosť každý likvidátor. 
§ 71
(1) Likvidátora  vymenúva  štatutárny  orgán  spoločnosti,  akzákon,  spoločenská  zmluva  alebo  stanovy  neustanovujú inak. Aklikvidátor nie  je vymenovaný bez zbytočného  odkladu, vymenuje hosúd. Likvidátorom môže byť len fyzická osoba.
(2) Pri  likvidácii  spoločnosti  na  základe rozhodnutia súduvymenuje likvidátora súd, ktorý o zrušení spoločnosti rozhodol.
(3) Ak likvidátor  zomrie alebo ak  sa vzdá svojej  pôsobnostialebo  ak  ju  nemôže   vykonávať,  vymenuje  sa  nový  likvidátorspôsobom, ktorým sa  vymenoval predchádzajúci likvidátor, a zapíšesa namiesto  doterajšieho likvidátora do  obchodného registra. Súdvymenuje nového likvidátora, ak tak neurobí bez zbytočného odkladuorgán, ktorý je na to podľa odseku 1 oprávnený.
(4) Bez ohľadu na spôsob určenia likvidátora môže súd na návrhosoby, ktorá  na tom osvedčí  právny záujem, odvolať  likvidátora,ktorý porušuje svoje povinnosti, a nahradiť ho inou osobou.
(5) Za  výkon  svojej  pôsobnosti  zodpovedajú likvidátori týmistým spôsobom ako členovia štatutárnych orgánov. 
§ 72
(1) Likvidátor  robí  v mene  spoločnosti  len úkony smerujúcek likvidácii spoločnosti. Pri výkone tejto pôsobnosti plní záväzkyspoločnosti,  uplatňuje  pohľadávky  a prijíma  plnenia, zastupujespoločnosť  pred súdmi  a inými orgánmi,  uzaviera zmiery a dohodyo zmene a zániku  práv a záväzkov. Nové zmluvy  môže uzavierať lenv súvislosti s ukončením nevybavených obchodov.
(2) Ak  likvidátor zistí  predlženie likvidovanej spoločnosti,podá bez zbytočného odkladu návrh na vyhlásenie konkurzu. 
§ 73
Likvidátor  oznámi  vstup  spoločnosti  do  likvidácie všetkýmznámym  veriteľom.  Zároveň  je  povinný  zverejniť, že spoločnosťvstúpila do  likvidácie s výzvou, aby  veritelia spoločnosti a inéosoby   a orgány,  ktoré   sú  tým   dotknuté,  prihlásili   svojepohľadávky, prípadne iné práva  v lehote, ktorá nesmie byť kratšianež tri mesiace. 
§ 74
Likvidátor  zostaví ku  dňu vstupu  spoločnosti do  likvidácielikvidačnú  účtovnú  súvahu  a je  povinný  zaslať prehľad o imaníspoločnosti každému spoločníkovi, ktorý o to požiada. 
§ 75
(1) Ku  dňu  skončenia  likvidácie  zostaví likvidátor účtovnúzávierku a predloží ju spoločníkom  na schválenie spolu s konečnousprávou o priebehu likvidácie  a návrhom na rozdelenie majetkovéhozostatku, ktorý vyplynie z likvidácie (likvidačný zostatok), medzispoločníkov.
(2) Spoločníkom nemožno poskytnúť plnenie z dôvodov ich nárokuna podiel  na likvidačnom zostatku skôr,  než sú uspokojené nárokyvšetkých známych veriteľov spoločnosti.
(3) Ak  je  pohľadávka  sporná,  môže  sa  rozdeliť likvidačnýzostatok,   len   ak    sa   veriteľovi   poskytlo   zodpovedajúcezabezpečenie.
(4) Do   30  dní   po  skončení   likvidácie  podá  likvidátorregistrovému   súdu  návrh   na  výmaz   spoločnosti  z obchodnéhoregistra.
(5) Odmenu   likvidátora  určuje   orgán  spoločnosti,   ktorýlikvidátora vymenoval.  Ak likvidátora vymenoval  súd, určuje jehoodmenu tento súd. 
DIEL II                   Verejná obchodná spoločnosť
Oddiel 1                      Základné ustanovenia
§ 76
Verejnou obchodnou spoločnosťou  je spoločnosť, v ktorej aspoňdve  osoby  podnikajú  pod  spoločným  obchodným  menom a ručia zazáväzky   spoločnosti   spoločne   a nerozdielne   všetkým  svojímmajetkom. 
§ 77
Obchodné  meno  musí  obsahovať  označenie  "verejná  obchodnáspoločnosť", ktoré môže byť  nahradené skratkou "ver. obch. spol."alebo "v.o.s.". Ak obchodné meno obsahuje priezvisko aspoň jednéhozo spoločníkov, postačí dodatok "a spol.". 
§ 78
(1) Spoločenská zmluva musí obsahovať:
a) obchodné meno a sídlo spoločnosti, b) určenie  spoločníkov uvedením  názvu a sídla  právnickej osoby    alebo mena a bydliska fyzickej osoby, c) predmet podnikania spoločnosti.
(2) Návrh   na  zápis   spoločnosti  do   obchodného  registrapodpisujú  všetci  spoločníci  a prikladá  sa  k nemu  spoločenskázmluva. 
Oddiel 2                 Práva a povinnosti spoločníkov
§ 79
Práva a povinnosti spoločníkov sa riadia spoločenskou zmluvou.Na  jej zmenu  je potrebný  súhlas všetkých  spoločníkov, ak tentozákon alebo spoločenská zmluva neustanovuje inak. 
§ 80
(1) Peňažné a nepeňažné vklady spoločníkov sa stávajú majetkomspoločnosti.  Spoločník  je  povinný  splatiť  svoj vklad v lehoteurčenej  v spoločenskej  zmluve,  inak  bez  zbytočného odkladu povzniku spoločnosti.
(2) Pri  oneskorenom  splatení  peňažného  vkladu je spoločníkpovinný  platiť úrok  z omeškania vo  výške 20%  z dlžnej sumy, akspoločenská zmluva neurčuje inak.
(3) Spoločník  nie je  povinný zvýšiť  svoj vklad  nad hodnotuurčenú  v spoločenskej zmluve  ani doplniť  túto hodnotu v prípadestrát, ak spoločenská zmluva neurčuje inak. 
§ 81
(1) Na  obchodné   vedenie  spoločnosti  je   oprávnený  každýspoločník v rámci zásad medzi nimi dohodnutých.
(2) Ak  spoločníci  v spoločenskej  zmluve  poveria  obchodnýmvedením  spoločnosti sčasti  alebo úplne  jedného alebo  viacerýchspoločníkov,  ostatní spoločníci  toto oprávnenie  v tomto rozsahustrácajú.  Poverený  spoločník  je  povinný  sa riadiť rozhodnutímspoločníkov  urobeným  väčšinou   hlasov.  Ak  spoločenská  zmluvaneurčuje niečo iné, má každý spoločník jeden hlas.
(3) Ak  spoločenská   zmluva  neurčuje  niečo   iné,  môže  sapoverenie  spoločníka  odvolať,  ak  sa  na  tom  dohodnú  ostatníspoločníci.  Ak  poverený   spoločník  porušuje  svoje  povinnostipodstatným spôsobom (§ 345 ods. 2),  odníme súd poverenie na návrhktoréhokoľvek  spoločníka,  aj  keď   je  poverenie  podľa  zmluvyneodvolateľné. V tomto prípade platí odsek 1, dokiaľ sa spoločnícinedohodnú na novom poverení.
(4) Spoločník   poverený  obchodným   vedením  spoločnosti  jepovinný na požiadanie  informovať ostatných spoločníkov o všetkýchzáležitostiach spoločnosti. Každý spoločník je oprávnený nahliadaťdo všetkých dokladov spoločnosti. 
§ 82
(1) Zisk určený na rozdelenie sa delí medzi spoločníkov rovnýmdielom. Podiel na zisku určený na základe ročnej účtovnej závierkyje splatný do troch mesiacov od jej schválenia.
(2) Ak  sa delí  zisk  medzi  spoločníkov rovným  dielom, majúspoločníci  nárok  na  úroky  z hodnoty  svojho  splateného vkladuv dohodnutej  výške, inak  na úroky  určené podľa  § 502. Nárok natieto  úroky má  prednosť pred  nárokom na  podiel na  zisku podľaodseku  1   a vzniká  aj  pri  strate   zistenej  ročnou  účtovnouzávierkou.
(3) Stratu   zistenú   ročnou   účtovnou   závierkou   znášajúspoločníci rovným dielom.
(4) Ustanovenia  odsekov 1  až  3  sa použijú,  ak spoločenskázmluva neurčuje inak. 
§ 83
Zmenou spoločenskej zmluvy môže do spoločnosti pristúpiť ďalšíspoločník alebo môže spoločník zo spoločnosti vystúpiť, ak zostanúv spoločnosti aspoň dvaja spoločníci. 
§ 84
Zákaz konkurencie
Bez dovolenia ostatných  spoločníkov nesmie spoločník podnikaťv predmete podnikania spoločnosti, a to ani v prospech iných osôb.Spoločenská zmluva môže upraviť zákaz konkurencie inak. 
Oddiel 3                  Právne vzťahy k tretím osobám
§ 85
Štatutárnym orgánom verejnej obchodnej spoločnosti je každý zospoločníkov,  pokiaľ   spoločenská  zmluva  neurčuje,   že  konajúspoločne.  Ak sú  na konanie  v mene spoločnosti  vo všetkých  jejzáležitostiach   spoločenskou   zmluvou   poverení   len  niektoríspoločníci, sú len títo spoločníci jej štatutárnym orgánom. 
Ručenie spoločníka
§ 86
Verejná obchodná  spoločnosť zodpovedá za  svoje záväzky celýmsvojím majetkom.  Spoločníci ručia za  záväzky spoločnosti všetkýmsvojím majetkom spoločne a nerozdielne. 
§ 87
(1) Spoločník,  ktorý  do  spoločnosti  pristúpil,  ručí aj zazáväzky  spoločnosti vzniknuté  pred jeho  pristúpením. Môže  všakpožadovať  od ostatných  spoločníkov, aby  mu poskytli  náhradu zaposkytnutie tohto plnenia a nahradili náklady s tým spojené.
(2) Ak zanikne  účasť spoločníka za  trvania spoločnosti, ručílen za záväzky, ktoré vznikli pred zánikom jeho účasti. 
Oddiel 4                Zrušenie a likvidácia spoločnosti
§ 88
(1) Okrem prípadov uvedených v § 68 sa spoločnosť zrušuje:
a) ak bola zmluva uzavretá na dobu neurčitú, výpoveďou spoločníka    podanou  najneskôr šesť  mesiacov pred  uplynutím kalendárneho    roka, ak spoločenská zmluva neurčuje niečo iné, b) rozhodnutím súdu podľa § 90, c) smrťou  jedného  zo   spoločníkov,  ibaže  spoločenská  zmluva    pripúšťa, aby sa spoločníkom stal  dedič, ten sa o svoju účasť    prihlási a v spoločnosti zostávajú aspoň dvaja spoločníci, d) zánikom právnickej osoby, ktorá je spoločníkom, e) vyhlásením konkurzu na majetok niektorého zo spoločníkov alebo    zamietnutím  návrhu  na  vyhlásenie  konkurzu  pre  nedostatok    majetku, f) pozbavením  alebo  obmedzením  spôsobilosti  na  právne  úkony    niektorého zo spoločníkov, g) z ďalších dôvodov určených v spoločenskej zmluve.
(2) Pri  dôvodoch  zrušenia  spoločnosti  uvedených v odseku 1písm. a), c),  d), e) a f)  sa môžu zostávajúci  spoločníci zmenouspoločenskej zmluvy  dohodnúť, že spoločnosť  trvá aj naďalej  bezspoločníka, ktorého sa dôvod zániku týka. 
§ 89
V   prípadoch   uvedených   v § 88   ods. 2   vzniká  bývalémuspoločníkovi  alebo  jeho  dedičovi,  prípadne právnemu nástupcovivoči  spoločnosti  nárok  na  vyrovnací  podiel.  Tento  podiel savypočíta obdobne ako podiel na likvidačnom zostatku (§ 92). 
§ 90
Ak   niektorý  zo   spoločníkov  poruší   podstatným  spôsobomspoločenskú zmluvu, môže súd  na návrh iného spoločníka spoločnosťzrušiť. 
§ 91
Smrť spoločníka
(1) Ak  smrťou spoločníka  nezaniká spoločnosť,  môže sa dedičprihlásiť  o svoju  účasť  v spoločnosti  do  jedného  mesiaca  odskončenia konania o dedičstve. Prihlásením  vstupuje dedič do práva povinností zomretého  spoločníka ku dňu  jeho smrti. Prihláseniemusí byť písomné a podpis dediča musí byť úradne overený.
(2) Dedič,  ktorý  sa  neprihlásil  o účasť  v spoločnosti, máprávo na vyplatenie vyrovnacieho podielu podľa § 89.
(3) Ak podiel zomretého spoločníka  zdedí viac dedičov, platiaprimerane ustanovenia odsekov 1 a 2 s tým, že práva tam uvedené mákaždý  z dedičov a týkajú  sa  iba  jeho účasti.  Podiel zomretéhospoločníka sa rozdelí medzi  dedičov v pomere, v akom sa podieľajúna   dedičstve.  Tým   dedičom,  ktorí   sa  neprihlásia   o účasťv spoločnosti,  sa  vyplatí  časť  vyrovnacieho  podielu zomretéhospoločníka, ktorá im pripadla v rámci dedičstva. Dedičia, ktorí sak účasti prihlásia,  sa stávajú spoločníkmi. Ich  podiel je určenývýškou časti  vyrovnacieho podielu zomretého  spoločníka, ktorý impripadol v rámci dedičstva. 
§ 92
Vyrovnanie spoločníkov
(1) Pri  zrušení  spoločnosti  s likvidáciou  majú  spoločnícinárok na  podiel na likvidačnom  zostatku. Likvidačný zostatok  sarozdelí medzi  spoločníkov najprv do výšky  hodnoty ich splatenýchvkladov. Zvyšok likvidačného zostatku sa rozdelí medzi spoločníkovrovným dielom.
(2) Ak  likvidačný  zostatok  nestačí  na  vrátenie splatenýchvkladov, podieľajú sa na ňom spoločníci v pomere k ich výške.
(3) Spoločenská  zmluva môže  upraviť rozdelenie  likvidačnéhozostatku inak. 
DIEL III                      Komanditná spoločnosť
Oddiel I                      Základné ustanovenia
§ 93
(1) Komanditná spoločnosť je  spoločnosť, v ktorej jeden aleboviac  spoločníkov  ručí  za  záväzky  spoločnosti  do výšky svojhonesplateného vkladu zapísaného v obchodnom registri (komanditisti)a jeden   alebo    viac   spoločníkov   celým    svojím   majetkom(komplementári).
(2) Pokiaľ  ďalej  nie  je  ustanovené  inak,  použijú  sa  nakomanditnú   spoločnosť   primerane   ustanovenia   tohto   zákonao verejnej   obchodnej   spoločnosti    a na   právne   postaveniekomanditistov ustanovenia o spoločnosti s ručením obmedzeným. 
§ 94
Spoločenská zmluva musí obsahovať:
a) obchodné meno a sídlo spoločnosti, b) určenie  spoločníkov uvedením  názvu a sídla  právnickej osoby    alebo mena a bydliska fyzickej osoby, c) predmet podnikania, d) určenie,  ktorí   zo  spoločníkov  sú   komplementári  a ktorí    komanditisti, e) výšku vkladu každého komanditistu. 
§ 95
Obchodné meno spoločnosti musí obsahovať označenie "komanditnáspoločnosť", postačí  však skratka "kom. spol."  alebo "k. s.". Akobchodné meno  spoločnosti obsahuje meno  komanditistu, ručí tentokomanditista za záväzky spoločnosti ako komplementár. 
§ 96
Návrh na zápis komanditnej  spoločnosti do obchodného registrapodpisujú  všetci  spoločníci  a prikladá  sa  k nemu  spoločenskázmluva. 
Oddiel 2                 Práva a povinnosti spoločníkov
§ 97
(1) Na   obchodné   vedenie   spoločnosti   sú  oprávnení  ibakomplementári.
(2) V ostatných    záležitostiach    rozhodujú   komplementárispoločne  s komanditistami  väčšinou  hlasov,  pokiaľ  spoločenskázmluva neurčuje inak.
(3) Pri   hlasovaní  má   každý  spoločník   jeden  hlas,   akspoločenská zmluva neurčuje iný počet hlasov.
(4) Na zmenu  spoločenskej zmluvy je  potrebný súhlas všetkýchspoločníkov. Spoločenská  zmluva môže určiť, že  na prevod podielukomanditistu   na  inú   osobu  sa   nevyžaduje  súhlas  ostatnýchspoločníkov. Ustanovenia § 115 platia obdobne. 
§ 98
Komanditista   je  oprávnený   nahliadať  do   účtovných  kníha účtovných dokladov  spoločnosti a má právo  na vydanie rovnopisuročnej účtovnej závierky. 
§ 99
Zákaz  konkurencie  neplatí  pre  komanditistu, ak spoločenskázmluva neurčuje inak. 
§ 100
(1) Rozdelenie zisku na  časť pripadajúcu komanditistom a časťpripadajúcu komplementárom sa  určí pomerom určeným v spoločenskejzmluve, inak sa zisk medzi nich delí na polovicu.
(2) Ak zo spoločenskej zmluvy nevyplýva niečo iné, rozdelia sikomplementári  časť  zisku  na   nich  pripadajúcu  rovným  dieloma komanditisti podľa výšky splatených vkladov. 
Oddiel 3                  Právne vzťahy k tretím osobám
§ 101
(1) Štatutárnym  orgánom spoločnosti  sú komplementári. Pokiaľzo spoločenskej zmluvy nevyplýva  niečo iné, je každý komplementároprávnený konať za spoločnosť samostatne.
(2) Komanditista  ručí  za  záväzky  zo  zmlúv,  ktoré  v menespoločnosti  uzavrel  bez  splnomocnenia,  v rovnakom  rozsahu akokomplementár. 
Oddiel 4                Zrušenie a likvidácia spoločnosti
§ 102
(1) Smrť  komanditistu  alebo  strata  alebo  obmedzenie  jehospôsobilosti  na právne  úkony alebo  vyhlásenie konkurzu  na jehomajetok  alebo  zamietnutie  návrhu  na  vyhlásenie  konkurzu  prenedostatok majetku nie je dôvodom zrušenia spoločnosti. Spoločnosťsa nezrušuje ani zánikom právnickej osoby, ktorá je komanditistom.
(2) Pri  vyhlásení  konkurzu  na  majetok  komanditistu  alebozamietnutí návrhu na jeho vyhlásenie pre nedostatok majetku zanikáúčasť  komanditistu  a jeho  nárok  na  vyrovnací  podiel sa stávasúčasťou konkurznej podstaty. 
§ 103
Ak zanikne účasť všetkých komanditistov, môžu sa komplementáridohodnúť,  že  sa  komanditná  spoločnosť  mení  bez likvidácie naverejnú   obchodnú  spoločnosť.   Ustanovenie  § 69   tým  nie  jedotknuté. 
§ 104
(1) Pri  zrušení  spoločnosti  s likvidáciou  majú  spoločnícinárok na  podiel na likvidačnom zostatku.  Každý zo spoločníkov mánárok  na vrátenie  hodnoty splateného  vkladu. Pokiaľ  likvidačnýzostatok  nestačí  na  toto  vrátenie,  majú  prednostné  právo navrátenie komanditisti. Zvyšok  likvidačného zostatku, ktorý zostalpo  vrátení hodnoty  vkladov, sa  rozdelí medzi  spoločníkov podľarovnakých zásad ako zisk.
(2) Ak likvidačný zostatok nestačí  na rozdelenie podľa odseku1, rozdelí sa medzi spoločníkov podľa rovnakých zásad ako zisk.
(3) Spoločenská  zmluva  môže   určiť  iný  spôsob  rozdelenialikvidačného zostatku medzi spoločníkov. 
DIEL IV                 Spoločnosť s ručením obmedzeným
Oddiel 1                      Základné ustanovenia
§ 105
(1) Spoločnosťou  s ručením obmedzeným  je spoločnosť,  ktorejzákladné imanie tvoria vopred určené vklady spoločníkov.
(2) Spoločnosť môže založiť jedna osoba.
(3) Spoločnosť môže mať najviac 50 spoločníkov. 
§ 105a
(1) Osoba, ktorá už založila spoločnosť ako jediný zakladateľ,alebo  osoba, ktorá  sa stala  jediným spoločníkom  v spoločnosti,môže  založiť ďalšiu  spoločnosť len  vtedy, ak  preukáže, že skôrzaložená  spoločnosť   alebo  spoločnosť,  v   ktorej  je  jedinýmspoločníkom, má uhradené
a) daňové a colné záväzky, b) poistné   na  zdravotné   poistenie,  poistné   na  nemocenské    poistenie a poistné na dôchodkové zabezpečenie, c) príspevok na poistenie v nezamestnanosti, d) mzdy svojim zamestnancom.
To  platí aj  v prípade,  ak spoločnosť  zakladajú viaceré  osoby,ktoré sú už spoločníkmi jednej, skôr založenej spoločnosti.
(2) Ak  na  spoločnosť,  ktorej  spoločníkmi  sú osoby uvedenév odseku 1, bol vyhlásený konkurz, môžu tieto osoby založiť ďalšiuspoločnosť  najskôr  po  uplynutí  jedného  roku  od  vyporiadaniazáväzkov, ktoré  sa viažu na  majetok podliehajúci konkurzu  podľaprávoplatného rozvrhového uznesenia súdu.
(3) Ak  k  úpadku  alebo  k  predlženiu,  ktoré  je dôvodom napodanie  návrhu na  vyhlásenie konkurzu,  došlo úmyselným  konanímpreukázaným  právoplatným  rozhodnutím  súdu,  ten,  kto  úmyselnékonanie  spôsobil,  môže  založiť  ďalšiu  spoločnosť  najskôr  pouplynutí  desiatich  rokov  od  vyporiadania  záväzkov  zaniknutejspoločnosti.
§ 106
(1) Spoločnosť  zodpovedá   za  svoje  záväzky   celým  svojímmajetkom.  Ak  tá  istá  osoba  alebo  tie  isté osoby sú jedinýmispoločníkmi vo  viacerých spoločnostiach, za  záväzky ktorejkoľvekz ich   spoločností   ručia   svojím   majetkom   aj  ich  ostatnéspoločnosti.
(2) Spoločník  ručí  za  záväzky  spoločnosti  do výšky svojhonesplateného  vkladu  zapísaného  v  obchodnom  registri. Ak valnézhromaždenie spoločnosti uložilo  spoločníkom podľa § 121 prispieťna úhradu strát spoločnosti peňažné plnenie nad výšku ich vkladov,ručia za záväzky spoločnosti aj týmto plnením.
(3) Ak  porušenie  záväzkov  spoločnosti  spôsobil  spoločník,konateľ alebo likvidátor takým  konaním, za ktoré bol právoplatnýmrozhodnutím  súdu  odsúdený,  zodpovedá  za  škody,  ktoré  svojímkonaním spôsobil, celým svojím majetkom.
§ 107
Obchodné meno spoločnosti musí obsahovať označenie "spoločnosťs ručením obmedzeným", postačí však  skratka "spol. s r. o." alebo"s.r.o.". 
§ 108
(1) Hodnota  základného  imania  spoločnosti  musí  byť  aspoň200 000 Sk.
(2) Nárok spoločnosti  na zaplatenie nesplatenej  časti vkladuspoločníka   a akýkoľvek   nárok   spoločníka   voči   spoločnostis výnimkou nároku podľa § 106 sú vzájomne nezapočítateľné. 
§ 109
(1) Hodnota vkladu spoločníka musí byť aspoň 30 000 Sk.
(2) Na založení spoločnosti sa  môže každý spoločník zúčastniťiba  jedným  vkladom.  Výška   vkladu  sa  môže  pre  jednotlivýchspoločníkov  určiť  rozdielne,  musí  byť  však deliteľná tisícom.Celková hodnota vkladov musí súhlasiť s hodnotou základného imaniaspoločnosti.
(3) Ak   sa   majú   poskytnúť   nepeňažné   vklady,  musí  sav spoločenskej zmluve  uviesť predmet vkladu,  spôsob určenia jehoceny   v peniazoch   a suma,   ktorou   sa   započítava  na  vkladspoločníka. 
§ 110
(1) Spoločenská zmluva musí obsahovať:
a) obchodné meno a sídlo spoločnosti, b) určenie  spoločníkov uvedením  názvu a sídla  právnickej osoby    alebo mena a bydliska fyzickej osoby, c) predmet podnikania (činnosti), d) výšku základného imania a výšku  vkladu každého spoločníka pri    založení   spoločnosti  včítane   spôsobu  a lehoty  splácania    vkladu, a pokiaľ ide o nepeňažné vklady, aj ich predmet, e) mená  a bydliská prvých  konateľov spoločnosti  a spôsob, akým    konajú v mene spoločnosti, f) mená  a bydliská   členov  prvej  dozornej   rady,  pokiaľ  sa    zriaďuje.
(2) Spoločenská zmluva môže určiť, že spoločnosť vydá stanovy,ktoré  upravia  vnútornú  organizáciu  spoločnosti  a podrobnejšieniektoré záležitosti obsiahnuté v spoločenskej zmluve. 
§ 111
(1) Pred  podaním návrhu  na zápis  spoločnosti do  obchodnéhoregistra  musí sa  na každý  peňažný vklad  splatiť najmenej  30%.Celková  hodnota  splatených  peňažných  vkladov  spolu s hodnotouodovzdaných nepeňažných vkladov musí však byť aspoň 100 000 Sk.
(2) Ak spoločnosť založil jeden zakladateľ, môže sa zapísať doobchodného  registra,  len  keď  je  v plnej  výške  splatené  jejzákladné imanie. 
§ 112
(1) Návrh   na  zápis   spoločnosti  do   obchodného  registrapodpisujú všetci konatelia.
(2) K  návrhu na zápis  spoločnosti do obchodného  registra saokrem dokladov uvedených v § 31 ods. 2 pripája
a) spoločenská  zmluva  alebo   zakladateľská  listina,  prípadne    stanovy, b) doklad o splnení povinnosti podľa § 111, c) písomné vyhlásenie zakladateľa alebo zakladateľov o tom, či sú    alebo nie sú zakladateľmi  alebo spoločníkmi inej spoločnosti,    a v prípadoch  uvedených v § 105a  aj doklady o  splnení v ňom    ustanovených povinností.
(3) Doklady  o  splnení  povinností  podľa  § 105a  ods.  1 súpríslušné orgány povinné vydať zakladateľovi spoločnosti do 30 dníod doručenia  jeho žiadosti o ich  vydanie. Zakladateľ spoločnostije   povinný   uhradiť    príslušnému   orgánu   náklady   spojenés vyhotovením a doručením žiadaného dokladu.
Oddiel 2                 Práva a povinnosti spoločníkov
§ 113
(1) Spoločník   je   povinný   splatiť   vklad   za  podmienoka v lehote  určenej v spoločenskej  zmluve, prípadne  v stanovách,najneskôr  však do  piatich rokov  od vzniku  spoločnosti alebo odjeho  vstupu do  spoločnosti. Tejto  povinnosti nemožno spoločníkazbaviť. Konatelia oznámia registrovému súdu bez zbytočného odkladusplatenie celého vkladu každého spoločníka.
(2) Spoločník,  ktorý   v lehote  podľa  odseku   1  nesplatilpredpísanú  hodnotu  peňažného  vkladu,  je  povinný  platiť  úrokz omeškania  vo  výške  20%  z nesplatenej  sumy,  ak  spoločenskázmluva, prípadne stanovy neurčujú inak.
(3) Ak  je  spoločník  s platením  vkladu  v omeškaní, môže hospoločnosť  pod  hrozbou  vylúčenia  vyzvať,  aby  svoju povinnosťsplnil v lehote, ktorá nesmie byť kratšia ako tri mesiace.
(4) Spoločníka,    ktorý   nesplní    svoju   povinnosť    aniv dodatočnej  lehote,  môže   valné  zhromaždenie  zo  spoločnostivylúčiť.
(5) Obchodný   podiel  (§ 114)   vylúčeného  spoločníka   môžespoločnosť  previesť  na  iného  spoločníka  alebo  tretiu  osobu.O prevode rozhoduje valné zhromaždenie.
(6) Ak  nedôjde k prevodu  obchodného podielu  podľa odseku 5,rozhodne  valné  zhromaždenie   buď  o znížení  základného  imaniao vklad vylúčeného spoločníka, alebo  o tom, že ostatní spoločníciprevezmú   jeho  vklad   v pomere  svojich   obchodných  podielov;vyporiadanie  s vylúčeným spoločníkom  sa nesmie  vykonať na  úkorzákladného imania. 
§ 114
(1) Obchodný podiel predstavuje  práva a povinnosti spoločníkaa im  zodpovedajúcu účasť  na  spoločnosti.  Jeho výška  sa určujepodľa pomeru vkladu  spoločníka k základnému imaniu spoločnosti,akspoločenská zmluva neurčuje inak.
(2) Každý spoločník môže mať iba jeden obchodný podiel. Pokiaľsa spoločník  zúčastňuje ďalším vkladom, zvyšuje  sa jeho obchodnýpodiel v pomere zodpovedajúcom výške ďalšieho vkladu.
(3) Jeden obchodný  podiel môže patriť  viacerým osobám. Svojepráva z tohto  obchodného podielu môžu  tieto osoby vykonávať  lenprostredníctvom  spoločného  zástupcu  a na  splácanie  vkladu  súzaviazaní spoločne a nerozdielne. 
§ 115
(1) So  súhlasom valného  zhromaždenia môže  spoločník zmluvoupreviesť svoj obchodný podiel  na iného spoločníka, ak spoločenskázmluva neurčuje inak.
(2) Ak to spoločenská zmluva pripúšťa, môže spoločník previesťsvoj obchodný podiel  na inú osobu, ručí však  za splácanie vkladunadobúdateľom tohto podielu.
(3) Zmluva o prevode obchodného podielu musí mať písomnú formua nadobúdateľ  v nej musí  vyhlásiť, že  pristupuje k spoločenskejzmluve, prípadne stanovám. Podpisy musia byť úradne overené.
(4) Účinky  prevodu  obchodného  podielu  podľa  odsekov 1 a 2nastávajú voči spoločnosti dňom doručenia zmluvy o prevode. 
§ 116
(1) Zánikom právnickej osoby,  ktorá je spoločníkom, prechádzaobchodný podiel na jej  právneho nástupcu. Spoločenská zmluva môžeprechod obchodného podielu na právneho nástupcu vylúčiť.
(2) Úmrtím  spoločníka  prechádza  obchodný  podiel na dediča,pokiaľ   to  spoločenská   zmluva  pripúšťa   a dedič  sa  o účasťv spoločnosti  prihlási do  jedného mesiaca  od skončenia  konaniao dedičstve.  Prihlásením nadobúda  dedič obchodný  podiel ku  dňusmrti poručiteľa.
(3) Ak  obchodný podiel  neprechádza na  dediča alebo právnehonástupcu, použijú sa obdobne ustanovenia § 113 ods. 5 a 6. 
§ 117
(1) Rozdelenie  obchodného  podielu  je  možné  len  pri  jehoprevode   alebo  prechode   na  dediča   alebo  právneho  nástupcuspoločníka.  Na  rozdelenie  podielu  je  potrebný  súhlas valnéhozhromaždenia.
(2) Rozdelenie  obchodného  podielu  môže  spoločenská  zmluvavylúčiť.
(3) Pri rozdelení obchodného podielu  musí byť zachovaná výškavkladu uvedená v § 109 ods. 1. 
§ 118
Zmena  osoby  spoločníka  sa  zapisuje  do zoznamu spoločníkova do   obchodného  registra.   Týmto  zápisom   prechádza  ručeniedoterajšieho  spoločníka  za  záväzky  spoločnosti na nadobúdateľaobchodného podielu. 
§ 119
Ak   sa  všetky   obchodné  podiely   spoja  v rukách  jednéhospoločníka,  je spoločník  povinný do  troch mesiacov  od spojeniaobchodných  podielov  splatiť  úplne  všetky  peňažné vklady alebopreviesť časť obchodného podielu na inú osobu. Ak spoločník porušítúto povinnosť,  súd spoločnosť aj bez  návrhu zruší a nariadi jejlikvidáciu. 
§ 120
Spoločnosť nemôže nadobúdať vlastné obchodné podiely. 
§ 121
(1) Spoločenská  zmluva môže  určiť, že  valné zhromaždenie jeoprávnené  uložiť spoločníkom  povinnosť prispieť  na úhradu strátspoločnosti  peňažným  plnením  nad  výšku  vkladu  až do polovicezákladného  imania podľa  výšky svojich  vkladov. O porušení tejtopovinnosti platia ustanovenia § 113 ods. 2 až 4 obdobne.
(2) Splnenie  povinnosti  uvedenej  v odseku  1  nemá vplyv navýšku vkladu spoločníka. 
§ 122
(1) Spoločníci  vykonávajú  svoje  práva  týkajúce sa riadeniaspoločnosti   a kontroly  jej   činnosti  na   valnom  zhromaždenív rozsahu  a spôsobom  uvedeným  v spoločenskej  zmluve,  prípadnev stanovách.
(2) Spoločníci  majú   najmä  právo  požadovať   od  konateľovinformácie  o záležitostiach spoločnosti  a nahliadať do  dokladovspoločnosti. 
§ 123
(1) Spoločníci  majú   nárok  na  podiel   zo  zisku  v pomerezodpovedajúcom  ich  splateným   vkladom,  ak  spoločenská  zmluvaneurčuje inak.
(2) Na   výplatu   zisku   nemožno   použiť   základné  imaniea rezervný  fond,  ani  prostriedky,  ktoré  podľa  tohto  zákona,spoločenskej  zmluvy  alebo  stanov  sa  majú  použiť na doplnenierezervného fondu.
(3) Po  dobu  trvania  spoločnosti  nemôžu  spoločníci  žiadaťvrátenie   vkladu.  Za   vrátenie  vkladu   sa  nepovažujú  platbyspoločníkom poskytnuté pri znížení základného imania.
(4) Podiel na zisku vyplatený v rozpore s týmito ustanoveniamisú spoločníci  povinní spoločnosti vrátiť. Za  toto vrátenie ručiaspoločne a nerozdielne  konatelia, ktorí vyslovili  súhlas s toutovýplatou. 
§ 124
(1) Spoločnosť  vytvára  pri  svojom  vzniku  rezervný fond vovýške  najmenej  5%  základného  imania.  Tento  fond  je  povinnákaždoročne  dopĺňať  o  sumu  určenú  v  spoločenskej zmluve alebov stanovách, najmenej však vo výške 5% z čistého zisku vyčíslenéhov ročnej  účtovnej závierke,  až do  dosiahnutia výšky  rezervnéhofondu určenej  v spoločenskej zmluve  alebo v stanovách,  najmenejvšak do výšky 10% základného imania.
(2) Rezervný fond  musí byť uložený na  viazanom účte v banke.O jeho použití rozhodujú konatelia v súlade s § 67 ods. 1.
Oddiel 3                       Orgány spoločnosti
Valné zhromaždenie
§ 125
(1) Valné   zhromaždenie  spoločníkov   je  najvyšším  orgánomspoločnosti. Do jeho pôsobnosti patrí:
a) odmietnutie   konaní  urobených   zakladateľmi  pred   vznikom    spoločnosti, b) schvaľovanie   ročnej  účtovnej   závierky,  rozdelenie  zisku    a úhrady strát, c) schvaľovanie stanov a ich zmien, d) rozhodovanie o zmene spoločenskej zmluvy (§ 141), e) rozhodovanie o zvýšení alebo znížení základného imania, f) vymenovanie, odvolanie a odmeňovanie konateľov, g) vymenovanie, odvolanie a odmeňovanie členov dozornej rady, h) vylúčenie spoločníka podľa § 113 a 121, i) rozhodovanie o zrušení  spoločnosti, ak to  spoločenská zmluva    pripúšťa, j) ďalšie  otázky,  ktoré   do  pôsobnosti  valného  zhromaždenia    zveruje zákon, spoločenská zmluva alebo stanovy spoločnosti.
(2) Pokiaľ spoločenská zmluva, prípadne stanovy neurčujú inak,rozhoduje   valné   zhromaždenie    aj   o vymenovaní   a odvolaníprokuristu.
(3) Valné  zhromaždenie  si  môže  vyhradiť rozhodovanie vecí,ktoré inak patria do pôsobnosti iných orgánov spoločnosti. 
§ 126
Spoločník  sa  zúčastňuje  na  rokovaní  valného  zhromaždeniaosobne  alebo  v zastúpení  splnomocnencom  na  základe  písomnéhoplnomocenstva.  Splnomocnencom  nesmie   byť  konateľ  alebo  člendozornej rady spoločnosti. 
§ 127
(1) Valné  zhromaždenie je  schopné uznášania,  ak sú prítomníspoločníci, ktorí majú aspoň polovicu všetkých hlasov.
(2) Každý spoločník  má jeden hlas na  každých 1000 Kčs svojhovkladu, pokiaľ stanovy alebo spoločenská zmluva neurčujú iný počethlasov.
(3) Valné  zhromaždenie  rozhoduje   prostou  väčšinou  hlasovprítomných   spoločníkov,  ak   zákon  alebo   spoločenská  zmluvanevyžaduje vyšší počet hlasov.
(4) Na  rozhodnutia podľa  § 125 ods. 1  písm. a), c),  d), e)a i) je vždy potrebný súhlas aspoň dvojtretinovej väčšiny všetkýchhlasov spoločníkov.
(5) Spoločník  nemôže  vykonávať  hlasovacie  právo,  ak valnézhromaždenie rozhoduje o jeho
a) nepeňažnom vklade, b) vylúčení alebo podaní návrhu na jeho vylúčenie zo spoločnosti, c) právach  a   povinnostiach  vo  vzťahu   k  spoločnosti  okrem    rozhodovania o povinnosti prispieť na úhradu strát spoločnosti    nad výšku vkladov spoločníkov (§ 121 ods. 1).
To neplatí, ak ide o spoločnosť s jedným spoločníkom.
§ 128
(1) Ak    zákon,   spoločenská    zmluva,   prípadne   stanovyneustanovujú   kratšiu   lehotu,   zvolávajú   valné  zhromaždeniekonatelia najmenej raz za rok.
(2) Konatelia  sú   povinní  zvolať  valné   zhromaždenie,  akrezervný  fond  klesne  pod  polovicu  hodnoty  v porovnaní s jehovýškou ku dňu konania posledného valného zhromaždenia. 
§ 129
(1) Valné zhromaždenie  spoločnosti sa má  uskutočniť v lehoteurčenej  v  spoločenskej  zmluve,  prípadne  v  stanovách.  Termína program valného zhromaždenia  treba oznámiť spoločníkom najmenej15  dní  predo  dňom  jeho  konania,  a  to písomnou pozvánkou, akspoločenská zmluva, prípadne stanovy neustanovujú inak.
(2) Požiadať o zvolanie valného  zhromaždenia môžu spoločníci,ktorých  vklady  prevyšujú  10%  základného  imania.  Ak konatelianezvolajú valné  zhromaždenie do jedného mesiaca  od doručenia ichžiadosti, sú spoločníci oprávnení zvolať ho sami. 
§ 130
Spoločníci   môžu   prijímať   rozhodnutia   aj  mimo  valnéhozhromaždenia.  V takom  prípade  sa  návrh  uznesenia  spoločnostipredkladá spoločníkom  na vyjadrenie s oznámením  lehoty, v ktorejmajú  urobiť   písomné  vyjadrenie.  Ak   sa  spoločník  nevyjadrív lehote,  platí, že  nesúhlasí. Konatelia  potom oznámia výsledkyhlasovania jednotlivým spoločníkom.  Väčšina sa počíta z celkovéhopočtu hlasov prislúchajúcich všetkým spoločníkom. 
§ 131
(1) Každý  spoločník, konateľ,  likvidátor, správca konkurznejpodstaty,  vyrovnávací  správca  alebo  člen  dozornej  rady  môžepožiadať   súd,   aby   vyslovil   neplatnosť   uznesenia  valnéhozhromaždenia,  ak je  v rozpore  so zákonom,  spoločenskou zmluvoualebo so stanovami. Toto právo však zanikne, ak ho oprávnená osobaneuplatní  do   troch  mesiacov  od   prijatia  uznesenia  valnéhozhromaždenia  alebo ak  valné zhromaždenie  nebolo riadne zvolané,odo dňa, keď sa mohla o uznesení dozvedieť.
(2) V konaní  konajú  za  spoločnosť  konatelia;  ak  sú  všakúčastníkmi  konania  sami  konatelia,  zastupuje spoločnosť určenýčlen  (členovia) dozornej  rady. Ak  žalujú tak  konatelia, ako ajčlenovia  dozornej rady,  alebo ak  nie je  dozorná rada zriadená,určí zástupcu  spoločnosti valné zhromaždenie.  Ak tak neurobí  dotroch  mesiacov  od  doručenia  žaloby  spoločnosti,  ustanoví súdspoločnosti opatrovníka.
(3) Neplatnosť  uznesenia valného  zhromaždenia spoločnosti sanetýka  práv   nadobudnutých  v  dobrej   viere  tretími  osobami.V pochybnostiach platí,  že tretie osoby nadobudli  práva v dobrejviere.
(4) Právoplatné rozhodnutie súdu podľa odseku 1 je záväzné prekaždého.
§ 132
Ak má spoločnosť jediného spoločníka, vykonáva tento spoločníkpôsobnosť valného zhromaždenia. 
Konatelia
§ 133
(1) Štatutárnym  orgánom  spoločnosti   je  jeden  alebo  viackonateľov.  Ak  je  konateľov  viac,  je  oprávnený  konať  v menespoločnosti každý  z nich samostatne, ak  spoločenská zmluva alebostanovy neurčujú inak.
(2) Konateľom spoločnosti môže byť len fyzická osoba, ktorá máspôsobilosť na právne úkony a ktorá nebola právoplatne odsúdená zaúmyselný  trestný čin  súvisiaci s  podnikaním. Osoba  odsúdená zataký  trestný  čin  sa  môže  stať  konateľom  najskôr po uplynutípiatich rokov od nadobudnutia  právoplatnosti rozhodnutia súdu. Dotejto lehoty sa nezapočítava čas výkonu trestu.
(3) Obmedziť   konateľské  oprávnenia   môže  iba  spoločenskázmluva, stanovy alebo valné  zhromaždenie. Také obmedzenie je všakvoči tretím osobám neúčinné.
(4) Konateľov vymenúva valné  zhromaždenie z radov spoločníkovalebo iných fyzických osôb.
§ 134
Na rozhodnutie o obchodnom vedení  spoločnosti, ktoré patrí dopôsobnosti konateľov, sa vyžaduje súhlas väčšiny konateľov. 
§ 135
Konatelia  sú  povinní  zabezpečiť  riadne vedenie predpísanejevidencie  a účtovníctva,  viesť  zoznam  spoločníkov a informovaťspoločníkov o záležitostiach spoločnosti. 
§ 136
Zákaz konkurencie
(1) Pokiaľ  zo  spoločenskej  zmluvy  alebo stanov nevyplývajúďalšie obmedzenia, konateľ nesmie:
a) vo  vlastnom mene  alebo  na  vlastný účet  uzavierať obchody,    ktoré súvisia s podnikateľskou činnosťou spoločnosti, b) sprostredkúvať pre iné osoby obchody spoločnosti, c) zúčastňovať  sa na  podnikaní inej  spoločnosti ako  spoločník    s neobmedzeným ručením a d) vykonávať činnosť ako štatutárny orgán alebo člen štatutárneho    alebo iného orgánu inej  právnickej osoby s podobným predmetom    podnikania, ibaže  ide o právnickú osobu,  na ktorej podnikaní    sa   zúčastňuje   spoločnosť,   v ktorej   vykonáva  pôsobnosť    konateľa.
(2) Porušenie odseku 1 má dôsledky ustanovené v § 65.
(3) Spoločenská  zmluva  alebo  stanovy  môžu  určiť,  v  akomrozsahu sa zákaz konkurencie vzťahuje aj na spoločníkov.
Dozorná rada
§ 137
Dozorná rada sa zriaďuje, ak tak určuje spoločenská zmluva. 
§ 138
Dozorná rada:
a) dohliada na činnosť konateľov, b) nahliada  do  obchodných  a účtovných  kníh  a iných  dokladov    a kontroluje tam obsiahnuté údaje, c) preskúmava ročnú účtovnú závierku, d) podáva   správy   valnému    zhromaždeniu   v lehote   určenej    spoločenskou zmluvou, inak raz ročne. 
§ 139
(1) Členov dozornej rady volí valné zhromaždenie.
(2) Členom dozornej rady nemôže byť konateľ spoločnosti.
(3) Dozorná rada musí mať aspoň troch členov.
(4) Na  členov  dozornej  rady  sa  vzťahuje zákaz konkurencie(§ 136). 
§ 140
(1) Členovia  dozornej  rady  sú  oprávnení  zúčastňovať sa navalnom  zhromaždení.  Musí  sa  im  udeliť  slovo, kedykoľvek o topožiadajú.
(2) Dozorná  rada  zvolá  valné  zhromaždenie,  ak to vyžadujúzáujmy  spoločnosti.  Pre  spôsob  zvolávania valného zhromaždeniaplatia primerane ustanovenia § 129 ods. 1. 
Oddiel 4                    Zmena spoločenskej zmluvy
§ 141
Na  zmenu  spoločenskej  zmluvy  je  potrebný  súhlas všetkýchspoločníkov, okrem prípadov, keď zákon alebo spoločenská zmluva nato oprávňuje valné zhromaždenie. 
Zvýšenie a zníženie základného imania
§ 142
Zvýšenie  základného   imania  novými  peňažnými   vkladmi  jeprípustné, len  keď doterajšie peňažné  vklady sú úplne  splatené.Zvýšenie  základného imania  nepeňažnými vkladmi  je prípustné  užpred týmto splatením. 
§ 143
(1) Záväzok  na nové  vklady sú  oprávnení prevziať prednostnedoterajší spoločníci, a to v pomere podľa veľkosti ich podielu, akstanovy alebo spoločenská zmluva neurčujú inak.
(2) Ak spoločníci nevyužijú  prednostné právo v lehote určenejspoločenskou zmluvou alebo stanovami,  inak do jedného mesiaca ododňa,  keď  sa  dozvedeli  o zvýšení  základného  imania,  môže  sosúhlasom  valného  zhromaždenia  prevziať  záväzok  na  nový vkladktokoľvek.
(3) Záväzok  na  nový  vklad  sa  preberá písomným vyhlásením,v ktorom  záujemca  musí  vyhlásiť,  že  pristupuje k spoločenskejzmluve; podpis záujemcu musí byť úradne overený. 
§ 144
Valné zhromaždenie môže  rozhodnúť o zvýšení základného imaniaz majetku  prevyšujúceho  základné   imanie  spoločnosti.  Tým  sazvyšuje  výška vkladu  každého spoločníka  v pomere zodpovedajúcomich doterajším vkladom. 
§ 145
Konatelia  sú povinní  bez zbytočného  odkladu podať  návrh nazápis zvýšenia základného imania do obchodného registra. 
§ 146
O  znížení  základného  imania  rozhoduje  valné zhromaždenie.Pritom  sa  nesmie  znížiť  hodnota  základného imania spoločnostia výška  vkladu  každého  spoločníka  pod  sumu ustanovenú v § 108a § 109 ods. 1. 
§ 147
(1) Konatelia sú povinní  zverejniť zníženie základného imaniaa jeho  výšku do  15 dní  po rozhodnutí  dvakrát po sebe s časovýmodstupom 30  dní. V oznámení sa  vyzvú veritelia spoločnosti,  abyprihlásili  svoje  pohľadávky  v lehote  do  90  dní  po poslednomoznámení.
(2) Spoločnosť  je  povinná  veriteľom,  ktorí  včas prihlásiasvoje pohľadávky, poskytnúť  primerané zabezpečenie ich pohľadávokalebo tieto pohľadávky uspokojiť.
(3) Zníženie  základného  imania   zapíše  súd  do  obchodnéhoregistra, len  ak je preukázané, že  zníženie základného imania saoznámilo  spôsobom  uvedeným  v odseku  1  a veriteľom sa poskytlozabezpečenie  podľa   odseku  2,  pokiaľ   ich  pohľadávky  neboliuspokojené. 
Zánik účasti spoločníka v spoločnosti
§ 148
Zrušenie účasti spoločníka súdom
(1) Spoločník  nemôže  zo   spoločnosti  vystúpiť,  môže  všaknavrhnúť, aby  súd zrušil jeho účasť  v spoločnosti, ak nemožno odneho spravodlivo požadovať, aby v spoločnosti zotrval. Ustanovenia§ 113 ods. 5 a 6 platia obdobne.
(2) Vyhlásenie   konkurzu   na    majetok   spoločníka   alebozamietnutie  návrhu  na  vyhlásenie  konkurzu  pre nedostatok jehomajetku má  rovnaké účinky ako zrušenie  jeho účasti v spoločnostisúdom. 
§ 149
Vylúčenie spoločníka
Spoločnosť  sa  môže  domáhať  na  súde vylúčenia spoločníka,ktorý  porušuje závažným  spôsobom svoje  povinnosti, hoci  na ichplnenie bol vyzvaný a na možnosť vylúčenia bol písomne upozornený.S podaním tohto  návrhu musia súhlasiť  spoločníci, ktorých vkladypredstavujú  aspoň jednu  polovicu základného  imania. Ustanovenie§ 113  ods. 4 tým  nie je  dotknuté. Ustanovenia  § 113 ods. 5 a 6platia obdobne. 
§ 150
Vyrovnanie
(1) Spoločníkovi, ktorého účasť v spoločnosti súd zrušil aleboktorý bol vylúčený, vzniká právo  na vyrovnací podiel (§ 61 ods. 2a 3).  Rovnaké právo  má dedič  alebo právny  nástupca spoločníka,pokiaľ naňho neprešiel obchodný podiel (§ 116).
(2) Vyrovnací  podiel  sa  vypočíta  pomerom splateného vkladuspoločníka,  ktorého  účasť   v spoločnosti  zanikla,  k splatenýmvkladom  všetkých  spoločníkov,  ak  spoločenská  zmluva  neurčujeinak. 
Oddiel 5                Zrušenie a likvidácia spoločnosti
§ 151
Okrem prípadov uvedených v § 68 sa spoločnosť zrušuje:
a) rozhodnutím súdu podľa ustanovenia § 152, b) z iných dôvodov uvedených v spoločenskej zmluve. 
§ 152
Spoločníci,  a  ak  to  ustanovuje  spoločenská  zmluva  alebostanovy, aj konatelia sa môžu na súde domáhať zrušenia spoločnostiz dôvodov  a za  podmienok ustanovených  v zákone,  v spoločenskejzmluve alebo v zakladateľskej listine, prípadne v stanovách.
§ 153
(1) Pred   začatím  likvidácie   spoločnosti  vymenuje   valnézhromaždenie likvidátora.
(2) Pri zrušení  spoločnosti s likvidáciou má  každý spoločníknárok na  podiel na likvidačnom  zostatku. Tento podiel  sa určujepomerom  vkladu,  ktorý  spoločník  splatil,  k splateným  vkladomvšetkých spoločníkov, ak spoločenská zmluva neurčuje niečo iné. 
DIEL V                       Akciová spoločnosť
Oddiel 1                      Základné ustanovenia
§ 154
(1) Akciovou  spoločnosťou  je   spoločnosť,  ktorej  základnéimanie  je rozvrhnuté  na určitý  počet akcií  s určitou menovitouhodnotou. Spoločnosť zodpovedá za porušenie svojich záväzkov celýmsvojím majetkom. Akcionár neručí za záväzky spoločnosti.
(2) Obchodné   meno  spoločnosti   musí  obsahovať   označenie"akciová  spoločnosť"  alebo  skratku  "akc.  spol." alebo skratku"a.s.". 
§ 155
(1) Akcia  je  cenným  papierom,  s ktorým  sú  spojené  právaakcionára ako  spoločníka podieľať sa podľa  tohto zákona a stanovspoločnosti na  jej riadení, jej  zisku a na likvidačnom  zostatkupri zániku spoločnosti.
(2) Akcia musí obsahovať:
a) obchodné meno a sídlo spoločnosti, b) číselné označenie akcie a jej menovitú hodnotu, c) označenie, či akcia je na  doručiteľa alebo na meno, pri akcii    na meno meno akcionára, d) výšku  základného imania  a počet  všetkých akcií  spoločnosti    v čase vydania akcie, e) dátum   vydania   a podpisy    dvoch   členov   predstavenstva    oprávnených podpisovať za spoločnosť.
(3) Akcie  môžu znieť  na rôznu  hodnotu. Ak  je vydaných viacdruhov akcií, musia akcie obsahovať označenie druhu a určenie právs ním  spojených aspoň  odkazom na  stanovy. Iné  druhy akcií, nežktoré upravuje tento zákon, sa nesmú vydávať.
§ 156
(1) Akcia môže znieť na meno alebo na doručiteľa. Stanovy môžuzaložiť  právo akcionárov  na výmenu   akcie na  meno za  akcie nadoručiteľa  a naopak; to  neplatí pre  zamestnanecké akcie  (§ 158ods. 3).
(2) Akcia  na   meno  môže  byť  vydaná   ako  listinná  alebozaknihovaná.  Akcia   na  doručiteľa  môže  byť   vydaná  len  akozaknihovaná.
(3) Prevod zaknihovaných akcií sa uskutočňuje podľa osobitnéhozákona.    Stanovy   nemôžu    obmedziť   prevoditeľnosť   verejneobchodovateľnej akcie.  Pri listinných akciách  na meno sa  prevoduskutočňuje podľa  osobitného zákona na  základe zmluvy, rubopisoma odovzdaním   akcie.   V   rubopise   sa   uvedie   názov,  sídloa identifikačné  číslo  právnickej   osoby  alebo  meno,  bydliskoa rodné  číslo fyzickej  osoby, ktorá  je nadobúdateľom  listinnejakcie, a deň účinnosti prevodu. Ak nadobúda listinnú akciu na menozahraničná právnická osoba, identifikačné číslo sa nemusí uvádzať.Ak  nadobúda  listinnú  akciu  na  meno  zahraničná fyzická osoba,namiesto  rodného čísla  sa môže  uviesť jej  dátum narodenia.  Naúčinnosť  prevodu  listinnej  akcie  na  meno  sa  vyžaduje  zápiso prevode akcie do zoznamu akcionárov podľa odseku 4.
(4) Pri listinných akciách na  meno stredisko cenných papierovvedie  zoznam  akcionárov,  do  ktorého  sa  zapisuje názov, sídloa identifikačné  číslo  právnickej   osoby  alebo  meno,  bydliskoa rodné  číslo   fyzickej  osoby,  ktorá  je   akcionárom.  Ak  jeakcionárom  zahraničná  právnická  osoba,  identifikačné  číslo sanemusí  uvádzať.  Ak  je   akcionárom  zahraničná  fyzická  osoba,namiesto  rodného  čísla  sa  môže  uviesť  dátum  jej  narodenia.Spoločnosť dá  pokyn stredisku cenných papierov  na zápis týkajúcisa  zmeny  akcionára  bez  zbytočného  odkladu  po  tom, čo sa jejpredloží  zmluva o  prevode listinných  akcií na  meno; spoločnosťzodpovedá  za škodu,  ktorá  vznikla  v dôsledku  nesplnenia tejtopovinnosti.  Stredisko  cenných  papierov  je  povinné  na žiadosťspoločnosti  jej  vydať  zoznam  akcionárov.  Na žiadosť akcionárastredisko cenných  papierov je povinné  vydať mu výpis  zo zoznamuakcionárov v  časti, ktorá sa  ho týka. Register  emitenta cennýchpapierov  vedený  strediskom  cenných  papierov  podľa  osobitnéhozákona   pri  zaknihovaných   akciách  na   meno  nahrádza  zoznamakcionárov.
(5) Akcia na meno môže znieť aj  na dve alebo viac osôb. Právaspojené  s akciou môže  vykonávať ktorákoľvek  z nich alebo  osobanimi splnomocnená. 
§ 156a
Rozhodujúci deň
V   prípadoch   ustanovených    zákonom   práva   spojené   sozaknihovanými   dočasnými  listami   alebo  zaknihovanými  akciamispoločnosti,   ktorej  dočasné   listy  alebo   akcie  sú  verejneobchodovateľné, môže voči spoločnosti  uplatňovať len osoba, ktoráje oprávnená vykonávať tieto práva  k rozhodujúcemu dňu, ktorým jedeň ustanovený  týmto zákonom alebo deň  určený spoločnosťou alebovalným zhromaždením podľa tohto zákona.
§ 157
(1) Stanovy  musia  určiť  menovitú  hodnotu  všetkých  druhovakcií, ktoré  sa majú vydať. Súčet  menovitých hodnôt týchto akciímusí  zodpovedať výške  základného imania.  Menovitá hodnota akciemusí byť vyjadrená kladným celým číslom.
(2) Spoločnosť môže vydať hromadné  akcie. Hromadnou akciou jeakcia, ktorá  nahrádza viac akcií  tohto istého druhu  spoločnostis rovnakou  menovitou   hodnotou.  Spoločnosť  je   povinná  vydaťmajiteľovi  hromadnej  akcie  jednotlivé  akcie,  ktoré  nahrádza,v zaknihovanej  alebo  listinnej   podobe.  Postup  určia  stanovyspoločnosti.
§ 158
(1) Stanovy môžu určiť  vydanie zamestnaneckých akcií a spojiťs nimi určité výhody.
(2) Súhrn  častí  menovitých  hodnôt  všetkých zamestnaneckýchakcií  nepodliehajúcich splateniu  nesmie prekročiť  5% základnéhoimania.
(3) Zamestnanecké akcie znejú na  meno a môžu sa prevádzať ibamedzi zamestnancami spoločnosti a zamestnancami spoločnosti, ktoríodišli do dôchodku.
(4) Pri  úmrtí  majiteľa  zamestnaneckej  akcie alebo ukončeníjeho  pracovného  pomeru  k spoločnosti  mimo  odchodu do dôchodkuzanikajú práva zo zamestnaneckej akcie a táto akcia sa musí vrátiťspoločnosti. Pokiaľ  stanovy neurčujú inak,  zaplatí spoločnosť zavrátenú  akciu splatenú  časť jej  menovitej hodnoty  alebo ak  jevrátená akcia zaznamenaná na  burze, pomernú časť kurzovej hodnotyakcií spoločnosti. Stanovy môžu určiť,  že sa pri úmrtí pracovníkazaplatí celá hodnota.
(5) Podrobný   postup  pre   nadobudnutie,  prevod  a vráteniezamestnaneckých akcií určujú stanovy.
(6) Pokiaľ  z tohto zákona  alebo stanov  nevyplýva niečo iné,majú  majitelia zamestnaneckých  akcií rovnaké  práva ako  ostatníakcionári. 
§ 159
(1) Stanovy  môžu  určiť  vydanie  druhu  akcií,  s ktorými súspojené prednostné práva týkajúce  sa dividendy (prioritné akcie),ak  súhrn  ich  menovitých  hodnôt  neprekročí polovicu základnéhoimania.
(2) Vydanie akcií,  s ktorými je spojené právo  na určitý úroknezávisle od hospodárskych výsledkov spoločnosti, nie je dovolené.
(3) Stanovy  môžu určiť  vydanie prioritných  akcií, s ktorýminie  je  spojené  právo  hlasovania  na  valnom  zhromaždení.  Ichmajitelia  majú všetky  ostatné práva  spojené s akciami.  Stanovyalebo  valné zhromaždenie  však  môžu  vylúčiť alebo  obmedziť ichprávo  na prednostné  upisovanie novovydaných  akcií. Ak prioritnádividenda nie je vyplatená,  nadobúda akcionár hlasovacie právo dodoby, keď je prioritná dividenda opäť vyplácaná.
(4) Pri  posudzovaní spôsobilosti  valného zhromaždenia  robiťrozhodnutia a pri  hlasovaní na valnom  zhromaždení sa neprihliadana akcie, s ktorými nie je spojené právo hlasovať. 
§ 160
(1) Stanovy môžu  určiť, že až  do polovice svojho  základnéhoimania môže spoločnosť na základe rozhodnutia valného zhromaždeniavydávať  dlhopisy,  s ktorými  je  spojené  právo požadovať v časev nich ustanovenom  vydanie akcií alebo  predkupné právo na  akciev menovitej hodnote  v nich určenej. Po  uplynutí tejto lehoty  jes dlhopisom spojené právo požadovať  zaplatenie v ňom určenej sumya určených výnosov.
(2) Vydaním dlhopisov sa nezvyšuje základné imanie spoločnostia nie sú s nimi spojené práva akcionára.
(3) Pre dlhopisy platia inak osobitné predpisy. 
§ 161
(1) Spoločnosť nesmie upisovať  akcie vytvárajúce jej základnéimanie. Môže získať akcie, ktoré vydala, iba v prípadoch, keď:
a) vstupuje  ako právny  nástupca do  všetkých práv  a povinností    osoby, ktorá vlastnila tieto akcie, b) odkupuje zamestnanecké akcie, c) v súlade s týmto zákonom a stanovami  sa znižuje alebo zvyšuje    základné imanie, d) ide o dar alebo dedičstvo.
(2) Spoločnosť môže  použiť na získanie  akcií podľa odseku  1iba svoj majetok, ktorý prevyšuje základné imanie. Toto obmedzeniesa nevzťahuje na zamestnanecké akcie.
(3) Spoločnosť  nesmie nadobúdať  akcie spoločnosti,  ktorá jejediným  vlastníkom   jej  akcií,  s výnimkou   prípadu  uvedenéhov odseku 1 písm. a).
(4) Ak sú vo vlastníctve spoločnosti akcie, ktoré sama vydala,nemôže vykonávať práva akcionára  s týmito akciami spojené, pokiaľtento   zákon   neustanovuje   inak.   To   isté  platí  o akciáchnadobudnutých podľa odseku 3.
(5) Akcie  nadobudnuté podľa  odseku 1  písm. a) a d),  ako ajpodľa  odseku 3  je spoločnosť  povinná predať  najneskôr do trochrokov  odo dňa,  keď ich   získala, a ak  sa akcie  v tejto lehotenepredajú,  je  spoločnosť  povinná   tieto  akcie  vziať  z obehua o ich  menovitú  hodnotu  znížiť  základné  imanie.  Akcie vzatéz obehu sa musia zničiť. 
Oddiel 2                  Založenie a vznik spoločnosti
§ 162
(1) Spoločnosť môže založiť jeden zakladateľ, ak je zakladateľprávnickou osobou, inak dvaja alebo viacerí zakladatelia.
(2) Ak spoločnosť zakladajú  dvaja alebo viacerí zakladatelia,uzavrú   zakladateľskú   zmluvu.   Ak   spoločnosť  zakladá  jedenzakladateľ,    podpíše   zakladateľskú    listinu.   Podpisy    nazakladateľskej zmluve a na zakladateľskej listine musia byť úradneoverené.  Súčasťou zakladateľskej  zmluvy a zakladateľskej listinyje návrh stanov spoločnosti.
(3) Hodnota  základného  imania  spoločnosti  musí  byť  aspoň1 000 000 Kčs. 
§ 163
Zakladateľská zmluva
(1) Zakladateľská  zmluva  alebo  zakladateľská  listina  musíobsahovať:
a) obchodné meno, sídlo a predmet podnikania (činnosti), b) navrhované základné imanie, c) počet akcií, ich  menovitú hodnotu a podobu; ak  sa majú vydať    akcie  rôznych   druhov,  ich  názov   a  opis  práv   s  nimi    spojených, d) upisované vklady jednotlivých zakladateľov, e) ak sa  má na vytvorenie  základného imania spoločnosti  použiť    nepeňažný  vklad,  aj   určenie  predmetu  nepeňažného  vkladu    a jeho ocenenie doložené odborným odhadom.
(2) Ak sa má spoločnosť založiť na základe výzvy na upisovanieakcií, musí zakladateľská zmluva alebo zakladateľská listina ďalejobsahovať:
a) čas a miesto upisovania akcií, b) postup  pri  upísaní  akcií  prevyšujúcich navrhované základné    imanie, c) miesto a čas na splatenie časti upísaných akcií a jej výšky, d) spôsob    zvolania    ustanovujúceho    valného   zhromaždenia    upisovateľov. 
Založenie spoločnosti na základe výzvy na upisovanie akcií
§ 164
(1) Zakladatelia  zabezpečujú   vytvorenie  základného  imaniaprevyšujúceho ich  vklady výzvou na  upisovanie akcií, ktorá  musíobsahovať údaje uvedené v zakladateľskej zmluve (§ 163).
(2) Výzva  na upisovanie  akcií sa  vhodným spôsobom  uverejnía jej obsah  možno meniť až po  márnom uplynutí lehoty ustanovenejpre upisovanie akcií.
(3) Návrh stanov musí byť  na nahliadnutie v každom upisovacommieste. 
§ 165
(1) K upísaniu akcie dochádza zápisom do listiny upisovateľov.Zápis  zahŕňa  počet,  prípadne  druh  upisovaných  akcií, hodnotuvkladu s uvedením, či ide  o peňažný alebo nepeňažný vklad, lehotypre  splácanie  upísaných  akcií,  názov  a sídlo právnickej osobyalebo  meno  a bydlisko  fyzickej  osoby,  ktorá  je upisovateľom,a jej podpis.
(2) Ak  ide  o nepeňažný  vklad,  zapíše  sa  aj  jeho predmeta ocenenie doložené odborným odhadom.
(3) Ak  ide o peňažné  vklady, je  upisovateľ povinný  splatiťaspoň  10%  menovitej  hodnoty  upísaných  akcií  v čase a na účetv banke, ktoré sú určené zakladateľovi  vo výzve na upisovanie. Akupisovateľ túto povinnosť nesplní, je upísanie neúčinné. 
§ 166
Po  upísaní navrhovaného  základného imania  môžu zakladateliaďalšie upisovanie  odmietnuť. Ak tak  neurobia, rozhodne o prijatíalebo odmietnutí  upísania akcií, ku  ktorému došlo po  dosiahnutíupísania   navrhovaného  základného   imania,  ustanovujúce  valnézhromaždenie.  Pri  odmietnutí   upísania  akcií  sú  zakladateliapovinní  spoločne  a nerozdielne  bez  zbytočného  odkladu  vrátiťupisovateľovi sumu zaplatenú pri upísaní akcií. 
§ 167
(1) Upisovanie   akcií  je   neúčinné,  ak   do  konca  lehotyvyhlásenej  vo  výzve  na   upisovanie  akcií  nedosiahne  hodnotaupísaných akcií výšku navrhovaného  základného imania, ibaže akciechýbajúce do  tejto výšky sú do  jedného mesiaca dodatočne upísanézakladateľmi  alebo  niektorými  z nich.  Nevyžaduje  sa  upísaniezamestnaneckých  akcií vo  výške uvedenej  v zakladateľskej zmluvealebo zakladateľskej listine.
(2) Ak   je   upisovanie   akcií   neúčinné,   zanikajú  právaa povinnosti  upisovateľov  z upísania   akcií  a zakladatelia  súpovinní  spoločne  a nerozdielne  vrátiť  bez  zbytočného  odkladuupisovateľovi sumu zaplatenú pri upísaní akcií. 
§ 168
(1) Upisovatelia sú  povinní splácať upísané  akcie v lehotáchustanovených v listine  upisovateľov. Aspoň 30%  menovitej hodnotyupísaných  akcií,  ktoré  sa  majú  splatiť  peňažnými vkladmi, súupisovatelia povinní  splatiť najneskôr do  začatia ustanovujúcehovalného   zhromaždenia;   to    neplatí   pre   nepeňažné   vkladya zamestnanecké akcie.
(2) Pred  zápisom  spoločnosti  do  obchodného registra vydajúzakladatelia  upisovateľovi  vkladu   písomné  potvrdenie  o výškeupísaného  vkladu  v peniazoch  alebo  iných peniazmi oceniteľnýchhodnotách a o výške sumy, v ktorej bol splatený.
(3) Po  zápise spoločnosti  do obchodného  registra spoločnosťvymení  toto potvrdenie  za dočasný   list alebo  za akciu,  ak jesplatená celá jej menovitá hodnota. 
Ustanovujúce valné zhromaždenie
§ 169
(1) Upisovatelia,  ktorí splnili  povinnosť ustanovenú v § 165a 168,   sú  oprávnení   zúčastniť  sa   na  ustanovujúcom  valnomzhromaždení. Zakladatelia zvolajú  ustanovujúce valné zhromaždenietak, aby  sa konalo do  60 dní odo  dňa, keď sa  dosiahlo upísanienavrhovaného základného imania.
(2) Ak  zakladatelia nedodržia  lehotu ustanovenú  v odseku 1,považuje sa  upisovanie akcií za  neúčinné a nastanú účinky  § 167ods. 2. 
§ 170
(1) Ustanovujúce  valné zhromaždenie  sa môže  konať, len  keďboli  upísané  akcie   v hodnote  navrhovaného  základného  imanias výnimkou časti pripadajúcej na zamestnanecké akcie a splatilo saaspoň  30%  menovitej  hodnoty  peňažných  vkladov.  Na navrhovanúmenovitú hodnotu zamestnaneckých akcií sa pritom neprihliada.
(2) Ustanovujúce valné  zhromaždenie je spôsobilé  uznášať sa,ak  sa na  ňom  zúčastňujú  upisovatelia aspoň  polovice upísanýchakcií,  ktorí  splnili  svoju  povinnosť  splatiť  určenú časť ichmenovitej  hodnoty. Ustanovujúcemu  valnému zhromaždeniu  predsedápri  začatí zakladateľ  splnomocnený ostatnými  zakladateľmi alebojeho  zástupca,  dokiaľ  nie  je  zvolený  predseda ustanovujúcehovalného zhromaždenia.
(3) Na  rozhodnutie  ustanovujúceho  valného  zhromaždenia  savyžaduje súhlas upisovateľov s väčšinou  upísaných akcií, ktorí sazúčastňujú na jeho zasadaní.  Rozhodnutie schválené touto väčšinoumôže  určiť, v ktorých  prípadoch  sa  vyžaduje iná  väčšina alebosúhlas    všetkých   prítomných    upisovateľov   oprávnených   nahlasovanie. 
§ 171
(1) Ustanovujúce valné zhromaždenie:
a) rozhoduje o založení spoločnosti, b) schvaľuje stanovy spoločnosti, c) volí orgány spoločnosti, ktoré je podľa stanov oprávnené voliť    valné zhromaždenie.
(2) Ak ustanovujúce  valné zhromaždenie rozhodne,  že pripúšťaupísanie  akcií nad  navrhnutú výšku  základného imania,  rozhodneo jeho  novej  výške.  V tomto  prípade  je  účinné upísanie akciíupisovateľmi,  ktorí najskôr  upísali akcie  do novourčenej  výškyzákladného  imania. Upisovateľ  akcií nad  pôvodne navrhnutú výškuzákladného imania nadobúda hlasovacie právo, ak ustanovujúce valnézhromaždenie  zvýši základné  imanie zahŕňajúce  ním upísané akciea upisovateľ splatí aspoň 30% ich menovitej hodnoty.
(3) Ustanovujúce  valné  zhromaždenie   schvaľuje  na  základeodborného  odhadu  výšku  nepeňažných  vkladov. Ustanovujúce valnézhromaždenie nesmie  určiť vyššie ocenenie  nepeňažného vkladu nežocenenie  uvedené  v zakladateľskej  zmluve  alebo  zakladateľskejlistine  alebo určené  v odbornom odhade  doloženom pri  upisovaníakcií.
(4) Od zakladateľskej  zmluvy alebo zakladateľskej  listiny samôže  s výnimkou  zvýšenia  základného  imania  ustanovujúce valnézhromaždenie   odchýliť  len   so  súhlasom   všetkých  prítomnýchupisovateľov.
(5) Konanie  ustanovujúceho valného  zhromaždenia sa osvedčujenotárskou  zápisnicou,  ktorá  zahŕňa  okrem  uznesenia  aj zoznamupisovateľov, menovitú hodnotu akcií  upísaných každým z nich, akoaj výšku  splatenej časti ním  upísaných akcií a zvolených  členovorgánov spoločnosti. 
Založenie spoločnosti bez výzvy na upísanie akcií
§ 172
(1) Ak  sa  zakladatelia  v zakladateľskej  zmluve dohodnú, žev určitom  pomere   splatia  celé  základné   imanie  spoločnosti,nevyžaduje sa  výzva na upisovanie  akcií a konanie ustanovujúcehovalného zhromaždenia.
(2) Právne  postavenie, ktoré  má pri  založení spoločnosti nazáklade výzvy na upisovanie akcií ustanovujúce valné zhromaždenie,majú  zakladatelia. Ak  zo zakladateľskej  zmluvy nevyplýva  niečoiné, vyžaduje sa na  rozhodovanie prítomnosť všetkých zakladateľova súhlas  zakladateľov, ktorí  upísali väčšinu  akcií. Rozhodnutiezakladateľov musí mať formu notárskej zápisnice.
(3) Ustanovenia  odsekov 1  a 2 platia  obdobne, ak spoločnosťzakladá bez výzvy na upisovanie akcií jedna právnická osoba. 
Stanovy
§ 173
Stanovy musia obsahovať:
a) obchodné meno a sídlo spoločnosti, b) predmet podnikania (činnosti), c) výšku základného imania a spôsob splácania akcií, d) počet akcií, ich menovitú hodnotu a podobu, ako aj určenie, či    akcie znejú na meno alebo na doručiteľa, e) spôsob   zvolávania  valného   zhromaždenia,  jeho   pôsobnosť    a spôsob jeho rozhodovania, f) počet  členov   predstavenstva,  dozornej  rady   alebo  iných    orgánov,   ako   aj   vymedzenie   ich   pôsobnosti   a spôsob    rozhodovania, g) výšku  začiatočného  rezervného  fondu  a výšku,  do ktorej je    spoločnosť povinná ho dopĺňať, a spôsob dopĺňania, h) spôsob rozdelenia zisku, i) dôsledky porušenia povinnosti splatiť včas upísané akcie, j) spôsob zvyšovania a znižovania základného imania a k) postup pri dopĺňaní a zmene stanov. 
§ 174
Stanovy podľa potreby takisto upravia:
a) vydávanie  rôznych druhov  akcií (napr.  zamestnanecké akcie),    ich označenie, počet a práva s nimi spojené a b) pravidlá   pre   vydávanie   dlhopisov   podľa  § 160  a práva    s dlhopismi spojené. 
Vznik spoločnosti
§ 175
(1) Registrový  súd  vykoná  zápis  spoločnosti  do obchodnéhoregistra, ak sa preukáže, že v súlade s týmto zákonom:
a) sa riadne  konalo ustanovujúce valné zhromaždenie,  ak je jeho    konanie predpísané, b) upisovatelia   upísali   celú    hodnotu   základného   imania    a splatili  aspoň  30%  základného  imania tvoreného peňažnými    vkladmi s výnimkou zamestnaneckých akcií, c) boli schválené stanovy spoločnosti, d) boli zvolení členovia orgánov spoločnosti.
(2) Návrh   na    zápis   do   obchodného    registra   podávapredstavenstvo a podpisujú ho všetci členovia predstavenstva.
(3) K návrhu  na  zápis   sa  prikladá  zakladateľská  zmluva,prípadne  zakladateľská  listina,   schválené  stanovy  a notárskazápisnica osvedčujúca konanie ustanovujúceho valného zhromaždenia.Ak   tento   zákon   nevyžaduje   konanie  ustanovujúceho  valnéhozhromaždenia,   prikladá   sa   notárska   zápisnica  o rozhodnutízakladateľov  ohľadne otázok  prerokúvaných inak  na ustanovujúcomvalnom zhromaždení. 
Dočasný list
§ 176
(1) Po  zápise  spoločnosti  do  obchodného  registra  vystavíspoločnosť upisovateľovi dočasný list.
(2) Dočasný  list obsahuje  menovitú hodnotu  upísaných akcií,prípadne určenie ich druhu a splatenú časť ich menovitej hodnoty.
(3) Dočasný  list  je  cenným  papierom  na  meno, s ktorým súspojené práva vyplývajúce z akcií, ktoré dočasný list nahrádza. Akupisovateľ  prevedie  dočasný  list  na  inú  osobu pred splatenímmenovitej hodnoty akcií, ručí za splatenie zvyšku upísanej hodnotyakcií.
(4) Ak dočasný list znie na  meno niekoľkých osôb, platí § 156ods. 5  obdobne. Na  splatenie  menovitej  hodnoty akcií  sú tietoosoby zaviazané spoločne a nerozdielne.
(5) Dočasný  list vymení  spoločnosť akcionárovi  za akcie  posplatení menovitej hodnoty akcií, ktoré dočasný list nahrádza. 
§ 177
(1) Upisovateľ je povinný splatiť celú menovitú hodnotu akcií,ktoré  upísal,  v čase  určenom  v stanovách,  najneskôr  však  dojedného  roka  od  vzniku  spoločnosti, s výnimkou zamestnaneckýchakcií.
(2) Pri porušení povinnosti splatiť menovitú hodnotu upísanýchakcií alebo  jej časť zaplatí upisovateľ  úroky z omeškania určenév stanovách, inak vo výške 20% ročne.
(3) Ak  upisovateľ  neuhradí  splatnú  časť  menovitej hodnotyupísaných akcií  do 60 dní  alebo v inej lehote  určenej stanovamiodo dňa,  keď ho na to  zakladatelia alebo predstavenstvo vyzvali,môže  predstavenstvo  požadovať  vrátenie  dočasného  listu  alebooznámiť  upisovateľovi,  že  jeho  dočasný  list  sa  vyhlasuje zaneplatný, a vydať zaň inému upisovateľovi náhradný dočasný list zapodmienok  vyžadovaných pre  vydanie zrušovaného  dočasného listu.Suma získaná  z vydania náhradného dočasného  listu sa použije  navrátenie  sumy  zaplatenej  pôvodným  upisovateľom  po  započítanínárokov spoločnosti vzniknutých z porušenia jeho povinností. 
Oddiel 3                  Práva a povinnosti akcionárov
§ 178
(1) Akcionár   má  právo   na  podiel   zo  zisku  spoločnosti(dividendu), ktorý valné  zhromaždenie podľa výsledku hospodáreniaurčilo  na rozdelenie.  Pokiaľ z ustanovení  stanov týkajúcich  saakcií s odlišným  nárokom na podiel zo  zisku nevyplýva niečo iné,určuje  sa  tento  podiel  pomerom  menovitej  hodnoty  jeho akciík menovitej hodnote akcií všetkých akcionárov.
(2) Na výplatu  dividend nemožno po-užiť  základné imanie, anirezervný fond a prostriedky, ktoré  podľa tohto zákona alebo podľastanov sa majú použiť na doplnenie rezervného fondu.
(3) Podiel  členov  predstavenstva  a členov  dozornej rady nazisku (tantiému)  môže určiť valné zhromaždenie  zo zisku určenéhona rozdelenie.
(4) Pokiaľ   osobitný   zákon   neustanovuje   inak,  môžu  sazamestnanci spoločnosti v zhode so stanovami podieľať na rozdelenízisku. Stanovy môžu  určiť, že tento podiel zo  zisku možno použiťiba na získanie zamestnaneckých akcií spoločnosti.
(5) Rozhodujúci deň na určenie osoby oprávnenej uplatniť právona dividendu  určí valné zhromaždenie, ktoré  rozhodlo o rozdelenízisku spoločnosti,  pričom tento deň  nemôže byť určený  na skoršídeň, ako  je deň nasledujúci po  dni konania valného zhromaždenia,a na neskorší deň, ako je 30. deň od konania valného zhromaždenia.Ak valné zhromaždenie rozhodujúci  deň na určenie osoby oprávnenejuplatniť právo na dividendu neurčí,  považuje sa za takýto deň 30.deň od konania valného zhromaždenia.
(6) Dividenda je splatná najneskôr  do 60 dní od rozhodujúcehodňa  podľa  odseku  5.  Spoločnosť  je  povinná vyplatiť dividenduakcionárom na svoje náklady a nebezpečie.
(7) Akcionár má právo nazerať do zápisníc z rokovania dozornejrady;  o  takto  získaných   informáciách  je  povinný  zachovávaťmlčanlivosť.
(8) Ustanovenia odsekov 5 až 7 sa vzťahujú len na spoločnosti,ktorých akcie sú verejne obchodovateľné.
§ 179
(1) Akcionár  nie  je  povinný  vrátiť  spoločnosti  dividenduprijatú dobromyseľne.
(2) Po dobu trvania spoločnosti ani v prípade jej zrušenia nieje  akcionár  oprávnený  požadovať  vrátenie  svojich  majetkovýchvkladov.  Za vrátenie  majetkových vkladov  sa nepokladajú  platbyposkytnuté pri vrátení zamestnaneckých akcií.
(3) Po zrušení spoločnosti s likvidáciou  má akcionár právo napodiel na likvidačnom zostatku. 
§ 180
(1) Akcionár je oprávnený zúčastniť  sa na valnom zhromaždení,hlasovať  na  ňom,  požadovať  od  neho  vysvetlenie  a uplatňovaťnávrhy. Počet hlasov akcionára sa spravuje menovitou hodnotou jehoakcií.  Spôsob  hlasovania  určujú  stanovy,  ktoré  takisto  môžuobmedziť výkon hlasovacieho práva určením najvyššieho počtu hlasovjedného akcionára.
(2) Na  uplatnenie práva  účasti na  valnom zhromaždení, právahlasovať na ňom, požadovať od neho vysvetlenie a uplatňovať návrhyje pri akciách, ktoré sú verejne obchodovateľné, rozhodujúcim dňomdeň  určený  v  pozvánke  na  valné  zhromaždenie alebo v oznámenío konaní  valného zhromaždenia.  Týmto dňom  môže byť  deň konaniavalného zhromaždenia alebo deň,  ktorý mu predchádza, najviac všakpäť  dní   pred  dňom  konania  tohto   valného  zhromaždenia.  Akrozhodujúci  deň nie  je takýmto  spôsobom určený,  považuje sa zarozhodujúci deň vždy deň  konania valného zhromaždenia. Spoločnosťje povinná na  obdobie, ktoré sa začína rozhodujúcim  dňom a končísa  dňom  konania  valného  zhromaždenia,  dať  stredisku  cennýchpapierov  príkaz   na  registráciu  pozastavenia   práva  nakladaťs cennými papiermi na všetky zaknihované akcie, ktoré vydala.
§ 181
(1) Akcionári,  ktorí  majú  akcie,  ktorých  menovitá hodnotapresahuje   aspoň    10%   základného   imania,    môžu   požiadaťpredstavenstvo  o zvolanie  mimoriadneho  valného  zhromaždenia naprerokovanie navrhnutých záležitostí.
(2) Predstavenstvo  zvolá mimoriadne  valné zhromaždenie  tak,aby sa  konalo najneskôr do 30  dní odo dňa, keď  mu došla žiadosťo jeho zvolanie.  Ak predstavenstvo nesplní  túto povinnosť, zvolámimoriadne  valné  zhromaždenie  na  žiadosť  akcionárov uvedenýchv odseku 1 v tej istej lehote počítanej odo dňa doručenia žiadostisúd.  Títo  akcionári  majú  právo  na  náhradu nákladov, ktoré impritom vznikli. 
§ 182
Na žiadosť akcionárov uvedených v § 181 ods. 1:
a) predstavenstvo  zaradí  nimi   určenú  záležitosť  na  program    rokovania valného zhromaždenia;  valné zhromaždenie je povinné    túto záležitosť prerokovať, b) dozorná   rada   preskúma   výkon   pôsobnosti  predstavenstva    v určených záležitostiach. 
§ 183
O  vyhlásení  rozhodnutia  valného  zhromaždenia  za  neplatnéplatia obdobne ustanovenia § 131. 
Oddiel 4                       ORGÁNY SPOLOČNOSTI
Valné zhromaždenie
§ 184
(1) Najvyšším orgánom spoločnosti je valné zhromaždenie, ktorésa skladá zo všetkých na ňom prítomných akcionárov.
(2) Valné zhromaždenie  sa koná najmenej raz  za rok a zvolávaho  predstavenstvo,  pokiaľ  neustanovuje  tento  zákon inak, a tospôsobom a v lehotách určených stanovami.
(3) Pri spoločnosti  s akciami na  meno zasiela predstavenstvopozvánku všetkým  akcionárom najmenej 30 dní  pred konaním valnéhozhromaždenia. Pri spoločnosti s akciami  na majiteľa sa uverejňujev tejto  lehote oznámenie  o konaní valného  zhromaždenia spôsobomurčeným stanovami.
(4) Pozvánka  na valné  zhromaždenie alebo  oznámenie o konanívalného zhromaždenia obsahuje aspoň:
a) obchodné meno a sídlo spoločnosti, b) miesto, dátum a hodinu konania valného zhromaždenia, c) označenie,  či  sa  zvoláva   riadne  alebo  mimoriadne  valné    zhromaždenie, d) program rokovania valného zhromaždenia. 
§ 185
(1) Valné zhromaždenie  je schopné uznášať sa,  ak sú prítomníakcionári,  ktorí majú  akcie s menovitou  hodnotou predstavujúcouspolu  viac  ako  30%  základného  imania  spoločnosti, ak stanovyneurčujú niečo iné.
(2) Akcionári  prítomní na  valnom zhromaždení  sa zapisujú dolistiny prítomných, ktorá obsahuje  názov a sídlo právnickej osobyalebo  meno  a bydlisko  fyzickej   osoby,  ktorá  je  akcionárom,prípadne splnomocnenca,  čísla a menovitú hodnotu  akcií, ktoré juoprávňujú na  hlasovanie. Ak spoločnosť  vydala zaknihované akcie,právo akcionára  zúčastniť sa na valnom  zhromaždení sa overuje nazáklade výpisu  z registra emitenta  vedeného v stredisku  cennýchpapierov.  Tento výpis  musí byť  pripojený k  zápisnici o  valnomzhromaždení.  Správnosť  listiny   prítomných  potvrdzujú  svojimipodpismi predseda valného zhromaždenia a zapisovateľ zvolení podľastanov.
(3) Ak  valné zhromaždenie  nie je  schopné uznášať  sa, zvolápredstavenstvo náhradné  valné zhromaždenie tak, aby  sa konalo dotroch  týždňov  odo  dňa,  keď  sa  malo  konať valné zhromaždeniepôvodne  zvolané. Náhradné  valné zhromaždenie  musí mať nezmenenýprogram  rokovania   a je  schopné  uznášať   sa  bez  ohľadu   naustanovenie odseku 1.
(4) O záležitostiach,  ktoré neboli  zaradené do  navrhovanéhoprogramu  rokovania valného  zhromaždenia, možno  rozhodnúť len zaúčasti a so súhlasom všetkých akcionárov spoločnosti. 
§ 186
(1) Valné  zhromaždenie rozhoduje  väčšinou hlasov  prítomnýchakcionárov,  pokiaľ  tento  zákon  alebo  stanovy  nevyžadujú  inúväčšinu.
(2) Na rozhodnutie valného zhromaždenia o zmene práv spojenýchs niektorým druhom akcií sa vyžaduje súhlas dvojtretinovej väčšinyhlasov akcionárov majúcich tieto akcie. 
§ 186a
(1) Neplatné  sú  dohody,  ktorými  sa  akcionár  zaväzuje, žeuplatní  svoje hlasovacie  právo na  valnom zhromaždení dohodnutýmspôsobom.
(2) Ustanovenia   stanov,   ktoré   zaväzujú   akcionárov  priuplatnení hlasovacích práv k postupu podľa odseku 1, sú neplatné.
(3) Ustanovenia odsekov 1 a 2  sa vzťahujú len na spoločnosti,ktorých akcie sú verejne obchodovateľné.
§ 187
(1) Do pôsobnosti valného zhromaždenia patrí:
a) zmena stanov, b) rozhodnutie  o zvýšení a znížení  základného imania  a vydanie    dlhopisov, c) voľba   a odvolanie  členov   predstavenstva,  pokiaľ  stanovy    neurčujú, že ich volí a odvoláva dozorná rada (§ 194 ods. 1), d) voľba  a odvolanie   členov  dozornej  rady   a iných  orgánov    určených stanovami,  s výnimkou členov dozornej  rady volených    podľa 200, e) schválenie  ročnej účtovnej  závierky, rozhodnutie o rozdelení    zisku a určenie tantiém, f) rozhodnutie  o  premene  akcií  vydaných  ako  listinné  cenné    papiere na zaknihované cenné papiere a naopak, g) rozhodnutie o zrušení spoločnosti, h) rozhodnutie  o ďalších  otázkach,   ktoré  tento  zákon  alebo    stanovy zahŕňajú do pôsobnosti valného zhromaždenia.
(2) Rozhodnutie   o zmene   stanov,   zvýšení   alebo  zníženízákladného  imania  a zrušení  spoločnosti  vyžaduje dvojtretinovúväčšinu  hlasov  prítomných  a musí  sa  o tom  vyhotoviť notárskazápisnica.
§ 188
(1) Valné  zhromaždenie zvolí  svojho predsedu,  zapisovateľa,dvoch overovateľov zápisnice a osoby poverené sčítaním hlasov.
(2) Zápisnica o valnom zhromaždení obsahuje:
a) obchodné meno a sídlo spoločnosti, b) miesto a čas konania valného zhromaždenia, c) meno predsedu valného zhromaždenia, zapisovateľa, overovateľov    zápisnice a osôb poverených sčítaním hlasov, d) opis   prerokovania   jednotlivých   bodov   programu  valného    zhromaždenia, e) rozhodnutie    valného   zhromaždenia    s uvedením   výsledku    hlasovania, f) obsah protestu akcionára,  člena predstavenstva alebo dozornej    rady týkajúceho  sa rozhodnutia valného  zhromaždenia, ak o to    protestujúci požiada.
(3) K zápisnici sa priložia  návrhy a vyhlásenia predložené navalnom zhromaždení na prerokovanie. 
§ 189
(1) Predstavenstvo zabezpečuje  vyhotovenie zápisnice o valnomzhromaždení  do  30  dní  od  jeho  ukončenia. Zápisnicu podpisujezapisovateľ  a predseda  zasadania  valného  zhromaždenia  a dvajazvolení overovatelia.
(2) Každý  akcionár  môže  požiadať  predstavenstvo  o vydaniekópie zápisnice alebo jej časti.
(3) Zápisnice  o valnom  zhromaždení  spolu  s oznámením alebopozvaním na  valné zhromaždenie a zoznam  prítomných akcionárov sauchovávajú v archíve spoločnosti po celú dobu jej trvania. 
§ 190
Ak  má spoločnosť  len jediného  akcionára, vykonáva pôsobnosťvalného   zhromaždenia   tento   akcionár.   Tento  akcionár  môžekedykoľvek zvolať valné  zhromaždenie, ktorého pôsobnosť vykonáva,pričom neplatí § 184 ods.3. O zaznamenaní rozhodnutí urobených privýkone  pôsobnosti valného  zhromaždenia platia  ustanovenia § 187ods. 2, § 188 a 189 primerane.
Predstavenstvo
§ 191
(1) Predstavenstvo  je štatutárnym  orgánom spoločnosti, ktorýriadi  činnosť  spoločnosti   a koná  v jej  mene.  Predstavenstvorozhoduje  o všetkých  záležitostiach  spoločnosti,  pokiaľ nie sútýmto  zákonom  alebo  stanovami  vyhradené  do pôsobnosti valnéhozhromaždenia.  Pokiaľ  stanovy  neurčia  inak,  je oprávnený konaťv mene    spoločnosti   každý    člen   predstavenstva.   Členoviapredstavenstva,  ktorí zaväzujú  spoločnosť, a spôsob,  ktorým takrobia, sa zapisujú do obchodného registra.
(2) Stanovy,  rozhodnutia valného  zhromaždenia alebo dozornejrady môžu obmedziť právo  predstavenstva konať v mene spoločnosti,ale tieto obmedzenia nie sú účinné voči tretím osobám. 
§ 192
(1) Predstavenstvo  zabezpečuje   riadne  vedenie  účtovníctvaspoločnosti a predkladá  valnému zhromaždeniu na  schválenie ročnúúčtovnú  závierku na  rozdelenie zisku.  Táto závierka  sa zasielaakcionárom  majúcim  akcie  na  meno  najmenej  30 dní pred valnýmzhromaždením. Ak spoločnosť vydala akcie na majiteľa, hlavné údajetejto účtovnej  závierky sa v tej istej  lehote uverejnia spôsobomurčeným stanovami.
(2) V lehotách  určených  stanovami  predkladá  predstavenstvovalnému zhromaždeniu správu  o podnikateľskej činnosti spoločnostia o stave jej majetku. 
§ 193
Predstavenstvo zvolá mimoriadne  valné zhromaždenie, ak zistí,že spoločnosť  stratila tretinu základného  imania alebo že  je podobu   dlhšiu  ako   tri  mesiace   platobne  neschopná.  O týchtoskutočnostiach upovedomí bez odkladu dozornú radu. 
§ 194
(1) Členov  predstavenstva volí  a odvoláva valné zhromaždeniez akcionárov alebo  iných osôb na  dobu určenú v stanovách,  ktoránesmie  presiahnuť  päť  rokov.  Stanovy  môžu  určiť,  že  členovpredstavenstva  volí  a odvoláva   dozorná  rada  spôsobom  v nichuvedeným.
(2) Stanovy  môžu  určiť,  že  predstavenstvo,  ktorého  početčlenov neklesol pod polovicu,  môže vymenovať náhradných členov donasledujúceho     zasadania    valného     zhromaždenia.    Členompredstavenstva môže byť len fyzická osoba.
(3) Predstavenstvo   má   najmenej   troch   členov.  Členoviapredstavenstva  volia  svojho  predsedu.  Predstavenstvo rozhodujeväčšinou  hlasov svojich  členov určenou  stanovami, inak väčšinouhlasov všetkých členov.
(4) Predstavenstvo sa spravuje  zásadami a pokynmi schválenýmivalným zhromaždením.  Ich porušenie nemá  vplyv na účinky  konaniačlenov predstavenstva voči tretím osobám.
(5) Členovia   predstavenstva  sú   povinní  vykonávať   svojupôsobnosť  s náležitou  starostlivosťou  a zachovávať  mlčanlivosťo dôverných  informáciách  a skutočnostiach,  ktorých  prezradenietretím osobám by mohlo spoločnosti spôsobiť škodu.
(6) Členovia predstavenstva, ktorí  porušili svoje povinnosti,ručia  za záväzok  na náhradu  škody spôsobenej  tretím osobám, aknáhradu  tejto  škody  nemožno  dosiahnuť  od  spoločnosti pre jejplatobnú neschopnosť. 
§ 195
(1) O priebehu zasadania predstavenstva a o jeho rozhodnutiachsa   vyhotovujú  zápisnice   podpísané  predsedom   predstavenstvaa zapisovateľom.
(2) Každý  člen predstavenstva  má právo,  aby v zápisnici boluvedený jeho odlišný názor na prerokúvanú záležitosť. 
§ 196
Zákaz konkurencie
(1) Pokiaľ zo stanov nevyplýva  niečo iné, člen predstavenstvanesmie:
a) vo  vlastnom mene  alebo  na  vlastný účet  uzavierať obchody,    ktoré súvisia s podnikateľskou činnosťou spoločnosti, b) sprostredkúvať pre iné osoby obchody spoločnosti, c) zúčastňovať  sa na  podnikaní inej  spoločnosti ako  spoločník    s neobmedzeným ručením a d) vykonávať činnosť ako štatutárny orgán alebo člen štatutárneho    alebo iného orgánu inej  právnickej osoby s podobným predmetom    podnikania,  ibaže ide  o spoločnosť, na  ktorej podnikaní  sa    zúčastňuje spoločnosť, ktorej štatutárneho orgánu je členom.
(2) Porušenie týchto ustanovení má dôsledky uvedené v § 65. 
Dozorná rada
§ 197
(1) Dozorná rada  dohliada na výkon  pôsobnosti predstavenstvaa uskutočňovanie podnikateľskej činnosti spoločnosti.
(2) Členovia dozornej rady sú  oprávnení nahliadať do všetkýchdokladov    a záznamov   týkajúcich    sa   činnosti   spoločnostia kontrolujú,  či účtovné  záznamy  sú  riadne vedené  v súlade soskutočnosťou a či sa podnikateľská činnosť spoločnosti uskutočňujev súlade   s právnymi  predpismi,   stanovami  a pokynmi   valnéhozhromaždenia. 
§ 198
Dozorná  rada  preskúmava  ročnú  účtovnú  závierku a návrh narozdelenie    zisku   a predkladá    svoje   vyjadrenie    valnémuzhromaždeniu. 
§ 199
(1) Dozorná  rada zvoláva  valné zhromaždenie,  ak to vyžadujúzáujmy  spoločnosti,  a na  valnom  zhromaždení  navrhuje potrebnéopatrenia.  Pre  spôsob  zvolávania  valného  zhromaždenia  platiaprimerane ustanovenia § 184.
(2) Dozorná rada určí svojho člena, ktorý zastupuje spoločnosťv konaní pred súdmi a inými orgánmi proti členovi predstavenstva. 
§ 200
(1) Dozorná rada  musí mať najmenej troch  členov. Dve tretinyčlenov  dozornej  rady  volí  valné  zhromaždenie  a jednu tretinuzamestnanci spoločnosti, ak má spoločnosť viac ako 50 zamestnancovv hlavnom pracovnom pomere v čase  voľby. Stanovy môžu určiť vyššípočet členov dozornej rady volených zamestnancami, ale tento početnesmie byť  väčší než počet  členov volených valným  zhromaždením;môžu takisto určiť, že zamestnanci volia časť členov dozornej radyaj pri menšom počte zamestnancov spoločnosti.
(2) Členovia dozornej rady sa  volia na dobu určenú stanovami,ktorá však nesmie byť dlhšia ako päť rokov.
(3) Pre členov dozornej rady  platia obdobne ustanovenia § 194ods. 4 a 5 a § 196.
(4) Členom  dozornej rady  môže  byť  len fyzická  osoba. Člendozornej   rady   nesmie   byť   zároveň   členom  predstavenstva,prokuristom  alebo  osobou  oprávnenou  podľa  zápisu  v obchodnomregistri konať v mene spoločnosti. 
§ 201
(1) Členovia dozornej rady sa zúčastňujú na valnom zhromaždeníspoločnosti    a sú   povinní    oboznámiť   valné    zhromaždenies výsledkami svojej kontrolnej činnosti.
(2) Rozdielny    názor   členov    dozornej   rady   zvolenýchzamestnancami spoločnosti sa oznámi  valnému zhromaždeniu spolu sozávermi ostatných členov dozornej rady.
(3) Dozorná rada rozhoduje na  základe súhlasu väčšiny svojichčlenov. O zasadaní dozornej rady sa vyhotovuje zápisnica podpísanájej predsedom. V zápisnici sa  uvedú aj stanoviská menšiny členov,ak títo o to požiadajú. 
Oddiel 5                   Zvýšenie základného imania
§ 202
(1) O zvýšení  základného imania  rozhoduje na  základe návrhupredstavenstva  valné zhromaždenie  dvojtretinovou väčšinou hlasovprítomných  akcionárov.  Ak  bolo   vydaných  viac  druhov  akcií,vyžaduje  sa táto  väčšina hlasov  u prítomných akcionárov každéhodruhu akcií.
(2) V pozvánke  alebo  oznámení,   ktoré  sa  týkajú  zvolaniavalného  zhromaždenia   sa  uvedú  dôvody   navrhovaného  zvýšeniazákladného   imania,  spôsob   a výška  tohto   zvýšenia,  ako  ajnavrhovaný počet  novovydaných akcií alebo  nová nominálna hodnotadoterajších  akcií. Ak  zvýšenie základného  imania sa  má vykonaťvydaním  nových akcií,  uvedie sa  lehota pre  ich upísanie. Ak sanavrhuje vydanie nového druhu akcií, uvedú sa práva s nimi spojenéa dôsledky, ktoré bude mať ich  vydanie na práva spojené s akciamiskôr vydanými.
(3) Ak  zvýšenie  základného  imania  zahŕňa  nepeňažný vklad,uvedie  sa  v pozvánke  alebo  oznámení  jeho predmet a navrhovanáhodnota.  Valnému zhromaždeniu  sa predloží  ocenenie tohto vkladuodborným odhadom.
(4) Účinky zvýšenia  základného imania nastávajú  odo dňa jehozápisu do obchodného registra. 
Zvýšenie základného imania upísaním nových akcií
§ 203
(1) Zvýšenie  základného  imania   upísaním  nových  akcií  jeprípustné, ak  akcionári splatili všetky skôr  upísané akcie. Totoobmedzenie  sa  netýka   zvýšenia  základného  imania  nepeňažnýmivkladmi a nesplatenej časti zamestnaneckých akcií.
(2) Pre upisovanie akcií pri  zvýšení základného imania platiainak  primerane  ustanovenia  pre  upisovanie  akcií  pri založeníspoločnosti. 
§ 204
(1) Pri  upísaní  akcie  na   zvýšenie  základného  imania  jeupisovateľ povinný splatiť časť  jej menovitej hodnoty, ktorú určívalné zhromaždenie, najmenej však 30%.
(2) Pokiaľ  zo  stanov  nevyplýva   nič  iné,  majú  doterajšíakcionári  predkupné   právo  na  upisovanie   akcií  na  zvýšeniezákladného imania, a to v pomere, v akom sa ich akcie podieľajú nadoterajšom základnom imaní.
(3) Ak  spoločnosť  vydala   dlhopisy  (§ 160),  s ktorými  jespojené predkupné  právo na novovydané akcie,  je povinná ponúknuťnové  akcie majiteľom  dlhopisov v súlade  so stanovami  a obsahomdlhopisov. Toto predkupné právo má prednosť pred predkupným právomdoterajších  akcionárov.  Ak  majiteľ  dlhopisu nevyužije v lehotev ňom  určenej  svoje  predkupné  právo  na  upísanie  akcie, jehopredkupné právo zaniká.
(4) Na  základe   akcií  vydaných  v súvislosti   so  zvýšenímzákladného imania  spoločnosti vzniká právo na  dividendu zo ziskudosiahnutého v roku, v ktorom došlo ku zvýšeniu základného imania,pokiaľ stanovy neurčujú inak. 
§ 205
Ak  spoločnosť bola  založená  bez  výzvy na  upisovanie akciía všetci  akcionári   sa  dohodnú  o rozsahu   účasti  na  zvýšenízákladného  imania, možno  základné imanie  zvýšiť bez zverejneniavýzvy  na upisovanie  akcií. Pre  zvýšenie základného  imania inakplatí ustanovenie § 203 ods. 1 obdobne. 
§ 206
Predstavenstvo môže  podať návrh na  zápis zvýšenia základnéhoimania  do obchodného  registra po  upísaní akcií  zodpovedajúcichtomuto zvýšeniu a splatení aspoň 30% ich menovitej hodnoty, ak ideo peňažné vklady. 
Podmienené zvýšenie základného imania
§ 207
(1) Ak  valné  zhromaždenie  rozhodne  podľa  stanov  o vydanídlhopisov,  s ktorými  je  spojené  právo  ich majiteľov požadovaťv ich nominálnej hodnote vydanie  akcií, poverí valné zhromaždeniepredstavenstvo zvýšiť  základné imanie v rozsahu  uplatnených právz dlhopisov.
(2) Majitelia dlhopisov uplatňujú práva podľa odseku 1 písomnes uvedením počtu akcií, ktoré požadujú vydať.
(3) Predstavenstvo    vydá     majiteľom    dlhopisov    akciev nominálnej  hodnote zodpovedajúcej  nárokom z dlhopisov  pri ichpredložení. 
Zvýšenie základného imania z majetku spoločnosti
§ 208
(1) Po  schválení ročnej  alebo mimoriadnej  účtovnej závierkymôže  valné zhromaždenie  rozhodnúť,  že  časti zisku  alebo inéhomajetku  spoločnosti  prevyšujúce  základné  imanie,  ktoré nie súúčelovo  viazané,   sa  použijú  na   zvýšenie  základného  imaniaspoločnosti. Na  zvýšení základného imania  sa podieľajú akcionáripodľa menovitých hodnôt upísaných akcií.
(2) Na zvýšení základného imania  sa podieľajú aj akcie, ktorésú v majetku tejto spoločnosti podľa § 161 ods. 1. 
§ 209
(1) Zvýšenie  sa   vykoná  buď  vydaním   nových  akcií  a ichbezplatným   rozdelením  medzi   akcionárov  podľa   podielu  nimiupísaných  akcií  na  doterajšom  základnom  imaní, alebo zvýšenímmenovitej hodnoty doterajších akcií.
(2) Zvýšenie menovitej hodnoty doterajších akcií sa vykoná buďich  výmenou,  alebo  vyznačením  vyššej  hodnoty  na  doterajšíchakciách   a podpisom  dvoch   členov  predstavenstva   oprávnenýchpodpisovať za spoločnosť. 
§ 210
Zvýšenie základného imania predstavenstvom
(1) Stanovy  môžu  poveriť  predstavenstvo,  aby  za podmienokurčených  stanovami  vydalo  nové  akcie  alebo  previedlo majetokspoločnosti  prevyšujúci  základné  imanie  do  základného  imaniaa zvýšilo  základné  imanie  do   určenej  hodnoty,  najviac  všako jednu tretinu doterajšej výšky základného imania.
(2) Ak to  vyplýva zo stanov, môže  valné zhromaždenie poveriťpredstavenstvo zvýšiť základné imanie pri vydávaní zamestnaneckýchakcií,   najmä  pri   použití  podielov   zamestnancov  na   ziskuspoločnosti na nákup týchto akcií. Podrobnosti určia stanovy. 
Oddiel 6                   Zníženie základného imania
§ 211
(1) O znížení  základného imania rozhoduje,  ak osobitný zákonneustanovuje  inak,  na  návrh  predstavenstva  valné zhromaždeniedvojtretinovou  väčšinou  hlasov  prítomných  akcionárov.  Ak bolovydaných  viac  druhov  akcií,  vyžaduje  sa  táto  väčšina hlasovprítomných  akcionárov každého  druhu akcií.  O znížení základnéhoimania môže valné zhromaždenie rozhodovať  len vtedy, ak sú na ňomprítomní  akcionári,   ktorí  majú  akcie   s  menovitou  hodnotoupredstavujúcou spolu  viac ako 50%  základného imania spoločnosti.Predstavenstvo  spoločnosti  podáva  registrovému  súdu  návrh  nazapísanie zníženia základného imania do  30 dní od konania valnéhozhromaždenia, ktoré o znížení rozhodlo.
(2) V  rozhodnutí  valného  zhromaždenia  o znížení základnéhoimania podľa odseku 1 sa uvedie
a) dôvod jeho zníženia, b) rozsah jeho zníženia, c) spôsob, ktorým sa má vykonať, d) lehota na predloženie akcií spoločnosti.
(3) Základné  imanie nemožno  znížiť pod  jeho minimálnu výškuustanovenú v § 162 ods. 3.
(4) Zníženie základného imania spoločnosti zahŕňa predovšetkýmakcie, ktoré sú v jej vlastníctve.
(5) Zníženie   základného  imania   sa  nesmie   dotknúť  právmajiteľov dlhopisov (§ 160).
§ 212
V pozvánke  alebo oznámení, ktoré  sa týkajú zvolania  valnéhozhromaždenia,  sa  uvedú  dôvody  navrhovaného zníženia základnéhoimania, ako aj spôsob a výška tohto zníženia. 
§ 213
(1) Zníženie  základného imania  sa vykoná  znížením menovitejhodnoty akcií alebo tým, že sa vezme z obehu určitý počet akcií.
(2) Zníženie menovitej hodnoty akcií sa vykoná výmenou za novéakcie s nižšou menovitou hodnotu alebo vyznačením nižšej menovitejhodnoty na doterajšej akcii s podpisom dvoch členov predstavenstvaoprávnených podpisovať za spoločnosť.
(3) Z obehu sa vezme akcia tým, že sa vykúpia akcie predloženéna výzvu predstavenstva alebo vyžrebované akcie. Podrobné pravidlápre vzatie  akcie z obehu určí  valné zhromaždenie pri  rozhodnutío znížení základného imania.
(4) Rozhodnutie  valného   zhromaždenia  o znížení  základnéhoimania  sa zapíše  do obchodného  registra. Návrh  na zápis podávapredstavenstvo do 30 dní od rozhodnutia valného zhromaždenia. 
§ 214
(1) Predstavenstvo vyzve akcionárov, ktorí majú akcie na meno,aby   ich   predložili   v lehote   určenej   rozhodnutím  valnéhozhromaždenia za  účelom výmeny, vyznačenia  zníženia ich menovitejhodnoty alebo  vzatia z obehu. Ak spoločnosť  vydala akcie znejúcena majiteľa, zverejní výzvu na ich predloženie.
(2) Predstavenstvo  vyhlási za  neplatné akcie  vzaté z obehu,ktoré napriek výzve neboli v určenej lehote predložené. Vyhlásenieakcií za neplatné sa  oznámi akcionárom spôsobom uvedeným v odseku1 a zverejní sa. 
§ 215
(1) Predstavenstvo   je   povinné   oznámiť   rozsah  zníženiazákladného  imania   do  30  dní   odo  dňa  rozhodnutia   valnéhozhromaždenia o jeho znížení osobám, ktorým vznikli pohľadávky vočispoločnosti  pred  zápisom  rozhodnutia  valného  zhromaždenia  doobchodného registra.
(2) Rozhodnutie  valného zhromaždenia  sa okrem  toho zverejnínajmenej dvakrát za sebou s aspoň tridsaťdenným odstupom.
(3) Veritelia  spoločnosti  uvedení  v odseku  1  sú oprávnenípožadovať  do  90 dní  odo  dňa,  keď  dostali oznámenie o zníženízákladného imania, inak do 90 dní odo dňa druhého zverejnenia, abysplnenie  ich  neuhradených  pohľadávok  bolo dostatočným spôsobomzabezpečené.
(4) Ak   medzi  veriteľmi   a spoločnosťou  nedôjde   k dohodeo spôsobe   zabezpečenia    pohľadávky,   rozhodne   o dostatočnomzabezpečení súd s ohľadom na druh a výšku pohľadávky. 
§ 216
(1) Po  uplynutí 90  dní  od  doručenia oznámenia  podľa § 215ods. 1,  prípadne  od  posledného  zverejnenia  rozhodnutia  podľa§ 215  ods. 2 môže  predstavenstvo podať  návrh na  zápis zníženiazákladného  imania do  obchodného registra.  Registrový súd vykonázápis, ak  sa preukáže oznámenie  rozhodnutia valného zhromaždeniao znížení základného imania podľa  § 215 ods. 1 a 2 a zabezpečeniepohľadávok veriteľov alebo ich uspokojenie.
(2) K zníženiu základného imania dochádza  odo dňa jeho zápisudo obchodného registra.
(3) Pred  zápisom  zníženia  základného  imania  do obchodnéhoregistra  nemožno akcionárom  poskytnúť plnenie  z dôvodu zníženiazákladného  imania  alebo  z toho  dôvodu  odpustiť  alebo  znížiťnesplatené časti menovitých hodnôt ich akcií. 
Oddiel 7                          Rezervný fond
§ 217
(1) Spoločnosť vytvára rezervný fond (§ 67)  v dobe a vo výškeurčenej  stanovami. Ak  sa rezervný  fond nevytvorí  už pri vznikuspoločnosti,  je spoločnosť  povinná ho  vytvoriť z  čistého ziskuvykázaného v  riadnej účtovnej závierke  za rok, v  ktorom po prvýraz zisk vytvorí, a to vo  výške najmenej 20% z čistého zisku, nievšak viac ako 10% z hodnoty základného imania. Tento fond sa ročnedopĺňa o sumu určenú stanovami,  najmenej však 5% z čistého zisku,až  do dosiahnutia  výšky  rezervného  fondu určenej  v stanovách,najmenej však do výšky 20% základného imania.
(2) O použití  rezervného fondu  rozhoduje predstavenstvo,  akstanovy neurčujú inak.
(3) Ak  sa rezervný  fond vytvára  splácaním vyššej  sumy, nežzodpovedá upísanej menovej hodnote  akcií (emisné ážio), a platenásuma  nestačí na  zaplatenie  menovitej  hodnoty akcií  i emisnéhoážia, započítava  sa najprv na plnenie  povinnosti zaplatiť emisnéážio.
Oddiel 8                Zrušenie a likvidácia spoločnosti
§ 218
(1) O  zrušení spoločnosti  rozhoduje valné  zhromaždenie. Prezrušenie a zánik platí ustanovenie § 68.
(2) Registrový  súd vymaže  spoločnosť z  obchodného registra,len ak  sa preukáže, že  všetky akcie, ktoré  vydala, boli zrušenéalebo zanikli iným spôsobom podľa osobitného zákona.
§ 219
(1) Likvidátora vymenúva valné zhromaždenie.
(2) Pokiaľ  zo  stanov  nevyplýva  niečo  iné,  môžu akcionárimajúci  akcie  predstavujúce   aspoň  desatinu  základného  imaniapožiadať   s uvedením   dôvodov   súd,   aby  odvolal  likvidátoravymenovaného valným zhromaždením a nahradil ho inou osobou.
(3) Likvidátora,   ktorého   nevymenoval   súd,   môže   valnézhromaždenie odvolať a nahradiť iným likvidátorom. 
§ 220
(1) Po  uspokojení všetkých  veriteľov sa  likvidačný zostatokrozdelí medzi akcionárov v pomere zodpovedajúcom menovitej hodnoteich akcií, pokiaľ zo stanov nevyplýva niečo iné.
(2) Ak  akcie  neboli  úplne  splatené,  vyplatí sa akcionáromsuma,  ktorú splatili,  a až  zvyšok  sa rozdelí  medzi akcionárovv pomere k výške menovitej hodnoty ich akcií.
(3) Ak likvidačný zostatok nestačí na úhradu menovitej hodnotyakcií,  delia  sa   akcionári  v pomere  zodpovedajúcom  splatenejmenovitej hodnote ich akcií. 
HLAVA II                            DRUŽSTVO
DIEL I                      Základné ustanovenia
§ 221
(1) Družstvo   je   spoločenstvom   neuzavretého   počtu  osôbzaloženým za účelom podnikania alebo zabezpečovania hospodárskych,sociálnych alebo iných potrieb svojich členov.
(2) Obchodné   meno   družstva    musí   obsahovať   označenie"družstvo".
(3) Družstvo musí  mať najmenej päť členov;  to neplatí, ak sújeho členmi  aspoň dve právnické  osoby. Na trvanie  družstva nemávplyv pristúpenie ďalších členov  alebo zánik členstva doterajšíchčlenov, ak družstvo spĺňa podmienky predchádzajúcej vety. 
§ 222
(1) Družstvo  je  právnickou   osobou.  Za  porušenie  svojichzáväzkov zodpovedá celým svojím majetkom.
(2) Členovia neručia za záväzky  družstva. Stanovy môžu určiť,že  členovia  družstva  alebo  niektorí  z nich  majú  na  základerozhodnutia  členskej  schôdze  voči  družstvu  do  určitej  výškyuhradzovacie povinnosti presahujúce členský  vklad na krytie strátdružstva. 
§ 223
(1) Základné imanie družstva tvorí súhrn členských vkladov, naktorých splatenie sa zaviazali členovia družstva.
(2) Stanovy určujú výšku základného  imania družstva, ktoré sazapisuje  do  obchodného  registra  (zapisované  základné imanie).Zapisované základné imanie musí byť najmenej 50 000 Kčs.
(3) Podmienkou vzniku  členstva je splatenie  členského vkladuurčeného  stanovami  (základný  členský  vklad)  alebo v stanováchurčenej časti základného členského vkladu (vstupný vklad).
(4) Členovia  družstva  sa  môžu  zaviazať,  pokiaľ to stanovypripúšťajú,  k ďalšiemu  členskému  vkladu  a k ďalšej  majetkovejúčasti na podnikaní družstva za podmienok určených stanovami.
(5) Nepeňažné  vklady  sa  ocenia  spôsobom  určeným stanovamialebo pri založení družstva dohodnutým všetkými členmi.
(6) Člen je povinný splatiť  členský vklad presahujúci vstupnývklad do  troch rokov, ak stanovy  neurčia kratšiu lehotu. Stanovymôžu  určiť,  že  členovia  sú  povinní,  ak  to  vyžaduje  stratadružstva,   splatiť  na   základe  rozhodnutia   členskej  schôdzenesplatenú časť členského vkladu ešte pred dobou jej splatnosti. 
§ 224
Založenie družstva
(1) Na  založenie družstva  sa vyžaduje  konanie ustanovujúcejschôdze družstva.
(2) Ustanovujúca schôdza družstva:
a) určuje zapisované základné imanie, b) schvaľuje stanovy, c) volí predstavenstvo a kontrolnú komisiu.
(3) Na  ustanovujúcej schôdzi  družstva sú  oprávnené hlasovaťosoby,  ktoré  podali  prihlášku  do  družstva.  Pred rozhodovanímo veciach uvedených v odseku 2  zvolí ustanovujúca členská schôdzasvojho predsedajúceho. Do jeho zvolenia vedie schôdzu zvolávateľ.
(4) Ustanovujúca  schôdza  družstva  volí  a prijíma uznesenieväčšinou   prítomných.  Uchádzač   o členstvo  môže   vziať  svojuprihlášku späť  ihneď po hlasovaní o stanovách,  ak hlasoval protiich prijatiu.
(5) Ustanovujúca schôdza  družstva vedie k jeho  založeniu, aksa  na  nej  uchádzači  o členstvo  zaviazali  k členským  vkladomdosahujúcim určenú  sumu zapisovaného základného  imania. Základnýčlenský alebo vstupný  vklad sa musí splatiť do  15 dní od konaniaustanovujúcej  schôdze  družstva  určenému  členovi predstavenstvaspôsobom určeným členskou schôdzou.
(6) Priebeh   ustanovujúcej  schôdze   družstva  sa  osvedčujenotárskou  zápisnicou,  ktorá  obsahuje  aj  zoznam členov a výškujednotlivých členských  vkladov, ku ktorým sa  na schôdzi družstvazaviazali. Prílohu zápisnice tvoria stanovy v schválenom znení. 
§ 225
(1) Družstvo vzniká  dňom zápisu do  obchodného registra. Predpodaním  návrhu na  tento zápis  musí byť  splatená aspoň polovicazapisovaného základného imania.
(2) Návrh na  zápis je povinné podať  predstavenstvo. Návrh nazápis podpisujú všetci členovia predstavenstva .
(3) K návrhu na zápis sa prikladá:
a) notárska zápisnica o ustanovujúcej  schôdzi družstva podpísaná    všetkými členmi predstavenstva, b) stanovy družstva, c) doklad   o splatení  určenej   časti  zapisovaného  základného    imania. 
§ 226
(1) Stanovy družstva musia obsahovať:
a) obchodné meno a sídlo družstva, b) predmet podnikania (činnosti), c) vznik a zánik  členstva, práva a povinnosti  členov k družstvu    a družstva k členom, d) výšku základného členského vkladu, prípadne aj výšku vstupného    vkladu,  spôsob  splácania  členských  vkladov  a vyporiadanie    členského podielu pri zániku členstva, e) orgány  družstva  a počet  ich  členov,  dĺžku  ich  funkčného    obdobia,   spôsob   ustanovovania,   pôsobnosť   a spôsob  ich    zvolávania a rokovania, f) spôsob použitia zisku a úhrady prípadnej straty, g) tvorbu a použitie nedeliteľného fondu, h) ďalšie ustanovenia, ak to vyplýva z tohto zákona.
(2) Ak podľa stanov je podmienkou členstva tiež pracovný vzťahčlena k družstvu, môžu stanovy obsahovať úpravy tohto vzťahu. Tátoúprava nesmie odporovať pracovnoprávnym predpisom, ibaže úprava jepre  člena výhodnejšia.  Ak  nie  je osobitná  úprava v stanovách,platia pracovnoprávne predpisy.
(3) O zmene  stanov rozhoduje  členská schôdza. Predstavenstvodružstva  je  povinné  do  30   dní  od  schválenia  zmeny  stanovupovedomiť o tom registrový súd. 
DIEL II                     Vznik a zánik členstva
§ 227
(1) Členmi  družstva môžu  byť fyzické  i právnické  osoby. Akpodľa stanov je členstvo  podmienené pracovným vzťahom k družstvu,môže sa členom stať fyzická  osoba, ktorá skončila povinnú školskúdochádzku a dosiahla 15 rokov svojho veku.
(2) Po  splnení  podmienok  vyplývajúcich  zo  zákona a stanovvzniká členstvo:
a) pri založení družstva dňom vzniku družstva, b) za  trvania družstva  prijatím  za  člena na  základe písomnej    členskej prihlášky, c) prevodom členstva alebo d) iným spôsobom ustanoveným zákonom.
(3) Ak  podľa  stanov  je  podmienkou  členstva pracovný vzťahčlena  k družstvu  a ak  zo  stanov  nevyplýva  niečo  iné, vznikáčlenstvo dňom, ktorý sa dojednal ako deň vzniku pracovného vzťahu,a zaniká dňom zániku pracovného vzťahu člena k družstvu.
(4) Členstvo nevzniká pred zaplatením vstupného vkladu.
(5) Podrobnejšiu   úpravu  členstva,   jeho  vzniku   a zánikuupravujú stanovy. 
§ 228
Družstvo vedie  zoznam všetkých svojich členov.  Do zoznamu sazapisuje   okrem  názvu   a sídla  právnickej   osoby  alebo  menaa bydliska fyzickej osoby ako člena  aj výška jej členského vkladua výška,  v ktorej  bol  splatený.  Do  zoznamu  sa bez zbytočnéhoodkladu    vyznačia   všetky    zmeny   evidovaných   skutočností.Predstavenstvo umožní  každému, kto osvedčí právny  záujem, aby dozoznamu  nahliadol. Člen  družstva má  právo do  zoznamu nahliadaťa žiadať vydanie potvrdenia o svojom členstve a obsahu jeho zápisuv zozname. 
§ 229
(1) Členské  práva a povinnosti  môže člen  previesť na  inéhočlena  družstva, pokiaľ  to stanovy  nevylučujú. Dohoda  o prevodečlenských  práv   a povinností  na  inú   osobu  podlieha  súhlasupredstavenstva. Stanovy môžu určiť  dôvody, ktoré prevod vylučujú.Proti  zamietavému rozhodnutiu  sa  môže  člen odvolať  na členskúschôdzu.   Rozhodnutím  predstavenstva   alebo  členskej   schôdzeo schválení dohody o prevode členských  práv a povinností sa stávanadobúdateľ členských práv  a povinností členom družstva v rozsahupráv a povinností prevádzajúceho člena.
(2) Stanovy  môžu  určiť  prípady,  keď  predstavenstvo nesmieodmietnuť súhlas  s prevodom členských práv  a povinností alebo sanevyžaduje súhlas predstavenstva. 
§ 230
Prevod  práv  a povinností   spojených  s členstvom  v bytovomdružstve  na  základe  dohody  nepodlieha  súhlasu predstavenstva.Členské  práva  a povinnosti  spojené  s členstvom  prechádzajú nanadobúdateľa  vo  vzťahu  k družstvu  predložením zmluvy o prevodečlenstva  príslušnému  družstvu   alebo  neskorším  dňom  uvedenýmv tejto zmluve.  Tie isté účinky ako  predloženie zmluvy o prevodečlenstva  nastávajú,  len  čo  príslušné  družstvo dostane písomnéoznámenie doterajšieho  člena o prevode členstva  a písomný súhlasnadobúdateľa členstva. 
§ 231
(1) Členstvo  zaniká písomnou  dohodou, vystúpením,  vylúčenímalebo zánikom družstva.
(2) Vystúpením  zaniká  členstvo   v čase  určenom  stanovami,najdlhšie  však  uplynutím  šiestich  mesiacov  odo  dňa, keď členpísomne oznámil vystúpenie predstavenstvu družstva.
(3) Člen  môže byť  vylúčený, ak  opätovne a napriek  výstraheporušuje  členské  povinnosti,  alebo  z iných  dôležitých dôvodovuvedených v stanovách.  Fyzická osoba môže  byť vylúčená tiež,  akbola právoplatne odsúdená pre úmyselný trestný čin, ktorý spáchalaproti družstvu  alebo členovi družstva. O vylúčení,  ktoré sa musíčlenovi písomne oznámiť, rozhoduje,  pokiaľ stanovy neurčujú inak,predstavenstvo. Proti  rozhodnutiu o vylúčení má  právo podať členodvolanie na členskú schôdzu.
(4) Súd na  návrh člena, ktorého sa  rozhodnutie týka, vyhlásirozhodnutie  členskej  schôdze  o vylúčení   za  neplatné,  ak  jev rozpore s právnymi predpismi alebo stanovami. 
§ 232
(1) Členstvo  fyzickej  osoby  zaniká  smrťou. Dedič členskýchpráv  a povinností poručiteľa  môže požiadať  družstvo o členstvo.Zákon  alebo  stanovy  môžu   určiť,  kedy  predstavenstvo  nesmiededičovo  členstvo  odmietnuť  alebo  kedy  sa  nevyžaduje  súhlaspredstavenstva s nadobudnutím členských práv a povinností dedičom.
(2) Súhlas  predstavenstva sa  nevyžaduje, ak  dedič nadobudolpráva a povinnosti spojené s členstvom v bytovom družstve.
(3) Dedič,  ktorý  sa  nestal  členom,  má  nárok na vyrovnacípodiel člena, ktorého členstvo zaniklo.
(4) Členstvo právnickej osoby v družstve zaniká jej vstupom dolikvidácie alebo vyhlásením konkurzu,  prípadne jej zánikom. Ak máprávnická osoba  právneho nástupcu, vstupuje  nástupca do všetkýchdoterajších jej členských práv a povinností. 
§ 233
(1) Pri zániku členstva za  trvania družstva má doterajší člennárok na vyrovnací podiel.
(2) Vyrovnací  podiel  sa  určí  pomerom  splateného členskéhovkladu doterajšieho člena násobeného  počtom ukončených rokov jehočlenstva  k súhrnu  splatených  členských  vkladov všetkých členovnásobených ukončenými rokmi ich členstva.
(3) Pre určenie vyrovnacieho podielu  je rozhodný stav čistéhoobchodného  imania  družstva  podľa   účtovnej  závierky  za  rok,v ktorom členstvo zaniklo. Pri určovaní výšky vyrovnacieho podielusa neprihliada  na imanie, ktoré je  v nedeliteľnom fonde, a ak tovyplýva zo stanov, aj  v iných zabezpečovacích fondoch. Takisto saneprihliada na vklady členov  s kratším ako ročným členstvom predodňom, ku ktorému sa ročná účtovná závierka zostavuje.
(4) Nárok  na  vyrovnací  podiel  je  splatný  uplynutím trochmesiacov od schválenia účtovnej závierky za rok, v ktorom členstvozaniklo. Nárok  na podiel na  zisku vzniká len  za obdobie trvaniačlenstva.
(5) Ustanovenia odsekov 2 až 4  sa použijú, len pokiaľ stanovyneurčujú inak. 
§ 234
(1) Vyrovnací  podiel  sa  uhrádza  v peniazoch.  Stanovy môžuurčiť,  že v prípadoch,  keď  členský  vklad spočíval  úplne alebosčasti v prevode  vlastníckeho práva k nehnuteľnosti  na družstvo,môže člen  žiadať vyporiadanie vrátením  tejto nehnuteľnosti, a tov hodnote,  ktorá je  evidovaná v majetku  družstva v čase  zánikujeho  členstva. Ak  je výška  vyrovnacieho podielu  menšia, než jehodnota  vrátenej  nehnuteľnosti,  je  nadobúdajúci  člen  povinnýuhradiť  družstvu  rozdiel  v peniazoch.  Stanovy  môžu  určiť, žeobdobne  sa postupuje  aj  v prípade,  keď spočíval  členský vkladv poskytnutí iného vecného plnenia. Družstvo zodpovedá členovi, aknakladá  s majetkom  družstva  spôsobom,  ktorý  by  toto vrátenieznemožňoval.
(2) Nárok  podľa odseku  1 na  vrátenie poľnohospodárskej pôdyvloženej do družstva má člen  aj v prípade, že tento nárok stanovyneurčujú. 
§ 235
Nedeliteľný fond
(1) Družstvo je povinné pri  svojom vzniku zriadiť nedeliteľnýfond najmenej  vo výške 10% zapisovaného  základného imania. Tentofond družstvo dopĺňa najmenej o 10% ročného čistého zisku, a to aždo doby, než výška nedeliteľného  fondu dosiahne sumu rovnajúcu sapolovici  zapisovaného  základného  imania  družstva. Stanovy môžuurčiť,  že   sa  vytvára  vyšší  nedeliteľný   fond  alebo  ďalšiezabezpečovacie fondy.
(2) Nedeliteľný fond  sa nesmie použiť za  trvania družstva narozdelenie medzi členov. 
§ 236
Rozdelenie zisku
(1) Na  určení zisku,  ktorý sa  má rozdeliť  medzi členov, sauznáša členská schôdza pri prerokovaní ročnej účtovnej závierky.
(2) Ak zo stanov nevyplýva niečo  iné, určí sa podiel člena nazisku  určenom  na  rozdelenie  medzi  členov  pomerom  výšky jehosplateného vkladu  k splateným vkladom všetkých  členov; u členov,ktorých členstvo  v rozhodnom roku trvalo len  časť roka, sa tentopodiel pomerne kráti.
(3) Stanovy družstva  alebo uznesenie členskej  schôdze, ak tostanovy pripúšťajú, môžu určiť iný spôsob vymedzenia podielu členana zisku, ktorý sa má rozdeliť medzi členov. 
DIEL III                         Orgány družstva
§ 237
Orgánmi družstva sú:
a) členská schôdza, b) predstavenstvo, c) kontrolná komisia, d) ďalšie orgány družstva podľa stanov. 
§ 238
(1) Do orgánov družstva môžu  byť volení len členovia družstvastarší  ako  18  rokov  a zástupcovia  právnických  osôb, ktoré súčlenmi družstva.
(2) Ak  je   členom  družstva  právnická   osoba,  je  povinnásplnomocniť fyzickú osobu konať za ňu v orgáne družstva.
(3) Pokiaľ  tento  zákon  neustanovuje  inak,  vyžaduje  sa naplatnosť  uznesenia členskej  schôdze, predstavenstva a kontrolnejkomisie  ich  riadne  zvolanie,  prítomnosť  nadpolovičnej väčšinyčlenov  a súhlas  väčšiny  hlasov  prítomných  členov. Tento zákonalebo  stanovy  určujú,  pre  ktoré  uznesenia  je potrebný súhlaskvalifikovanej väčšiny. 
Členská schôdza
§ 239
(1) Najvyšším  orgánom  družstva  je  schôdza  členov družstva(ďalej len "členská schôdza").
(2) Členská schôdza sa  schádza v lehotách určených stanovami,najmenej  raz za  rok. Zvolanie  členskej schôdze  sa musí  členomoznámiť spôsobom určeným stanovami.
(3) Členská schôdza  sa musí zvolať,  ak o to požiada  písomneaspoň jedna  tretina všetkých členov  družstva, kontrolná komisia,ako aj v ďalších prípadoch, ak tak určujú stanovy.
(4) Do pôsobnosti členskej schôdze patrí:
a) meniť stanovy, b) voliť a odvolávať členov predstavenstva a kontrolnej komisie, c) schvaľovať ročnú účtovnú závierku, d) rozhodovať  o rozdelení  a použití   zisku,  prípadne  spôsobe    úhrady straty, e) rozhodovať  o zvýšení  alebo  znížení  zapisovaného základného    imania, f) rozhodovať o základných otázkach koncepcie rozvoja družstva, g) rozhodovať  o splynutí, zlúčení,  premene, rozdelení  a o inom    zrušení družstva.
(5) Členská   schôdza   rozhoduje   o ďalších   záležitostiachtýkajúcich  sa  družstva  a jeho  činnosti,  pokiaľ tak ustanovujetento zákon, stanovy, prípadne  pokiaľ si rozhodovanie o niektorejveci vyhradila.
(6) Stanovy družstva  môžu určiť, že  členské schôdze sa  budúkonať formou čiastkových schôdzí. Pri rozhodovaní sa sčítajú hlasyodovzdané na  všetkých čiastkových členských  schôdzach. Čiastkovéčlenské  schôdze nemôžu  rozhodovať o zániku  družstva a v ďalšíchprípadoch, ak tak určujú stanovy.
(7) Ak  s ohľadom  na  rozsah  družstva  nie  je  dobre  možnézvolávať členskú  schôdzu, môžu stanovy  určiť, že v rozsahu  nimiurčenom  plní pôsobnosť  členskej schôdze  zhromaždenie delegátov.Každý  z delegátov sa  volí rovnakým  počtom hlasov.  Stanovy môžuurčiť  odchýlky,  pokiaľ  sú   potrebné  vzhľadom  na  organizačnéusporiadanie družstva.
(8) Ak  členská  schôdza  nie  je  schopná  uznášať  sa, zvolápredstavenstvo  náhradnú členskú  schôdzu  tak,  aby sa  konala dotroch týždňov odo  dňa, keď sa mala konať  členská schôdza pôvodnezvolaná.  Náhradná  členská  schôdza  musí  mať  nezmenený programrokovania a je schopná uznášať sa  bez ohľadu na ustanovenie § 238ods. 3. Obdobne  sa postupuje pri  čiastkových členských schôdzacha pri schôdzach delegátov. 
§ 240
(1) Pri  hlasovaní má  každý člen  jeden hlas,  pokiaľ stanovyneurčujú inak.
(2) Ak to  stanovy pripúšťajú, môže  člen družstva splnomocniťiného člena  družstva, aby ho na  členskej schôdzi zastupoval. Týmnie sú  dotknuté predpisy o zastúpení  zo zákona alebo  na základesúdneho rozhodnutia. 
§ 241
(1) O každej členskej  schôdzi sa vyhotovuje  zápisnica, ktorámusí obsahovať:
a) dátum a miesto konania schôdze, b) prijaté uznesenia, c) výsledky hlasovania, d) neprijaté    námietky    členov,    ktorí    požiadali   o ich    zaprotokolovanie.
(2) Prílohu   zápisnice  tvorí   zoznam  účastníkov   schôdze,pozvánka  na ňu  a podklady, ktoré  boli predložené k prerokúvanýmbodom.
(3) Každý člen má právo vyžiadať si zápisnicu a jej prílohy nanahliadnutie. 
§ 242
Na  návrh  člena  vysloví  súd  neplatnosť  uznesenia členskejschôdze, pokiaľ uznesenie je  v rozpore s právnymi predpismi alebostanovami  družstva.  Návrh  súdu  môže  člen  podať,  ak požiadalo zaprotokolovanie námietky  na členskej schôdzi,  ktorá uznesenieprijala,  alebo  ak  námietku  oznámil  predstavenstvu  do jednéhomesiaca od konania tejto schôdze. Návrh  možno na súd podať len dojedného  mesiaca  odo  dňa,  keď  člen požiadal o zaprotokolovanienámietky, alebo od oznámenia námietky predstavenstvu. 
§ 243
(1) Predstavenstvo   riadi    činnosť   družstva   a rozhodujeo všetkých  záležitostiach  družstva,   ktoré  tento  zákon  alebostanovy nevyhradili inému orgánu.
(2) Predstavenstvo je štatutárnym orgánom družstva.
(3) Predstavenstvo    plní    uznesenia    členskej    schôdzea zodpovedá  jej za  svoju činnosť.  Ak zo  stanov nevyplýva niečoiné, za predstavenstvo koná navonok predseda alebo podpredseda. Akje  však pre  právny úkon,  ktorý robí  predstavenstvo, predpísanápísomná   forma,   je   potrebný   podpis   aspoň   dvoch   členovpredstavenstva.
(4) Predstavenstvo sa  schádza podľa potreby. Musí  sa zísť do10 dní  od doručenia podnetu  kontrolnej komisie, ak  na jej výzvunedošlo k náprave nedostatkov.
(5) Predstavenstvo  volí zo  svojich členov  predsedu družstva(predstavenstva),  prípadne podpredsedu,  pokiaľ stanovy neurčujú,že  ich  volí  členská  schôdza.  Podpredseda  zastupuje  predseduv čase jeho neprítomnosti. Zastupovaním môžu byť poverení aj ďalšíčlenovia predstavenstva v určitom poradí určenom predstavenstvom.
(6) Predseda    družstva    organizuje    a riadi    rokovaniepredstavenstva. Ak tak určujú stanovy, organizuje a riadi aj bežnúčinnosť družstva.
(7) Stanovy môžu  určiť, že bežnú  činnosť družstva organizujea riadi riaditeľ vymenúvaný a odvolávaný predstavenstvom. 
§ 244
Kontrolná komisia
(1) Kontrolná komisia je  oprávnená kontrolovať všetku činnosťdružstva a prerokúva sťažnosti jeho členov. Zodpovedá iba členskejschôdzi  a je nezávislá  od ostatných  orgánov družstva. Kontrolnákomisia má najmenej troch členov.
(2) Kontrolná komisia sa  vyjadruje k ročnej účtovnej závierkea návrhu na rozdelenie zisku alebo úhrady straty družstva.
(3) Na   zistené  nedostatky   upozorňuje  kontrolná   komisiapredstavenstvo a vyžaduje zaistenie nápravy.
(4) Kontrolná komisia  sa schádza podľa  potreby, najmenej razza tri mesiace.
(5) Kontrolná  komisia   volí  zo  svojich   členov  predsedu,prípadne podpredsedu, pokiaľ stanovy neurčujú, že ich volí členskáschôdza.
(6) Kontrolná    komisia    je    oprávnená    vyžadovať    siu predstavenstva  akékoľvek   informácie  o hospodárení  družstva.Predstavenstvo   je   povinné   bez   zbytočného  odkladu  oznámiťkontrolnej  komisii  všetky  skutočnosti,  ktoré  môžu mať závažnédôsledky v hospodárení alebo postavení  družstva a jeho členov. Toisté platí aj vo vzťahu k riaditeľovi.
(7) Na jednotlivé úkony môže kontrolná komisia poveriť jednéhoalebo viacerých členov, ktorí  v tejto veci majú oprávnenie žiadaťinformácie v rozsahu oprávnení kontrolnej komisie. 
§ 245
Orgány malého družstva
(1) V družstve,  ktoré má  menej ako  50 členov,  môžu stanovyurčiť,  že  pôsobnosť  predstavenstva  a kontrolnej  komisie  plníčlenská schôdza.
(2) Štatutárnym  orgánom  je  predseda,  prípadne  ďalší  členpoverený členskou schôdzou.
(3) V družstvách  s členstvom  právnických  osôb,  ktoré  majúmenej ako päť členov, určia spôsob rozhodovania a štatutárny orgánstanovy. 
Spoločné ustanovenia o členstve v orgánoch družstva
§ 246
(1) Funkčné  obdobie členov  orgánov družstva  určujú stanovy,nesmie však presiahnuť päť rokov.
(2) Členovia  prvých  orgánov  po  založení  družstva môžu byťvolení len na obdobie najviac troch rokov.
(3) Ak  stanovy  neurčujú  inak,  môžu  byť  členovia  orgánovdružstva volení opätovne.
(4) Zástupcovia  právnických  osôb,  ktorí  sú  členmi orgánovdružstva,  majú  rovnakú  zodpovednosť,  akoby  boli členmi týchtoorgánov  osobne.   Za  ich  záväzky   z tejto  zodpovednosti  ručíprávnická osoba, ktorá ich splnomocnila. 
§ 247
(1) Funkcie člena predstavenstva a člena kontrolnej komisie súnavzájom nezlučiteľné.
(2) Stanovy môžu určiť  ďalšie prípady nezlučiteľnosti funkciíalebo  okolnosti,  pre  ktoré  člen  družstva  nemôže  byť  členomniektorého voleného orgánu družstva. 
§ 248
(1) Člen družstva,  ktorý je do  svojej funkcie zvolený,  môžez funkcie odstúpiť, je však povinný  oznámiť to orgánu, ktorého ječlenom.  Jeho funkcia  sa skončí  dňom, keď  odstúpenie prerokovalorgán  oprávnený na  to podľa  stanov. Ak  stanovy neurčujú  inak,prerokuje odstúpenie orgán, ktorý  ho zvolil. Príslušný orgán musíprerokovať odstúpenie na svojom najbližšom  zasadaní po tom, čo sao odstúpení dozvedel, najdlhšie však  do troch mesiacov. Po márnomuplynutí tejto lehoty sa odstúpenie pokladá za prerokované.
(2) Ak stanovy  určujú, že sa volia  náhradníci členov orgánovdružstva,  nastupuje namiesto  odstupivšieho člena  dňom účinnostiodstúpenia náhradník podľa určeného poradia.
(3) Ak   náhradník  nie   je  zvolený,   môže  orgán   povolaťzastupujúceho člena až  do doby, keď sa môže  vykonať riadna voľbanového  člena.  Zastupujúci  člen  má  práva a povinnosti riadnehočlena.
(4) Ustanovenia odsekov 2 a 3 platia aj v prípade, že členstvov orgáne zanikne smrťou. 
§ 249
Zákaz konkurencie
Členovia   predstavenstva   a kontrolnej   komisie   družstva,prokuristi   a riaditeľ   nesmú   byť   podnikateľmi   ani  členmištatutárnych  a dozorných  orgánov   právnických  osôb  s obdobnýmpredmetom činnosti. Stanovy môžu upraviť rozsah zákazu konkurencieinak. 
§ 250
Hlasovanie v predstavenstve a kontrolnej komisii
(1) Každému   členovi   predstavenstva   a kontrolnej  komisiedružstva  patrí  jeden  hlas.   Hlasuje  sa  verejne,  ak  stanovyneurčujú,  že  o určitých  otázkach  sa  hlasuje  tajne. Na tajnomhlasovaní sa môže v jednotlivých prípadoch uzniesť rokujúci orgán.
(2) Ak   tak  stanovy   pripúšťajú,  možno   uznesenie  prijaťhlasovaním   uskutočneným  písomne   alebo  pomocou   prostriedkovoznamovacej  techniky,  ak  s týmto  spôsobom  hlasovania prejaviasúhlas  všetci  členovia  orgánu.  Pre  tento  prípad sa hlasujúcipokladajú za prítomných (§ 238 ods. 3). 
§ 251
(1) Nároky družstva  zo zodpovednosti členov  orgánov družstvaza  škodu  uplatňuje  predstavenstvo.  Voči  členom predstavenstvauplatňuje  nároky družstva  kontrolná komisia  prostredníctvom ňouurčeného člena.
(2) Tieto  nároky  družstva  sa  môžu  uplatniť  na  súde  lens predchádzajúcim súhlasom  členskej schôdze. Stanovy  môžu určiť,že členská schôdza schvaľuje aj urovnanie v tejto veci. 
DIEL IV      Ročná účtovná závierka a výročná správa o hospodárení
§ 252
(1) Družstvo  je   povinné  zostaviť  za   každý  rok  účtovnúzávierku.
(2) Spolu  s ročnou účtovnou  závierkou navrhne predstavenstvoaj  spôsob  rozdelenia  a použitia  zisku,  prípadne spôsob úhradystrát.
(3) Členovia družstva si môžu  vyžiadať ročnú účtovnú závierkua návrh na rozdelenie zisku a strát na nahliadnutie. 
§ 253
Ak tak  stanovy určujú, zabezpečí  predstavenstvo vypracovanievýročnej  správy  o hospodárení  družstva,  ktorá obsahuje prehľadobchodnej  činnosti v uplynulom  roku a predpoklady  jeho ďalšiehopodnikania,  ako aj  ďalšie skutočnosti  určené stanovami. Výročnúsprávu predkladá predstavenstvo  spolu s ročnou účtovnou závierkouna prerokovanie členskej schôdzi. 
DIEL V                 Zrušenie a likvidácia družstva
§ 254
(1) Družstvo zaniká výmazom z obchodného registra.
(2) Družstvo sa zrušuje:
a) uznesením členskej schôdze, b) zrušením  konkurzu  po  splnení  rozvrhového  uznesenia  alebo    zrušením konkurzu  z dôvodu, že majetok  úpadcu nepostačuje na    úhradu  výdavkov a  odmeny správcu  konkurznej podstaty, alebo    zamietnutím  návrhu  na  vyhlásenie  konkurzu  pre  nedostatok    majetku, c) rozhodnutím súdu, d) uplynutím doby, na ktorú bolo družstvo zriadené, e) dosiahnutím účelu, na ktorý bolo družstvo zriadené.
(3) Rozhodnutie   členskej  schôdze   o zrušení  sa  osvedčujenotárskou zápisnicou. 
§ 255
(1) Uznesenie  členskej  schôdze   o zlúčení,  splynutí  aleborozdelení  družstva  musí   obsahovať  určenie  právneho  nástupcua vymedzenie  imania,  ktoré  na  neho  prechádza.  Pri  rozdelenídružstva  členská  schôdza  určí,  ako  sa  imanie družstva a jehočlenovia rozdelia.  Pri tomto určení sa  vezme zreteľ na oprávnenézáujmy jednotlivých členov.
(2) Člen,  ktorý nesúhlasí  s prevodom svojich  členských práva povinností  na  právneho   nástupcu  družstva,  môže  z družstvavystúpiť  ku dňu,  keď má   k tomuto prevodu  dôjsť, ak  to oznámipredstavenstvu  do jedného  týždňa po  uznesení členskej  schôdze.Nárok na vyrovnací podiel podľa  § 233 je povinný uhradiť členovi,ktorý  z družstva vystúpil,  právny nástupca  družstva do  jednéhomesiaca odo dňa, keď na neho prešlo imanie družstva. 
§ 256
(1) Pri  splynutí  družstiev  prechádza  imanie  a členstvo nanovovzniknuté  družstvo   dňom,  ku  ktorému   bolo  novovzniknutédružstvo zapísané do obchodného registra.
(2) Pri zlúčení  družstva s iným družstvom  imanie zlučovanéhodružstva  a členstvo prechádzajú  na preberajúce  družstvo ku  dňuvýmazu zlučovaného družstva z obchodného registra.
(3) Pri   rozdelení   družstva   prechádza   imanie   družstvaa členstvo  na družstvá  vzniknuté  rozdelením  ku dňu,  keď tietodružstvá  boli zapísané  do obchodného  registra. Ustanovenie § 69ods.4 platí obdobne.
(4) V obchodnom registri sa vykoná výmaz zanikajúceho družstvaa zápis družstva vzniknutého splynutím alebo družstiev vzniknutýchrozdelením, ako aj zápis  spoločnosti vzniknutej premenou družstvak tomu  istému dňu.  Výmaz družstva  zaniknutého zlúčením  a zápiszmeny  družstva, s ktorým  sa  zlúčilo,  sa vykoná  takisto k tomuistému dňu.
(5) Pokiaľ z rozhodnutia členskej schôdze nevyplýva niečo iné,zúčastňuje  sa člen  družstva na  podnikaní nástupníckeho družstvačlenským  vkladom vo  výške, ktorá  by zodpovedala  jeho nároku nalikvidačnom zostatku v prípade, že by družstvo likvidovalo. 
§ 257
(1) Súd  môže na  návrh  orgánu  štátnej správy,  orgánu alebočlena družstva alebo osoby, ktorá osvedčí právny záujem, rozhodnúťo zrušení družstva a jeho likvidácii, ak:
a) počet členov družstva klesol pod počet určený v § 221 ods. 3, b) súhrn  členských vkladov  klesol pod  sumu ustanovenú  v § 223    ods. 2, c) uplynulo  šesť  mesiacov  odo  dňa,  keď  sa  skončilo funkčné    obdobie orgánov družstva a neboli zvolené nové orgány alebo ak    sa v  tejto lehote nesplnila povinnosť  zvolať členskú schôdzu    družstva,   alebo  ak   družstvo  dlhšie   ako  šesť  mesiacov    nevykonáva žiadnu činnosť, d) družstvo porušilo povinnosť vytvárať nedeliteľný fond, e) družstvo porušuje ustanovenie § 56 ods. 3, f) založením, splynutím alebo zlúčením družstva sa porušil zákon.
(2) Súd môže pred rozhodnutím  o zrušení družstva určiť lehotuna odstránenie dôvodu, pre ktorý sa zrušenie navrhlo. 
§ 258
(1) Členská  schôdza môže  rozhodnúť, že  družstvo zriadené nadobu určitú bude v činnosti pokračovať aj po skončení tejto doby.
(2) Toto rozhodnutie  sa však musí urobiť  skôr, ako sa začalos rozdelením likvidačného zostatku. 
§ 259
(1) Ak zákon  neustanovuje inak, vstupuje  zrušené družstvo dolikvidácie.   Likvidátori   sú    vymenovaní   spôsobom   uvedenýmv stanovách družstva, inak ich vymenúva členská schôdza.
(2) Likvidátori   sú   povinní   vypracovať   pred  rozdelenímlikvidačného  zostatku návrh  na jeho  rozdelenie, ktorý prerokúvačlenská  schôdza.  Návrh  na  rozdelenie  sa  musí  na  požiadaniepredložiť každému členovi družstva.
(3) Likvidačný  zostatok  sa  rozdelí  medzi  členov  spôsobomurčeným v stanovách.  Ak stanovy neurčia  inak, vyplatí sa  členomsplatená časť  ich členského vkladu.  Zvyšok likvidačného zostatkusa rozdelí medzi členov, ktorých členstvo ku dňu zrušenia družstvatrvalo  aspoň  jeden  rok.  Ak  stanovy  neurčujú inak, rozdelí sazvyšok  likvidačného zostatku  medzi týchto  členov podľa rozsahu,v akom  sa  podieľajú  na  základnom  imaní  družstva. Na vracanienepeňažných vkladov sa použije primerane ustanovenie § 234 ods. 1.
(4) Každý  člen družstva  alebo  iná  oprávnená osoba  môže dotroch mesiacov odo dňa konania  členskej schôdze navrhnúť, aby súdvyhlásil  uznesenie  členskej   schôdze  o rozdelení  likvidačnéhozostatku  za  neplatné  pre   rozpor  s právnymi  predpismi  alebostanovami.  Ak súd  návrhu vyhovie,  rozhodne zároveň  o rozdelenílikvidačného zostatku. Do uplynutia lehoty troch mesiacov alebo doprávoplatného  rozhodnutia  súdu  nesmie  sa  likvidačný  zostatokrozdeliť. 
§ 260
Použitie predpisov o obchodných spoločnostiach
Ak sa v tejto hlave neustanovuje  inak, použijú sa na družstvoprimerane ustanovenia  hlavy I, dielu  I (§ 56 až 75)  tejto častizákona. 
TRETIA ČASŤ                    OBCHODNÉ ZÁVÄZKOVÉ VZŤAHY
HLAVA I                      VŠEOBECNÉ USTANOVENIA
DIEL I               Predmet právnej úpravy a jej povaha
§ 261
(1) Táto   časť   zákona   upravuje   záväzkové  vzťahy  medzipodnikateľmi,  ak  pri  ich  vzniku  je  zrejmé s prihliadnutím navšetky okolnosti, že sa týkajú ich podnikateľskej činnosti.
(2) Touto časťou  zákona sa spravujú  takisto záväzkové vzťahymedzi  štátom,  samosprávnou  územnou  jednotkou  alebo právnickouosobou  zriadenou  zákonom  ako  verejnoprávna  inštitúcia,  ak satýkajú zabezpečovania verejných  potrieb alebo vlastnej prevádzky.Na tento účel sa za štát považujú aj štátne organizácie, ktoré niesú podnikateľmi,  pri uzavieraní zmlúv,  z ktorých obsahu vyplýva,že ich obsahom je uspokojovanie verejných potrieb.
(3) Touto  časťou  zákona  sa  spravujú  bez  ohľadu na povahuúčastníkov záväzkové vzťahy:
a) medzi  zakladateľmi obchodných  spoločností, medzi spoločníkom    a obchodnou spoločnosťou,  ako aj medzi  spoločníkmi navzájom,    pokiaľ ide o vzťahy týkajúce  sa účasti na spoločnosti, ako aj    vzťahy zo zmlúv, ktorými sa prevádza podiel spoločníka, b) medzi zakladateľmi družstva a medzi členom a družstvom, pokiaľ    vyplývajú  z  členského  vzťahu  v  družstve,  ako aj zo zmlúv    o prevode členských práv a povinností, c) z burzových  obchodov a  ich sprostredkovania  (§ 642) a ďalej    z odplatných zmlúv týkajúcich sa cenných papierov, d) zo zmluvy  o predaji podniku alebo jeho  častí (§ 476), zmluvy    o úvere   (§ 497),  zmluvy   o kontrolnej  činnosti   (§ 591),    zasielateľskej  zmluvy (§ 601),  zmluvy o prevádzke dopravného    prostriedku  (§ 638),  zmluvy  o tichom  spoločenstve (§ 673),    zmluvy   o otvorení   akreditívu   (§ 682),   zmluvy  o inkase    (§ 692),  zmluvy  o bankovom   uložení  veci  (§ 700),  zmluvy    o bežnom účte (§ 708) a zmluvy o vkladovom účte (§ 716), e) z bankovej záruky  (§ 313), z cestovného šeku  (§ 720) a sľubu    odškodnenia (§ 725).
(4) Touto časťou  zákona sa spravujú aj  vzťahy, ktoré vzniklipri zabezpečení plnenia záväzkov  v záväzkových vzťahoch, ktoré saspravujú touto  časťou zákona podľa  predchádzajúcich odsekov, akoaj záložné právo k nehnuteľnostiam  pri zabezpečení práv spojenýchs dlhopismi  a   záložné  právo  k   cenným  papierom  v   rozsahuustanovenom osobitným zákonom.
(5) Pri  použití tejto  časti zákona  podľa odsekov  1 a 2  jerozhodujúca povaha účastníkov pri vzniku záväzkového vzťahu.
(6) Zmluvy medzi osobami uvedenými v odsekoch 1 a 2, ktoré niesú  upravené  v hlave  II  tejto  časti  zákona  a sú upravené akozmluvný typ v Občianskom zákonníku,  sa spravujú iba ustanoveniamiObčianskeho zákonníka. Zámenná zmluva súvisiaca s podnikaním stránsa  však  spravuje  týmto  zákonom  a použijú  sa  na ňu primeraneustanovenia tohto zákona o kúpnej zmluve; pri plnení záväzku dodaťtovar má  každá zo strán  postavenie predávajúceho a pri  prevzatítovaru postavenie kupujúceho. 
§ 262
(1) Strany  si môžu  dohodnúť, že  ich záväzkový  vzťah, ktorýnespadá pod vzťahy uvedené v § ) 261, sa spravuje týmto zákonom.
(2) Dohoda podľa odseku 1 vyžaduje písomnú formu.
(3) Touto časťou  zákona sa spravujú aj  vzťahy, ktoré vzniklipri  zabezpečení záväzkov  zo zmlúv,  pre ktoré  si strany zvolilipoužitie  tohto  zákona  podľa  odseku  1,  ak  osoba  poskytujúcazabezpečenie s tým prejaví súhlas alebo v čase vzniku zabezpečeniavie, že zabezpečovaný záväzok sa spravuje touto časťou zákona. 
§ 263
Strany sa môžu odchýliť od ustanovení tejto časti zákona alebojej  jednotlivé  ustanovenia  vylúčiť  s výnimkou ustanovení § 261a § 262  ods. 2, § 263  až 272,  § 273 ods. 1,  § 276 až 289, 303,304,  § 306 ods. 2  a 3, § 308,  §  311  ods. 1, § 312, 313, § 321ods. 4, 324, 341, 365, 370, 371,  376, 382, 384, 386 až 408, 408a,444, 458, 459,  477, 478, § 479 ods. 2, § 480,  481, § 483 ods. 3,§ 488,  493, 499,  § 509 ods. 1,  § 592, 597,  669, 711, 720, 725,729 a 743.
§ 264
(1) Pri  určení  práv  a povinností  zo  záväzkového vzťahu saprihliada   aj   na   obchodné   zvyklosti  zachovávané  všeobecnev príslušnom obchodnom odvetví, pokiaľ  nie sú v rozpore s obsahomzmluvy alebo so zákonom.
(2) Obchodné  zvyklosti,  na  ktoré  sa  má  prihliadať  podľazmluvy,  sa použijú  pred tými  ustanoveniami tohto  zákona, ktorénemajú donucovaciu povahu. 
§ 265
Výkon  práva,   ktorý  je  v rozpore   so  zásadami  poctivéhoobchodného styku, nepožíva právnu ochranu. 
DIEL II             Niektoré ustanovenia o právnych úkonoch
§ 266
(1) Prejav vôle  sa vykladá podľa  úmyslu konajúcej osoby,  aktento úmysel bol strane, ktorej je prejav vôle určený, známy alebojej musel byť známy.
(2) V prípadoch, keď prejav vôle  nemožno vyložiť podľa odseku1,  vykladá sa  prejav vôle  podľa významu,  ktorý by mu spravidlaprikladala osoba v postavení osoby, ktorej bol prejav vôle určený.Výrazy  používané v obchodnom  styku sa  vykladajú podľa  významu,ktorý sa im spravidla v tomto styku prikladá.
(3) Pri výklade  vôle podľa odsekov  1 a 2 sa  vezme náležitýzreteľ  na  všetky  okolnosti  súvisiace  s prejavom vôle, včítanerokovania  o uzavretí  zmluvy  a praxe,  ktorú  strany medzi sebouzaviedli, ako  aj následného správania  strán, pokiaľ to  pripúšťapovaha vecí.
(4) Prejav  vôle,  ktorý  obsahuje  výraz  pripúšťajúci  rôznyvýklad, treba pri pochybnostiach vykladať  na ťarchu strany, ktoráako prvá v konaní tento výraz použila.
(5) Ak  podľa tejto  časti  zákona  je rozhodné  sídlo, miestopodnikania, miesto závodu alebo prevádzkárne alebo bydlisko stranyzmluvy, je rozhodné miesto, ktoré  je v zmluve uvedené, dokiaľ nieje zmena oznámená druhej strane. 
§ 267
(1) Ak  je  neplatnosť  právneho  úkonu  ustanovená na ochranuniektorého  účastníka,  môže  sa  tejto  neplatnosti dovolávať ibatento účastník.
(2) Vo vzťahoch upravených  týmto zákonom neplatia ustanovenia§ 49 Občianskeho zákonníka.
(3) Ak je súčasťou inak  neplatnej zmluvy dohoda o voľbe právaalebo  tohto zákona  (§  262)  alebo dohoda  o riešení sporu medzizmluvnými stranami  sú tieto dohody neplatné  iba v prípade, že sana  ne  vzťahuje  dôvod  neplatnosti.  Neplatnosť  týchto dohôd sanaopak netýka neplatnosti zmluvy, ktorej sú súčasťou. 
§ 268
Kto  spôsobil neplatnosť  právneho úkonu,  je povinný nahradiťškodu  osobe,  ktorej  bol  právny  úkon  určený, ibaže táto osobao neplatnosti  právneho  úkonu  vedela.  Pre  náhradu  tejto škodyplatia  obdobne ustanovenia  o náhrade škody  spôsobenej porušenímzmluvnej povinnosti (§ 373 a nasl.). 
DIEL III            Niektoré ustanovenia o uzavieraní zmluvy
Oddiel 1                   Rokovanie o uzavretí zmluvy
§ 269
(1) Ustanovenia  upravujúce  v II  hlave  tejto  časti  zákonajednotlivé  typy zmlúv  sa použijú  len na  zmluvy, ktorých  obsahdohodnutý  stranami  zahŕňa   podstatné  časti  zmluvy  ustanovenév základnom ustanovení pre každú z týchto zmlúv.
(2) Účastníci  môžu  uzavrieť  aj  takú  zmluvu,  ktorá nie jeupravená  ako typ  zmluvy.  Ak  však účastníci  dostatočne neurčiapredmet svojich záväzkov, zmluva nie je uzavretá.
(3) Dohoda  o určitej časti  zmluvy sa  môže nahradiť  dohodoustrán o spôsobe  umožňujúcom dodatočné určenie  obsahu záväzku, aktento spôsob nezávisí  len od vôle jednej strany.  Ak má chýbajúcučasť zmluvy určiť súd alebo  určitá osoba, vyžaduje sa, aby dohodamala písomnú formu, a platí obdobne § 291. 
§ 270
(1) Dohoda pri  uzavieraní zmluvy, že  určitá nepodstatná časťzmluvy  sa medzi  stranami dohodne  dodatočne po  jej uzavretí, sapovažuje  za podmienku  platnosti dohodnutej  časti zmluvy,  ibažestrany dali pred jej uzavretím nepochybne najavo, že nedosiahnutiedodatočnej  dohody  o doplnení  obsahu  zmluvy  nemá  mať vplyv naplatnosť  uzavretej   zmluvy.  Pri  pochybnostiach   má  podmienkaodkladacie účinky.
(2) Ak  sa   strany  písomne  dohodnú   v prípadoch  uvedenýchv odseku  1, že  chýbajúci obsah  zmluvy má  určiť súd alebo osobaurčená  v dohode, platí  ustanovenie § 291.  Dohodnutá časť zmluvynenadobudne  účinnosť,  dokiaľ  nie   je  dohodnutý  alebo  určenýchýbajúci  obsah  zmluvy,  a jej  platnosť  zaniká zánikom záväzkudohodnúť  chýbajúci  obsah  zmluvy  (§ 292  ods. 4  a 5), ibaže sastrany dohodli, že dojednaná časť zmluvy má zostať v platnosti. 
§ 271
Ak si strany pri  rokovaní o uzavretí zmluvy navzájom poskytnúinformácie označené  ako dôverné, nesmie  strana, ktorej sa  tietoinformácie poskytli,  prezradiť ich tretej osobe  a ani ich použiťv rozpore s ich účelom  pre svoje potreby, a to bez  ohľadu na to,či dôjde k uzavretiu zmluvy, alebo nie. Kto poruší túto povinnosť,je  povinný  na  náhradu  škody,  obdobne  podľa ustanovení §  373a nasl. 
§ 272
(1) Zmluva   vyžaduje   pre   platnosť   písomnú   formu   ibav prípadoch  ustanovených v zákone,  alebo keď  aspoň jedna stranapri  rokovaní  o uzavretí  zmluvy  prejaví  vôľu,  aby  sa  zmluvauzavrela v písomnej forme.
(2) Ak  písomne uzavretá  zmluva obsahuje  ustanovenie, že  samôže meniť  alebo zrušiť iba dohodou  strán v písomnej forme, môžesa zmluva meniť alebo zrušiť iba písomne. 
§ 273
(1) Časť  obsahu zmluvy  možno určiť  aj odkazom  na všeobecnéobchodné   podmienky   vypracované   odbornými   alebo  záujmovýmiorganizáciami alebo  odkazom na iné  obchodné podmienky, ktoré  sústranám uzavierajúcim zmluvu známe alebo k návrhu priložené.
(2) Odchylné  dojednania  v zmluve  majú  prednosť pred znenímobchodných podmienok uvedených v odseku 1.
(3) Na  uzavretie   zmluvy  možno  použiť   zmluvné  formulárepoužívané v obchodnom styku. 
§ 274
Ak  strany  použijú  v zmluve  niektorú  z doložiek upravenýchv používaných  vykladacích pravidlách,  predpokladá sa,  že stranyzamýšľali   dosiahnuť   touto   doložkou   právne   účinky  určenévykladacími pravidlami, na ktoré sa strany v zmluve odvolali, inakvykladacími pravidlami, ktoré s prihliadnutím  na povahu zmluvy saobvykle používajú. 
§ 275
(1) Ak sú uzavreté viaceré zmluvy pri tom istom rokovaní alebozahrnuté  do jednej  listiny,  posudzuje  sa každá  z týchto zmlúvsamostatne.
(2) Ak  však  z povahy  alebo   stranám  známeho  účelu  zmlúvuvedených  v odseku 1  pri ich  uzavretí zrejme  vyplýva, že tietozmluvy sú na sebe vzájomne závislé, vznik každej z týchto zmlúv jepodmienkou  vzniku ostatných  zmlúv. Zánik  jednej z týchto  zmlúviným spôsobom  než splnením alebo  spôsobom nahrádzajúcim splneniespôsobuje  zánik  ostatných   závislých  zmlúv,  a to  s obdobnýmiprávnymi účinkami.
(3) Ustanovenie odseku 2 sa použije obdobne, ak z povahy aleboúčelu  zmlúv  vyplýva,  že  iba  jedna  alebo viaceré tieto zmluvyzávisia od jednej alebo viacerých iných zmlúv.
(4) S prihliadnutím na obsah návrhu  na uzavretie zmluvy alebov dôsledku  praxe, ktorú  si  strany  medzi sebou  zaviedli, alebos prihliadnutím  na zvyklosti  rozhodné podľa  tohto zákona,  môžeosoba, ktorej je návrh určený, vyjadriť súhlas s návrhom vykonanímurčitého  úkonu (napr.  odoslaním tovaru  alebo zaplatením  kúpnejceny) bez  upovedomenia navrhovateľa. V tomto  prípade je prijatienávrhu  účinné  v okamihu,  keď  sa  tento  úkon  urobil, ak došlok nemu pred uplynutím lehoty rozhodnej pre prijatie návrhu. 

Oddiel 2         Verejný návrh na uzavretie zmluvy a jeho účinky
§ 276
(1) Prejav  vôle, ktorým  sa navrhovateľ  obracia na  neurčitéosoby za účelom uzavretia zmluvy, je verejným návrhom na uzavretiezmluvy (ďalej len "verejný návrh"), ak obsah zodpovedá § 269.
(2) Podnet na uzavretie zmluvy, ktorý nemá náležitosti uvedenév odseku  1, sa  považuje iba   za výzvu  na podávanie  návrhov nauzavretie zmluvy. 
§ 277
Verejný návrh  možno odvolať, ak  navrhovateľ odvolanie oznámipred prijatím  verejného návrhu spôsobom, ktorým  sa verejný návrhzverejnil. 
§ 278
Na základe verejného návrhu je zmluva uzavretá s osobou, ktoráv súlade s obsahom verejného návrhu a v lehote v ňom určenej, inakv primeranej  lehote,  najskôr  navrhovateľovi  oznámi,  že  návrhprijíma,  a navrhovateľ jej  uzavretie zmluvy  potvrdí. Ak verejnýnávrh  prijme  súčasne  niekoľko  osôb,  môže  navrhovateľ zvoliť,ktorému príjemcovi uzavretie zmluvy potvrdí. 
§ 279
(1) Uzavretie   zmluvy   je   navrhovateľ   povinný   potvrdiťpríjemcovi  bez zbytočného  odkladu po  tom, čo  mu došlo prijatienávrhu podľa § 278.
(2) Ak navrhovateľ potvrdí príjemcovi uzavretie zmluvy neskôr,než  ustanovuje odsek  1, zmluva  nevznikne, ak  príjemca odmietneuzavretie   zmluvy   a správu   o tom   zašle  navrhovateľovi  bezzbytočného  odkladu  po  tom,  čo  mu  došlo oneskorené potvrdenienavrhovateľa o uzavretí zmluvy. 
§ 280
Ak  to výslovne  verejný návrh  určuje, je  zmluva uzavretá sovšetkými  osobami,  ktoré  verejný  návrh  prijali  v lehote v ňomurčenej. 
Oddiel 3                     Obchodná verejná súťaž
§ 281
Kto vyhlási neurčitým osobám  súťaž (ďalej len "vyhlasovateľ")o najvhodnejší návrh na uzavretie zmluvy (obchodná verejná súťaž),robí tým výzvu na podávanie návrhov na uzavretie zmluvy (ďalej len"návrh"). 
§ 282
(1) Na  vyhlásenie   verejnej  obchodnej  súťaže   (ďalej  len"súťaž") sa vyžaduje, aby sa písomne všeobecným spôsobom vymedzilipredmet požadovaného záväzku  a zásady ostatného obsahu zamýšľanejzmluvy,  na  ktorom  navrhovateľ   trvá,  určil  spôsob  podávanianávrhov, určila  lehota, do ktorej možno  návrhy podávať, a lehotana oznámenie vybraného návrhu (ďalej len "podmienky súťaže").
(2) Obsah   podmienok   súťaže   sa   musí   vhodným  spôsobomuverejniť. 
§ 283
Vyhlasovateľ  nemôže uverejnené  podmienky súťaže  meniť alebosúťaž  zrušiť,  ibaže  si  toto  právo  v uverejnených podmienkachsúťaže vyhradil a zmenu alebo  zrušenie uverejnil spôsobom, ktorýmvyhlásil podmienky súťaže. 
§ 284
(1) Návrh  možno  zahrnúť  do   súťaže,  len  keď  jeho  obsahzodpovedá  uverejneným podmienkam  súťaže. Od  podmienok súťaže sanávrh  môže   odchýliť  len  v rozsahu,   ktorý  podmienky  súťažepripúšťajú.
(2) Do  súťaže nemožno  zahrnúť návrh,  ktorý sa  predložil polehote určenej v podmienkach súťaže.
(3) Navrhovatelia  majú  nárok  na  náhradu nákladov spojenýchs účasťou na  súťaži, len keď  im toto právo  priznávajú podmienkysúťaže. 
§ 285
(1) Predložený  návrh  nemožno   odvolať  po  uplynutí  lehotyurčenej  v podmienkach  súťaže  pre  predkladanie  návrhov,  ibažepodmienky súťaže  priznávajú navrhovateľom právo  návrh odvolať ajpo uplynutí  tejto lehoty. Podmienky  súťaže môžu určiť,  že návrhnemožno odvolať už po jeho predložení.
(2) Návrh  možno meniť  alebo  dopĺňať  len v čase,  keď podľaodseku 1 možno  návrh odvolať, ibaže ide len  o opravu chýb, ktorévznikli  pri vyhotovovaní  návrhu, a podmienky  súťaže túto opravunevylučujú.  Návrh  možno  meniť   alebo  dopĺňať  aj  v prípadochurčených v podmienkach súťaže. 
§ 286
(1) Vyhlasovateľ  vyberie najvhodnejší  z predložených návrhova oznámi jeho prijatie spôsobom a v lehote, ktoré určujú podmienkysúťaže.
(2) Ak  v podmienkach  súťaže  nie  je  určený  spôsob  výberunajvhodnejšieho návrhu, je vyhlasovateľ oprávnený vybrať si návrh,ktorý mu najlepšie vyhovuje. 
§ 287
(1) Vyhlasovateľ  je  povinný  prijať  návrh,  ktorý sa vybralspôsobom uvedeným v § 286. Ak  vyhlasovateľ oznámi prijatie návrhupo  lehote  určenej  v podmienkach  súťaže,  zmluva  nevznikne, akvybraný  účastník  súťaže  oznámi  vyhlasovateľovi  bez zbytočnéhoodkladu po  dôjdení oznámenia o prijatí návrhu,  že odmieta zmluvuuzavrieť.
(2) Vyhlasovateľ  je  oprávnený  odmietnuť  všetky  predloženénávrhy, ak si toto právo vyhradil v podmienkach súťaže. 
§ 288
Vyhlasovateľ  je povinný  bez zbytočného  odkladu po  ukončenísúťaže upovedomiť  účastníkov súťaže, ktorí  v súťaži neuspeli, žeich návrhy sa odmietli. 
DIEL IV                Zmluva o uzavretí budúcej zmluvy
§ 289
Základné ustanovenia
(1) Zmluvou o uzavretí budúcej zmluvy  sa zaväzuje jedna aleboobe   zmluvné  strany   uzavrieť  v určenej   dobe  budúcu  zmluvus predmetom plnenia, ktorý je určený aspoň všeobecným spôsobom.
(2) Zmluva vyžaduje písomnú formu. 

§ 290
(1) Zaviazaná strana je povinná uzavrieť zmluvu bez zbytočnéhoodkladu po tom,  čo ju na to vyzvala  oprávnená strana v súlade sozmluvou o uzavretí budúcej zmluvy.
(2) Ak zaviazaná strana nesplní  záväzok uzavrieť zmluvu podľaodseku 1, môže oprávnená strana  požadovať, aby obsah zmluvy určilsúd  alebo osoba  určená  v zmluve,  alebo môže  požadovať náhraduškody spôsobenej  jej porušením záväzku uzavrieť  zmluvu. Nárok nanáhradu  škody popri  určení obsahu  zmluvy môže  oprávnená stranapožadovať iba v prípade, keď zaviazaná strana neoprávnene odmietlarokovať o uzavretí zmluvy. 
§ 291
Ustanovenia § 290 a 292 ods. 1 a  2 sa použijú primerane aj napísomnú  dohodu strán  o tom, že  uzavretá zmluva  sa doplní  ešteo úpravu určitých otázok, ak chýbajúci obsah zmluvy má podľa tejtodohody určiť  súd alebo iná osoba  určená stranami v prípade, kebynedošlo  k jeho  dojednaniu  stranami.  Záväzok  doplniť chýbajúciobsah   zmluvy  môže   prevziať  jedna   alebo  obe   strany;  pripochybnostiach sa predpokladá, že záväzok vznikol obom stranám. 
§ 292
(1) Obsah  zmluvy  sa  určí  podľa  účelu  zrejme  sledovanéhouzavretím budúcej  zmluvy, pričom sa  prihliadne na okolnosti,  zaktorých sa  dojednala zmluva o uzavretí budúcej  zmluvy, ako aj nazásadu poctivého obchodného styku.
(2) Právo na určenie obsahu  budúcej zmluvy súdom alebo osobouurčenou v zmluve  a nárok na náhradu  škody podľa § 290  ods. 2 sapremlčujú  uplynutím jedného  roka odo  dňa, keď  oprávnená stranavyzvala zaviazanú  stranu na uzavretie zmluvy  podľa § 290 ods. 1,ak zmluva o uzavretí budúcej zmluvy neurčuje inú lehotu. Dojednanálehota  však nesmie  byť  dlhšia  než premlčacia  doba vyplývajúcaz § 391 a nasl. tohto zákona.
(3) Záväzok uzavrieť budúcu zmluvu zaniká, ak oprávnená strananevyzve  zaviazanú  stranu  splniť  tento  záväzok  v čase určenomv zmluve o uzavretí budúcej zmluvy.
(4) Záväzok   doplniť  chýbajúci   obsah  zmluvy   zaniká,  akoprávnená  strana nevyzve  zaviazanú stranu  splniť tento  záväzokv čase určenom v dohode o doplnení  obsahu zmluvy (§ 291), inak dojedného roka od uzavretia tejto dohody.
(5) Záväzok  uzavrieť  budúcu  zmluvu  alebo doplniť chýbajúciobsah zmluvy  tiež zaniká, ak  okolnosti, z ktorých strany  zrejmevychádzali pri vzniku  tohto záväzku, sa do tej  miery zmenili, ženemožno  od  zaviazanej  strany   rozumne  požadovať,  aby  zmluvuuzavrela. K zániku  však dochádza, len  keď zaviazaná strana  tútozmenu  okolností   oznámila  bez  zbytočného   odkladu  oprávnenejstrane. 
DIEL VNiektoré ustanovenia o spoločných záväzkoch a spoločných právach
§ 293
Ak je  na to isté plnenie  spoločne zaviazaných niekoľko osôb,pri  pochybnostiach  sa  predpokladá,  že  sú  zaviazané  spoločnea nerozdielne.  Veriteľ  môže  požadovať  plnenie  od ktorejkoľvekz nich, ale  plnenie ponúknuté iným spoločným  dlžníkom je povinnýprijať. 
§ 294
Ak zo zmluvy alebo z povahy záväzku vyplýva, že dlžníci nie súna  to isté  plnenie  zaviazaní  spoločne a nerozdielne,  je každýspoludlžník zaviazaný iba v rozsahu svojho podielu na záväzku. Pripochybnostiach sú spoludlžníci zaviazaní rovným dielom. 
§ 295
Ak niekoľko  osôb prevezme záväzok,  z ktorého povahy vyplýva,že  ho možno  splniť  iba  súčinnosťou všetkých  spoludlžníkov, súspoludlžníci povinní plniť záväzok spoločne. 
§ 296
Ak   je  dlžník   zaviazaný  súčasne   viacerým  veriteľom  nanedeliteľné   plnenie,   môže    plnenie   požadovať   ktorýkoľvekz veriteľov, ak zo zákona alebo zmluvy nevyplýva niečo iné. 
DIEL VI                      Zabezpečenie záväzku
Oddiel 1              Niektoré ustanovenia o záložnom práve
§ 297
Zrušený od 1.3.1996
§ 298
Zrušený od 1.3.1996
§ 299
(1) Záložné  právo možno  zriadiť na  určitú dobu,  do určitejvýšky  a pre  určitý  druh   pohľadávok,  ktoré  vniknú  záložnémuveriteľovi voči dlžníkovi v budúcnosti.
(2) Záložný  veriteľ môže  pri výkone  svojho záložného  právapredať na  verejnej dražbe založenú nehnuteľnosť  alebo iný záloh,ktorý má u seba alebo s ktorým  je oprávnený nakladať, ak na tentozamýšľaný výkon  záložného práva včas  upozorní záložcu a dlžníka;ak to  určuje zmluva, môže  záložný veriteľ predať  zálohu aj inýmvhodným spôsobom.
(3) Záložný  veriteľ  vydá  bez  zbytočného  odkladu dlžníkovivýťažok  predaja   prevyšujúci  jeho  zabezpečenú   pohľadávku  poodpočítaní účelne vynaložených nákladov. 
Oddiel 2             Niektoré ustanovenia o zmluvnej pokute
§ 300
Okolnosti  vylučujúce  zodpovednosť  (§ 374)  nemajú  vplyv napovinnosť platiť zmluvnú pokutu. 
§ 301
Neprimerane   vysokú   zmluvnú    pokutu   môže   súd   znížiťs prihliadnutím  na  hodnotu  a význam  zabezpečovanej povinnosti,a to až do výšky škody,  ktorá vznikla do doby súdneho rozhodnutiaporušením zmluvnej povinnosti, na ktorú s vzťahuje zmluvná pokuta.Na náhradu škody, ktorá vznikla  neskôr, je poškodený oprávnený dovýšky zmluvnej pokuty podľa § 373 a nasl. 
§ 302
Odstúpenie od zmluvy sa nedotýka nároku na zaplatenie zmluvnejpokuty. 
Oddiel 3                             Ručenie
§ 303
Kto veriteľovi písomne vyhlási, že ho uspokojí, ak dlžník vočinemu nesplnil určitý záväzok, stáva sa dlžníkovým ručiteľom. 
§ 304
(1) Ručením možno zabezpečiť len  platný záväzok dlžníka alebojeho  časť. Vzniku  ručenia však  nebráni, ak  záväzok dlžníka  jeneplatný  len pre  nedostatok  spôsobilosti  dlžníka brať  na sebazáväzky, o ktorom ručiteľ v čase svojho vyhlásenia o ručení vedel.
(2) Ručením  možno   zabezpečiť  aj  záväzok,   ktorý  vzniknev budúcnosti alebo ktorého vznik závisí od splnenia podmienky. 
§ 305
Veriteľ je  povinný bez zbytočného  odkladu oznámiť ručiteľovina požiadanie výšku svojej zabezpečenej pohľadávky. 
§ 306
(1) Veriteľ  je  oprávnený  domáhať  sa  splnenia  záväzku  odručiteľa   len  v prípade,   že  dlžník   nesplnil  svoj   záväzokv primeranej dobe po tom, čo ho na to veriteľ písomne vyzval. Totovyzvanie nie je potrebné, ak ho veriteľ nemôže uskutočniť alebo akje nepochybné, že dlžník svoj záväzok nesplní, najmä pri vyhláseníkonkurzu.
(2) Ručiteľ môže voči veriteľovi  uplatniť všetky námietky, naktorých  uplatnenie je  oprávnený dlžník,  a použiť na započítaniepohľadávky  dlžníka  voči  veriteľovi,  ak  na  započítanie by boloprávnený dlžník, keby veriteľ vymáhal svoju pohľadávku voči nemu.Ručiteľ  môže  použiť  na  započítanie  aj  svoje  pohľadávky vočiveriteľovi.
(3) Ak  ručiteľ  uplatní  voči  veriteľovi neúspešné námietky,ktoré  mu oznámil  dlžník, je  dlžník povinný  nahradiť ručiteľovináklady, ktoré mu tým vznikli. 
§ 307
(1) Ak  sa za  ten istý  záväzok zaručí  viac ručiteľov,  ručíkaždý z nich  za celý záväzok. Ručiteľ  má voči ostatným ručiteľomrovnaké práva ako spoludlžník.
(2) Ak je  ručením zabezpečená iba časť  záväzku, neznižuje sarozsah  ručenia  čiastočným  plnením  záväzku,  ak záväzok zostávanesplnený vo výške, v akej je zabezpečený ručením.
(3) Pri  postúpení zabezpečenej  pohľadávky prechádzajú  právaz ručenia na postupníka v  čase, keď postúpenie oznámil ručiteľovipostupca alebo preukázal postupník. 
§ 308
Ručiteľ,  ktorý splní  záväzok, za  ktorý ručí,  nadobúda vočidlžníkovi práva  veriteľa a je oprávnený  požadovať všetky dokladya pomôcky,  ktoré má  veriteľ  a ktoré  sú potrebné  na uplatnenienároku voči dlžníkovi. 
§ 309
Ak ručiteľ uspokojí veriteľa  bez vedomia dlžníka, môže dlžníkuplatniť  voči  ručiteľovi  všetky  námietky,  ktoré bol oprávnenýuplatniť voči  veriteľovi, keby od neho  veriteľ splnenie vymáhal.Dlžník  však nemôže  voči ručiteľovi  uplatniť námietky,  na ktorédlžník  ručiteľa neupozornil  bez zbytočného  odkladu po  doručenísprávy, že veriteľ uplatnil nároky z ručenia. 
§ 310
Právo  veriteľa voči  ručiteľovi sa  nepremlčí pred premlčanímpráva voči dlžníkovi. 
§ 311
(1) Ručenie zaniká zánikom záväzku, ktorý ručenie zabezpečuje.
(2) Ručenie  však nezaniká,  ak záväzok  zanikol pre nemožnosťplnenia dlžníka a záväzok je  splniteľný ručiteľom alebo pre zánikprávnickej osoby, ktorá je dlžníkom. 
§ 312
Ustanovenia  § 305 až  311  platia  primerane aj  pre ručenie,ktoré vzniklo zo zákona. 
Oddiel 4                         Banková záruka
§ 313                       Základné ustanovenie
Banková  záruka  vzniká  písomným  vyhlásením banky v záručnejlistine, že uspokojí veriteľa do výšky určitej peňažnej sumy podľaobsahu záručnej  listiny, ak určitá tretia  osoba (dlžník) nesplníurčitý  záväzok alebo  sa splnia  iné podmienky  určené v záručnejlistine. 
§ 314
Ak  je  bankovou  zárukou  zabezpečená  nepeňažná  pohľadávka,predpokladá  sa, že  do výšky  sumy určenej  v záručnej listine jezabezpečený peňažný  nárok, ktorý by  mal veriteľ voči  dlžníkovi,v prípade,  že  by  dlžník  porušil  záväzok,  ktorého  plnenie jezabezpečené bankovou zárukou. 
§ 315
(1) Ak bankovú záruku potvrdí iná banka, môže veriteľ uplatniťnároky z bankovej záruky voči ktorejkoľvek z týchto bánk.
(2) Ak banka, ktorá potvrdila  bankovú záruku, poskytla na jejzáklade  plnenie, má  nárok na  toto plnenie  voči banke, ktorá juo potvrdenie bankovej záruky požiadala.
(3) Ak banka  oznámi, že iná  banka poskytla záruku,  nevznikáoznamujúcej  banke  záväzok  zo   záruky.  Oznamujúca  banka  všakzodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnosťou svojho oznámenia. 
§ 316
(1) Banka ručí za splnenie zabezpečeného záväzku do výšky sumya za  podmienok  určených  v záručnej  listine.  Banka  môže  vočiveriteľovi  uplatniť  iba  námietky,  ktorých  uplatnenie  záručnálistina pripúšťa.
(2) Na  bankovú záruku  nemá účinok  čiastočné plnenie záväzkudlžníkom, ak nesplnený zvyšok záväzku  je rovnaký alebo vyšší, nežje suma, na ktorú znie záručná listina. 
§ 317
Ak  zo  záručnej  listiny  nevyplýva  niečo  iné, nemôže bankauplatniť námietky, ktoré by bol oprávnený voči veriteľovi uplatniťdlžník,  a banka je  povinná plniť  svoje povinnosti,  keď ju o topísomne požiadal veriteľ. Predchádzajúca  výzva, aby dlžník splnilsvoj záväzok, sa vyžaduje, len keď to určuje záručná listina. 
§ 318
Ak podľa záručnej listiny  je veriteľ oprávnený uplatniť svojepráva z bankovej záruky, len keď dlžník nesplní svoj záväzok, môževeriteľ  postúpiť svoje  práva z bankovej  záruky iba s postúpenímpohľadávky zabezpečenej bankovou zárukou. 
§ 319
Banka plní  svoj záväzok z bankovej  záruky, len keď  ju na topísomne  vyzval veriteľ.  Ak  je  plnenie banky  z bankovej zárukypodmienené  v záručnej  listine  predložením  určitých dokumentov,musia  sa  tieto  dokumenty  predložiť  pri  tejto výzve alebo bezzbytočného odkladu po nej. 
§ 320
Ak je  banka povinná podľa  záručnej listiny plniť  v prospechoprávneného  inej  banke,  je  povinná  plniť  na účet oprávnenéhov tejto banke. 
§ 321
(1) Ak je doba platnosti v záručnej listine obmedzená, bankovázáruka  zanikne, ak  veriteľ neoznámi  banke písomne  svoje nárokyz bankovej záruky počas jej platnosti.
(2) Dlžník je povinný zaplatiť banke to, čo banka plnila podľasvojej  povinnosti  zo  záručnej  listiny  vystavenej  v súlade sozmluvou uzavretou s dlžníkom.
(3) Dlžník nemôže voči banke uplatniť námietky, ktoré by moholuplatniť  voči  veriteľovi,  ak  zmluva  medzi  bankou  a dlžníkomneobsahovala   povinnosť   banky   zahrnúť   do  záručnej  listinyuplatnenie týchto námietok voči veriteľovi.
(4) Veriteľ,  ktorý   dosiahol  na  základe   bankovej  zárukyplnenie, na ktoré nemal voči dlžníkovi nárok, vráti dlžníkovi totoplnenie a nahradí mu škodu tým spôsobenú. 
§ 322
(1) Na  bankovú záruku  sa inak  použijú primerane ustanoveniao ručení.
(2) Vzťah medzi bankou a dlžníkom sa spravuje podľa ustanovenío mandátnej zmluve. 
Oddiel 5                         Uznanie záväzku
§ 323
(1) Ak  niekto písomne  uzná svoj  určitý záväzok, predpokladása, že v uznanom rozsahu tento  záväzok trvá v čase uznania. Tietoúčinky  nastávajú  aj  v prípade,  keď  pohľadávka  veriteľa  bolav čase uznania už premlčaná.
(2) Za  uznanie nepremlčaného  záväzku sa  považujú aj  právneúkony uvedené v § 407 ods. 2 a 3.
(3) Uznanie záväzku má účinky aj voči ručiteľovi. 
DIEL VII                   Zánik záväzku jeho splnením
Oddiel 1                         Spôsob plnenia
§ 324
(1) Záväzok zanikne, ak sa veriteľovi splní včas a riadne.
(2) Záväzok zaniká  tiež neskorým plnením  dlžníka, ibaže predtýmto plnením záväzok už zanikol odstúpením veriteľa od zmluvy.
(3) Ak  dlžník  poskytne  vadné  plnenie  a veriteľ nemá právoodstúpiť  od  zmluvy  alebo  toto  právo  nevyužije, mení sa obsahzáväzku  spôsobom,  ktorý  zodpovedá  nárokom  veriteľa vzniknutýmz vadného plnenia, a záväzok zaniká ich uspokojením.
(4) Ustanovenia odsekov 2 a 3 sa nedotýkajú nárokov na náhraduškody a na zmluvnú pokutu. 
§ 325
Ak  strany majú  vzájomné  záväzky,  môže sa  splnenia záväzkudruhou  stranou  domáhať  len  tá  strana,  ktorá  svoj záväzok užsplnila alebo  je pripravená a schopná ho  splniť súčasne s druhoustranou,  ibaže zo  zmluvy,  zo  zákona alebo  z povahy niektoréhozáväzku vyplýva niečo iné. 
§ 326
(1) Ak je  strana povinná plniť  záväzok pred plnením  záväzkudruhej strany, môže svoje plnenie odoprieť  až do doby, keď sa jejposkytne alebo  dostatočne zabezpečí plnenie druhej  strany, ak pouzavretí  zmluvy sa  stane zrejmým,  že druhá  strana nesplní svojzáväzok  vzhľadom  na  nedostatok  svojej  spôsobilosti  poskytnúťplnenie  alebo vzhľadom  na svoje  správanie pri  príprave plneniazáväzku.
(2) V prípadoch  uvedených  v odseku  1  môže oprávnená stranaurčiť  druhej strane  primeranú lehotu  na dodatočné  zabezpečenieplnenia a po  uplynutí tejto lehoty  môže od zmluvy  odstúpiť. Bezposkytnutia  tejto lehoty  môže strana  od zmluvy  odstúpiť, ak namajetok druhej strany je vyhlásený konkurz.
(3) Pokiaľ z odsekov 1 a 2 nevyplýva  niečo iné, nie je žiadnazo  strán  oprávnená  odoprieť  plnenie  alebo  odstúpiť od zmluvyz dôvodu,  že  záväzok  druhej  strany  z inej  zmluvy sa nesplnilriadne alebo včas. 
§ 327
(1) Ak  záväzok  možno  splniť  niekoľkými  spôsobmi, má právourčiť spôsob plnenia dlžník, ak zo zmluvy nevyplýva, že toto právoprislúcha veriteľovi.  Ak však veriteľ neurčí  tento spôsob v časeurčenom  v zmluve, inak  do doby  určenej na  plnenie, môže dlžníkurčiť spôsob plnenia.
(2) Ak na základe svojho práva  dlžník alebo veriteľ, ktorý jena to  oprávnený, zvolí spôsob plnenia  a oznámi ho druhej strane,nemôže bez súhlasu druhej strany tento spôsob zmeniť. 
§ 328
Ak  je predmetom  plnenia záväzku  vec určená  podľa druhu, jedlžník povinný  poskytnúť veriteľovi vec, ktorá  sa hodí na účely,na  ktoré sa  vec toho  istého druhu  spravidla používa na základeobdobných zmlúv. 
§ 329
Veriteľ je povinný prijať aj čiastočné plnenie záväzku, pokiaľčiastočné  plnenie neodporuje  povahe záväzku  alebo hospodárskemuúčelu sledovanému veriteľom pri uzavretí  zmluvy, ak tento účel jev zmluve vyjadrený alebo v čase uzavretia zmluvy dlžníkovi známy. 
§ 330
(1) Ak má veriteľovi splniť  ten istý dlžník niekoľko záväzkova poskytnuté  plnenie nestačí  na splnenie  všetkých záväzkov,  jesplnený  záväzok určený  pri  plnení  dlžníkom. Ak  dlžník neurčí,ktorý  záväzok  plní,  je  splnený  záväzok  najskôr splatný, a tonajprv jeho príslušenstvo.
(2) Pri plnení  peňažného záväzku sa  započíta platenie najprvna úroky a potom na istinu, ak dlžník neurčí inak.
(3) Ak má  dlžník voči veriteľovi  niekoľko peňažných záväzkova dlžník  neurčí, ktorý  záväzok  plní,  platenie sa  týka najskôrzáväzku,  ktorého splnenie  nie je  zabezpečené alebo  je najmenejzabezpečené, inak záväzku najskôr splatného.
(4) Platenie sa  týka náhrady škody až  vtedy, keď bol splnenýpeňažný záväzok, z ktorého porušenia  vznikla povinnosť na náhraduškody, pokiaľ dlžník neurčí účel platenia. 
§ 331
Ak dlžník plní svoj záväzok pomocou inej osoby, zodpovedá tak,akoby záväzok plnil sám, ak tento zákon neustanovuje inak. 
§ 332
(1) Ak  plnenie záväzku  nie je  viazané na  osobné vlastnostidlžníka, je veriteľ povinný  prijať plnenie jeho záväzku ponúknutétreťou  osobou, ak  s tým dlžník  súhlasí. Súhlas  dlžníka nie  jepotrebný, ak tretia osoba za záväzok ručí alebo jeho splnenie inýmspôsobom zabezpečuje a dlžník svoj záväzok porušil.
(2) Ak  z právneho  vzťahu   medzi  dlžníkom  a treťou  osobounevyplýva  niečo iné,  vstupuje tretia  osoba splnením  dlžníkovhozáväzku  do práv  veriteľa, ktorý   je povinný  jej vydať  a na ňupreviesť všetky svoje dôkazné prostriedky. 
§ 333
(1) Ak  plnenie preberá  priamo veriteľ,  je dlžník  oprávnenýpožadovať   od  neho   potvrdenie  o predmete   a rozsahu  plneniaa odoprieť ho, dokiaľ sa mu potvrdenie súčasne nevydá.
(2) Ak   dlžník   poskytne   plnenie   osobe,  ktorá  predložípotvrdenie veriteľa o prijatí plnenia, má plnenie účinky, ako kebydlžník plnil veriteľovi. 
§ 334
Otvorenie  akreditívu, ako  aj vystavenie  zmenky alebo  šeku,prostredníctvom ktorých sa má podľa zmluvy splniť peňažný záväzok,nemajú vplyv  na trvanie tohto záväzku.  Veriteľ je však oprávnenýpožadovať splnenie peňažného záväzku  od dlžníka podľa zmluvy, lenkeď  nemôže  dosiahnuť  jeho  splnenie  z akreditívu, zmenky alebošeku. 
Oddiel 2                         Miesto plnenia
§ 335
Na  riadne  splnenie  záväzku  sa  vyžaduje,  aby  záväzok bolsplnený v určenom mieste. 
§ 336
Ak miesto plnenia nie je  určené v zmluve a ak nevyplýva niečoiné z povahy  záväzku, je dlžník  povinný plniť záväzok  v mieste,kde  mal   v čase  uzavretia  zmluvy  svoje   sídlo  alebo  miestopodnikania,   prípadne   bydlisko.   Ak   však   záväzok   vznikolv súvislosti  s prevádzkou závodu  alebo prevádzkárne  dlžníka, jedlžník povinný  splniť záväzok v mieste  tohto závodu alebo  tejtoprevádzkárne. 
§ 337
(1) Peňažný  záväzok  plní   dlžník  na  svoje  nebezpečenstvoa náklady  v sídle  alebo  mieste  podnikania,  prípadne  bydliskuveriteľa, ak zmluva alebo tento zákon neustanovujú inak.
(2) Ak  veriteľ zmení  po uzavretí  zmluvy sídlo  alebo miestopodnikania,  prípadne  bydlisko,  znáša  zvýšené náklady a zvýšenénebezpečenstvo  spojené  s platením  peňažného  záväzku, ktoré týmdlžníkovi vzniknú. 
§ 338
Ak  peňažný záväzok  vznikol v súvislosti  s prevádzkou závodualebo  prevádzkárne  veriteľa,  je  dlžník  povinný záväzok splniťv mieste  tohto závodu  alebo prevádzkárne,  ak plnenie  peňažnéhozáväzku sa má uskutočniť  súčasne s plnením druhej strany v miestetohto závodu alebo tejto prevádzkárne. 
§ 339
(1) Peňažný  záväzok   možno  tiež  platiť   v banke  veriteľav prospech  jeho  účtu,  ak   to  nie  je  v rozpore  s platobnýmipodmienkami dojednanými medzi stranami.
(2) Peňažný záväzok  platený prostredníctvom banky  je splnenýpripísaním  platenej sumy  na účet  veriteľa v jeho  banke. Ak  sapeňažný záväzok platí prostredníctvom pošty, je splnený vyplatenímsumy veriteľovi. 
Oddiel 3                           Čas plnenia
§ 340
(1) Dlžník je povinný záväzok splniť v čase určenom v zmluve.
(2) Ak  čas  plnenia  nie   je  v zmluve  určený,  je  veriteľoprávnený  požadovať  plnenie  záväzku  ihneď  po  uzavretí zmluvya dlžník je povinný záväzok splniť  bez zbytočného odkladu po tom,čo ho veriteľ o plnenie požiadal. 
§ 341
Ak podľa  zmluvy je dlžník  oprávnený, aby určil  čas plnenia,a ak ho  neurčí v primeranom čase,  určí čas plnenia  súd na návrhveriteľa  s prihliadnutím na  povahu a miesto  plnenia, ako  aj nadôvod, prečo sa určenie času plnenia prenechalo dlžníkovi. 
§ 342
(1) Ak  zo zmluvy  alebo z ustanovení  tohto zákona  nevyplývaniečo  iné, je  rozhodujúci  úmysel  strán prejavený  pri uzavretízmluvy alebo povaha plnenia pre  určenie, či čas plnenia je určenýv prospech oboch strán, alebo len v prospech jednej z nich.
(2) Ak je  čas plnenia určený  v prospech dlžníka, pred  týmtočasom nie  je veriteľ oprávnený  požadovať plnenie, ale  dlžník jeoprávnený plniť svoj záväzok.
(3) Ak  je čas  plnenia  určený  v prospech veriteľa,  je predtýmto časom veriteľ oprávnený požadovať plnenie, ale dlžník nie jeoprávnený plniť svoj záväzok.
(4) Ak je  čas plnenia určený  v prospech oboch strán,  nie jepred  týmto  časom  veriteľ  oprávnený  požadovať plnenie a dlžníkplniť svoj záväzok. 
§ 343
Ak dlžník  splní peňažný záväzok  pred určeným časom  plnenia,nie  je oprávnený  bez súhlasu  veriteľa odpočítať  od dlžnej sumyúrok zodpovedajúci času, o ktorý plnil skôr. 
DIEL VIII        Niektoré ustanovenia o zániku nesplneného záväzku
Oddiel 1                      Odstúpenie od zmluvy
§ 344
Od  zmluvy možno  odstúpiť iba  v prípadoch,  ktoré ustanovujezmluva alebo tento alebo iný zákon.
§ 345
(1) Ak  omeškanie  dlžníka   (§ 365)  alebo  veriteľa  (§ 370)znamená  podstatné porušenie  jeho zmluvnej  povinnosti, je  druhástrana  oprávnená   od  zmluvy  odstúpiť,  ak   to  oznámi  stranev omeškaní bez  zbytočného odkladu po tom,  čo sa o tomto porušenídozvedela.
(2) Na účely  tohto zákona je  porušenie zmluvy podstatné,  akstrana  porušujúca  zmluvu  vedela  v čase  uzavretia zmluvy alebov tomto  čase  bolo  rozumné  predvídať  s prihliadnutím  na  účelzmluvy, ktorý vyplynul z jej  obsahu alebo z okolností, za ktorýchbola zmluva uzavretá, že druhá  strana nebude mať záujem na plnenípovinností  pri  takom  porušení  zmluvy.  Pri  pochybnostiach  sapredpokladá, že porušenie zmluvy nie je podstatné.
(3) Ak strana oprávnená  požadovať plnenie zmluvnej povinnostidruhej strany  oznámi, že na splnení  tejto povinnosti trvá, aleboak  nevyužije včas  právo odstúpiť  od zmluvy  podľa odseku  1, jeoprávnená  odstúpiť   od  zmluvy  len   spôsobom  ustanoveným  prenepodstatné  porušenie  zmluvnej   povinnosti;  ak  pre  dodatočnéplnenie  určí  lehotu,  vzniká  jej  právo  odstúpiť  od zmluvy pouplynutí tejto lehoty. 
§ 346
(1) Ak  omeškanie dlžníka  alebo veriteľa  znamená nepodstatnéporušenie  zmluvnej  povinnosti,  môže  druhá  strana  odstúpiť odzmluvy v prípade,  že strana, ktorá  je v omeškaní, nesplní  svojupovinnosť ani v dodatočnej primeranej lehote, ktorá jej na to bolaposkytnutá.
(2) Ak  však strana,  ktorá  je  v omeškaní, vyhlási,  že svojzáväzok  nesplní,  môže  druhá   strana  od  zmluvy  odstúpiť  bezposkytnutia dodatočnej primeranej lehoty na plnenie alebo pred jejuplynutím. 
§ 347
(1) Ak  sa omeškanie  dlžníka  alebo  veriteľa týka  iba častisplatného záväzku,  je druhá strana  oprávnená odstúpiť od  zmluvylen ohľadne plnenia, ktoré sa týka tejto časti záväzku.
(2) Pri zmluvách s postupným čiastkovým plnením možno odstúpiťod  zmluvy iba  ohľadne  čiastkového  plnenia, s ktorým  je dlžníkv omeškaní.
(3) Ohľadne  časti  plnenia,  pri  ktorom nenastalo omeškanie,alebo ohľadne čiastkového plnenia, ktoré  už bolo prijaté alebo samá uskutočniť  až v budúcnosti, možno odstúpiť  od zmluvy, ak tátočasť plnenia alebo toto čiastkové  plnenie nemá zrejme vzhľadom nasvoju povahu  pre oprávnenú stranu  hospodársky význam bez  zvyškuplnenia, pri ktorom nastalo omeškanie, alebo neplnenie záväzku akocelku znamená podstatné porušenie zmluvy. 
§ 348
(1) Ohľadne povinnosti, ktorá sa  má plniť v budúcnosti, možnood  zmluvy  odstúpiť,  keď  zo  správania  povinnej  strany  aleboz iných okolností  nepochybne vyplýva ešte  pred časom určeným  naplnenie  zmluvnej  povinnosti,  že  táto  povinnosť  bude porušenápodstatným  spôsobom,  a povinná   strana  neposkytne  po  vyzvaníoprávnenej strany bez zbytočného odkladu dostatočnú zábezpeku.
(2) Ohľadne povinnosti, ktorá sa  má plniť v budúcnosti, možnoodstúpiť od  zmluvy aj v prípade,  keď povinná strana  vyhlási, žesvoju povinnosť nesplní. 
§ 349
(1) Odstúpením od  zmluvy zmluva zaniká,  keď v súlade s týmtozákonom  prejav  vôle  oprávnenej  strany  odstúpiť  od  zmluvy jedoručený druhej strane; po tejto dobe nemožno účinky odstúpenia odzmluvy odvolať alebo zmeniť bez súhlasu druhej strany.
(2) Oprávnená strana nemôže odstúpiť od  zmluvy po tom, čo jejbola  doručená  správa,  že  už  bola  splnená  povinnosť,  ktorejporušenie bolo dôvodom na odstúpenie od zmluvy.
(3) Ak  z obsahu zmluvy  vyplýva,  že  veriteľ nemá  záujem nasplnení záväzku  po dobe určenej pre  jeho plnenie, nastanú účinkyodstúpenia  od  zmluvy  začiatkom  omeškania  dlžníka,  ak veriteľneoznámi pred touto dobou, že trvá na plnení záväzku. 
§ 350
(1) Ak je  dodatočná lehota poskytnutá  na plnenie neprimeranáa oprávnená  strana  odstúpi  od  zmluvy  po  jej  uplynutí, alebooprávnená  strana  odstúpi  od  zmluvy  bez poskytnutia dodatočnejlehoty  pre  plnenie,  nastávajú  účinky  odstúpenia  až po márnomuplynutí primeranej dodatočnej lehoty,  ktorá sa mala poskytnúť naplnenie povinností.
(2) Pri  poskytnutí  dodatočnej  lehoty  môže oprávnená stranadruhej strane  vyhlásiť, že odstupuje  od zmluvy, ak  druhá strananesplní svoju povinnosť v tejto  lehote. V tomto prípade nastávajúúčinky odstúpenia márnym uplynutím  tejto lehoty, ak je primeraná,alebo  uplynutím  primeranej  lehoty,   ak  určená  lehota  nebolaprimeraná. 
§ 351
(1) Odstúpením  od zmluvy  zanikajú všetky  práva a povinnostistrán zo zmluvy.  Odstúpenie od zmluvy sa však  nedotýka nároku nanáhradu   škody   vzniknutej   porušením   zmluvy,  ani  zmluvnýchustanovení  týkajúcich sa  voľby  práva  alebo voľby  tohto zákonapodľa  § 262,  riešenia  sporov  medzi  zmluvnými stranami a inýchustanovení, ktoré  podľa prejavenej vôle  strán alebo vzhľadom  nasvoju povahu majú trvať aj po ukončení zmluvy.
(2) Strana, ktorej pred odstúpením  od zmluvy poskytla plneniedruhá  strana,  toto  plnenie  vráti;  pri  peňažnom záväzku spolus úrokmi  vo  výške  dojednanej  v zmluve  pre  tento prípad, inakustanovenej podľa § 502. Ak vracia plnenie strana, ktorá odstúpilaod zmluvy, má nárok na úhradu nákladov s tým spojených. 
Oddiel 2      Niektoré ustanovenia o dodatočnej nemožnosti plnenia
§ 352
(1) Záväzok  sa považuje  za  splniteľný  aj v prípade,  ak homožno splniť pomocou inej osoby.
(2) Záväzok sa stáva nesplniteľným  tiež v prípade, keď právnepredpisy, ktoré boli vydané  po uzavretí zmluvy a ktorých účinnosťnie je  časovo ohraničená, dlžníkovi zakazujú  správanie, na ktoréje  zaviazaný,  alebo  vyžadujú  úradné  povolenie,  ktoré  nebolodlžníkovi udelené, hoci sa oň riadne usiloval.
(3) Veriteľ  môže odstúpiť  od zmluvy  ohľadne časti  plnenia,ktoré  sa  nestalo  nemožným,  ak  táto  časť  stráca pre veriteľavzhľadom  na svoju  povahu alebo  s prihliadnutím na  účel zmluvy,ktorý vyplýva  z jej obsahu alebo  bol druhej strane  známy v časeuzavretia  zmluvy,  hospodársky  význam  bez  poskytnutia plnenia,ktoré  sa  stalo  nemožným.  To  isté  platí  ohľadne  čiastkovéhoplnenia.
(4) Nemožnosť plnenia je povinný preukázať dlžník. 
§ 353
Dlžník,  ktorého  záväzok  zanikol  pre  nemožnosť plnenia, jepovinný  uhradiť škodu  tým spôsobenú  veriteľovi, ibaže nemožnosťplnenia  bola  spôsobená   okolnosťami  vylučujúcimi  zodpovednosť(§ 374). Pre  náhradu škody sa  použije obdobne ustanovenie  § 373a nasl. 
§ 354
Pri  zániku záväzku  pre  nemožnosť  plnenia alebo  jeho častinastávajú obdobne účinky uvedené v § 351. 
Oddiel 3                            Odstupné
§ 355
(1) Ak strany  zahrnú do zmluvy dojednanie,  že jedna zo stránalebo ktorákoľvek  zo strán je oprávnená  zmluvu zrušiť zaplatenímurčitej  sumy ako  odstupného, zrušuje  sa zmluva  od doby  svojhouzavretia,  keď oprávnená  osoba  oznámi  druhej strane,  že svojeprávo využíva a určené odstupné  zaplatí. Ustanovenie § 351 ods. 1platí primerane pre účinky zrušenia zmluvy.
(2) Oprávnenie podľa  odseku 1 nemá  strana, ktorá už  prijalaplnenie  záväzku  druhej  strany  alebo  jeho  časti,  alebo ktorásplnila svoj záväzok alebo jeho časť. 
Oddiel 4                      Zmarenie účelu zmluvy
§ 356
(1) Ak sa  po uzavretí zmluvy  zmarí jej základný  účel, ktorýbol   v nej  výslovne   vyjadrený,  v dôsledku   podstatnej  zmenyokolností,  za ktorých  sa zmluva  uzavrela, môže  strana dotknutázmarením účelu zmluvy od nej odstúpiť.
(2) Za  zmenu  okolností  podľa  odseku 1  sa nepovažuje zmenamajetkových  pomerov niektorej  strany a zmena  hospodárskej alebotrhovej situácie. 
§ 357
Strana,  ktorá odstúpila  od  zmluvy  podľa § 356,  je povinnánahradiť  druhej strane  škodu,  ktorá  jej vznikne  odstúpením odzmluvy. Pre účinky odstúpenia od zmluvy platí primerane § 351. 
DIEL IX          Niektoré ustanovenia o započítaní pohľadávok
§ 358
Na započítanie  sú spôsobilé pohľadávky,  ktoré možno uplatniťna súde. Započítaniu však nebráni, ak je pohľadávka premlčaná, alepremlčanie nastalo až po dobe, keď sa pohľadávky stali spôsobilýmina započítanie. 
§ 359
Proti   splatnej   pohľadávke   nemožno   započítať  nesplatnúpohľadávku, ibaže  ide o pohľadávku voči  dlžníkovi, ktorý nie  jeschopný plniť svoje peňažné záväzky. 
§ 360
Započítať možno aj pohľadávku, ktorá nie je splatná len preto,že veriteľ na žiadosť dlžníka odložil dobu splatnosti jeho záväzkubez toho, aby sa zmenil jeho obsah. 
§ 361
Strana, ktorá  vedie na základe zmluvy  pre druhú stranu bežnýalebo  vkladový účet,  môže použiť  peňažné prostriedky  na týchtoúčtoch iba  na započítanie svojej  vzájomnej pohľadávky, ktorú  mávoči majiteľovi účtu podľa zmluvy o vedení týchto účtov. 
§ 362
Peňažné pohľadávky znejúce na rôzne meny sú započítateľné, lenkeď  tieto  meny  sú  voľne  zameniteľné.  Pre započítateľnú výškutýchto  pohľadávok  je  rozhodujúci  stredný  devízový kurz platnýv deň,  keď  sa  pohľadávky   stali  spôsobilými  na  započítanie.Rozhodný  je devízový  kurz platný  v mieste sídla  alebo v miestepodnikania,  prípadne   bydliska  strany,  ktorá   prejavila  vôľupohľadávky započítať. 
§ 363
Ak pohľadávka  bola postupne prevedená na  niekoľko osôb, môžedlžník  použiť na  započítanie  iba  pohľadávku, ktorú  mal v časeprevodu  voči  prvému  veriteľovi,  a pohľadávku,  ktorú  má  vočiposlednému veriteľovi. 
§ 364
Na  základe dohody  strán možno  započítať akékoľvek  vzájomnépohľadávky. 
DIEL X         Porušenie zmluvných povinností a jeho následky
Oddiel 1                        Omeškanie dlžníka
§ 365
Dlžník je  v omeškaní, ak nesplní riadne  a včas svoj záväzok,a to až  do doby poskytnutia  riadneho plnenia alebo  do doby, keďzáväzok  zanikne iným  spôsobom.  Dlžník  však nie  je v omeškaní,pokiaľ nemôže plniť svoj záväzok v dôsledku omeškania veriteľa. 
§ 366
Pokiaľ  zákon neustanovuje  pre jednotlivé  druhy zmlúv  niečoiné,  môže veriteľ  pri omeškaní  dlžníka trvať  na riadnom plnenízáväzku. 
§ 367
Veriteľ je  oprávnený pri omeškaní  dlžníka požadovať od  nehonáhradu škody podľa § 373 a nasl.  Odstúpiť od zmluvy je oprávnenýv prípadoch, ktoré ustanovuje zákon alebo zmluva. 
§ 368
(1) Ak je  dlžník v omeškaní s odovzdaním  alebo vrátením veciveriteľovi  alebo  ak  nakladá  s vecou,  ktorú  má odovzdať alebovrátiť  veriteľovi,  v rozpore   s povinnosťami  vyplývajúcimi  zozáväzkového  vzťahu,  prechádza  na  neho  po  dobu,  po  ktorú jev omeškaní alebo  porušuje tieto povinnosti,  nebezpečenstvo škodyna veci, ak toto nebezpečenstvo neznášal už predtým.
(2) Škodou  na veci  podľa tohto  zákona je  strata, zničenie,poškodenie  alebo znehodnotenie  veci  bez  ohľadu na  to, z akýchpríčin k nim došlo.
(3) Dlžník nahradí  veriteľovi škodu na  veci, ak k nej  došlov čase, keď znášal nebezpečenstvo škody  na veci, ibaže túto škoduspôsobil veriteľ alebo  vlastník veci alebo by k nej  došlo aj prisplnení  povinnosti dlžníka.  Pre náhradu  je rozhodujúce zníženiehodnoty veci s prihliadnutím na  cenové pomery v čase vzniku škodyna veci. Nárok  na náhradu inej škody podľa  § 373 a nasl. tým nieje dotknutý. 
§ 369
(1) Ak  je  dlžník  v omeškaní  so  splnením peňažného záväzkualebo jeho časti a nie je  dohodnutá sadzba úrokov z omeškania, jedlžník povinný platiť z nezaplatenej sumy úroky z omeškania určenév zmluve, inak o  1% vyššie, než je úroková  sadzba určená obdobnepodľa § 502.
(2) Veriteľ má nárok na  náhradu škody spôsobenej omeškaním sosplnením  peňažného záväzku,  len pokiaľ  táto škoda  nie je krytáúrokmi z omeškania. 
Oddiel 2                       Omeškanie veriteľa
§ 370
Veriteľ  je v omeškaní,  ak v rozpore  so svojimi povinnosťamivyplývajúcimi  zo záväzkového  vzťahu neprevezme  riadne ponúknutéplnenie alebo neposkytne spolupôsobenie potrebné na to, aby dlžníkmohol splniť svoj záväzok. 
§ 371
(1) Od  veriteľa, ktorý  je v omeškaní,  môže dlžník požadovaťsplnenie jeho povinnosti, pokiaľ zákon neustanovuje niečo iné.
(2) Dlžník  je  oprávnený  požadovať  od  veriteľa,  ktorý  jev omeškaní, náhradu  škody podľa § 373 a nasl.  Odstúpiť od zmluvymôže dlžník v prípadoch ustanovených zákonom alebo zmluvou. 
§ 372
(1) Ak  je  predmetom  plnenia  vec,  ktorú veriteľ neprevezmev rozpore so  svojimi povinnosťami, prechádza na  veriteľa po dobujeho  omeškania nebezpečenstvo  škody na  veci (§ 368  ods. 2), akpredtým toto nebezpečenstvo znášal dlžník.
(2) Ak škoda  na veci vznikla  v čase, keď ju  znášal veriteľ,nie  je dlžník  povinný na  jej náhradu  alebo na jej odstránenie,ibaže škoda bola spôsobená porušením povinností dlžníka. 
Oddiel 3                          Náhrada škody
§ 373
Kto poruší  svoju povinnosť zo záväzkového  vzťahu, je povinnýnahradiť  škodu tým  spôsobenú druhej  strane, ibaže  preukáže, žeporušenie  povinností  bolo   spôsobené  okolnosťami  vylučujúcimizodpovednosť. 
§ 374
(1) Za okolnosti vylučujúce zodpovednosť sa považuje prekážka,ktorá  nastala  nezávisle  od  vôle  povinnej  strany  a bráni jejv splnení jej  povinnosti, ak nemožno rozumne  predpokladať, že bypovinná strana  túto prekážku alebo  jej následky odvrátila  aleboprekonala,  a ďalej, že  by  v čase  vzniku záväzku  túto prekážkupredvídala.
(2) Zodpovednosť   nevylučuje  prekážka,   ktorá  vznikla   ažv čase,  keď  povinná  strana  bola  v omeškaní  s plnením  svojejpovinnosti, alebo vznikla z jej hospodárskych pomerov.
(3) Účinky vylučujúce  zodpovednosť sú obmedzené  iba na dobu,dokiaľ trvá prekážka, s ktorou sú tieto účinky spojené. 
§ 375
Ak porušenie povinnosti zo záväzkového vzťahu spôsobila tretiaosoba, ktorej povinná strana zverila plnenie svojej povinnosti, jeu povinnej  strany  vylúčená  zodpovednosť  len  v prípade, keď jeu nej vylúčená zodpovednosť podľa  § 374 a tretia osoba by takistopodľa tohto ustanovenia nebola  zodpovedná, keby oprávnenej stranebola priamo zaviazaná namiesto povinnej strany. 
§ 376
Poškodená strana  nemá nárok na  náhradu škody, ak  nesplneniepovinností  povinnej  strany  bolo  spôsobené  konaním  poškodenejstrany  alebo  nedostatkom  súčinnosti,  na  ktorú  bola poškodenástrana povinná. 
§ 377
(1) Strana,  ktorá   porušuje  svoju  povinnosť   alebo  ktorás prihliadnutím  na všetky  okolnosti má  vedieť, že  poruší svojupovinnosť zo záväzkového vzťahu,  je povinná oznámiť druhej stranepovahu  prekážky,  ktorá  jej  bráni  alebo  bude  brániť v plnenípovinnosti,   a o jej  dôsledkoch.   Správa  sa   musí  podať  bezzbytočného  odkladu  po  tom,  čo  sa  povinná  strana  o prekážkedozvedela alebo pri náležitej starostlivosti mohla dozvedieť.
(2) Ak povinná strana túto  povinnosť nesplní alebo oprávnenejstrane nie je  správa včas doručená, má poškodená  strana nárok nanáhradu škody, ktorá jej tým vznikla. 
§ 378
Škoda sa  nahrádza v peniazoch; ak však  o to oprávnená stranapožiada a ak to je možné  a obvyklé, nahrádza sa škoda uvedením dopredošlého stavu. 
§ 379
Ak tento  zákon neustanovuje inak, nahrádza  sa skutočná škodaa ušlý  zisk. Nenahrádza  sa škoda,  ktorá prevyšuje  škodu, ktorúpovinná strana v čase vzniku záväzkového vzťahu ako možný dôsledokporušenia  svojej  povinnosti  predvídala  alebo  ktorú bolo možnépredvídať  s prihliadnutím na  skutočnosti, ktoré  v uvedenom časepovinná   strana   poznala   alebo   mala   poznať   pri  obvyklejstarostlivosti. 
§ 380
Za  škodu  sa  považuje  tiež  ujma,  ktorá  poškodenej stranevznikla  tým,  že  musela  vynaložiť  náklady v dôsledku porušeniapovinnosti druhej strany. 
§ 381
Namiesto skutočne ušlého zisku môže poškodená strana požadovaťnáhradu zisku dosahovaného spravidla v poctivom obchodnom styku zapodmienok   obdobných   podmienkam   porušenej   zmluvy   v okruhupodnikania, v ktorom podniká. 
§ 382
Poškodená strana nemá nárok na  náhradu tej časti škody, ktorábola  spôsobená  nesplnením  jej  povinnosti  ustanovenej právnymipredpismi  vydanými  za  účelom  predchádzania  vzniku škody aleboobmedzenia jej rozsahu. 
§ 383
Ak  je na  náhradu škody  zaviazaných niekoľko  osôb, sú tietoosoby povinné nahradiť škodu  spoločne a nerozdielne a medzi sebousa vyporiadajú podľa rozsahu svojej zodpovednosti. 
§ 384
(1) Osoba, ktorej  hrozí škoda, je  povinná s prihliadnutím naokolnosti  prípadu urobiť  opatrenia potrebné  na odvrátenie škodyalebo  na jej  zmiernenie. Povinná  osoba nie  je povinná nahradiťškodu, ktorá vznikla tým, že poškodený túto povinnosť nesplnil.
(2) Povinná  strana  má   povinnosť  nahradiť  náklady,  ktorévznikli druhej strane pri plnení povinnosti podľa odseku 1. 
§ 385
Ak poškodená strana odstúpila pri porušení zmluvnej povinnostidruhej  strany  od  zmluvy,  nemá  nárok  na  náhradu škody, ktorávznikla tým, že nevyužila včas možnosť uzavrieť náhradnú zmluvu naúčel,  na ktorý  mala slúžiť  zmluva, od  ktorej poškodená  stranaodstúpila. 
§ 386
(1) Nároku na  náhradu škody sa  nemožno vzdať pred  porušenímpovinnosti, z ktorého môže škoda vzniknúť.
(2) Náhradu škody nemôže súd znížiť. 
DIEL XI                           Premlčanie
Oddiel 1                       Predmet premlčania
§ 387
(1) Právo  sa  premlčí  uplynutím  premlčacej doby ustanovenejzákonom.
(2) Premlčaniu podliehajú všetky  práva zo záväzkových vzťahovs výnimkou práva vypovedať zmluvu uzavretú na dobu neurčitú. 
Oddiel 2                        Účinky premlčania
§ 388
(1) Premlčaním  právo  na  plnenie  povinnosti  druhej  stranynezaniká, nemôže ho však priznať alebo uznať súd, ak povinná osobanamietne premlčanie po uplynutí premlčacej doby.
(2) Aj po uplynutí premlčacej  doby môže však oprávnená stranauplatniť svoje právo pri obrane alebo pri započítaní, ak
a) obe  práva sa  vzťahujú na  tú istú  zmluvu alebo  na niekoľké    zmluvy uzavreté na základe  jedného rokovania alebo niekoľkých    súvisiacich rokovaní, alebo b) právo  sa mohlo  použiť kedykoľvek  pred uplynutím  premlčacej    doby na započítanie voči nároku uplatnenému druhou stranou. 
§ 389
Ak dlžník splnil svoj záväzok po uplynutí premlčacej doby, nieje  oprávnený požadovať  vrátenie toho,  čo plnil,  aj keď nevedelv čase plnenia, že premlčacia doba už uplynula. 
§ 390
Ak  sa  premlčí  právo  uskutočniť  právny  úkon, účinky tohtoprávneho úkonu nenastanú voči osobe, ktorá namietne premlčanie. 
Oddiel 3               Začiatok a trvanie premlčacej doby
§ 391
(1) Pri právach vymáhateľných na súde začína plynúť premlčaciadoba odo dňa, keď sa právo  mohlo uplatniť na súde, ak tento zákonneustanovuje niečo iné.
(2) Pri právach uskutočniť právny  úkon plynie premlčacia dobaodo  dňa,  keď  sa  právny  úkon  mohol  urobiť,  ak  tento  zákonneustanovuje niečo iné. 
§ 392
(1) Pri práve  na plnenie záväzku  plynie premlčacia doba  ododňa, keď sa mal záväzok splniť  alebo sa malo začať s jeho plnením(doba   splatnosti).   Ak   obsah   záväzku  spočíva  v povinnostinepretržite vykonávať  určitú činnosť, zdržať  sa určitej činnostialebo niečo  strpieť, začína premlčacia  doba plynúť od  porušeniatejto povinnosti.
(2) Pri práve na čiastkové  plnenie plynie premlčacia doba prekaždé   čiastkové  plnenie   samostatne.  Ak   sa  pre  nesplnenieniektorého čiastkového záväzku stane  splatný celý záväzok, plyniepremlčacia doba od doby splatnosti nesplneného záväzku. 
§ 393
(1) Pri  právach  vzniknutých  z porušenia  povinnosti  začínapremlčacia doba  plynúť dňom, keď bola  povinnosť porušená, ak nieje  pre  premlčanie  niektorých  týchto  práv  ustanovená osobitnáúprava.
(2) Pri právach z vád vecí plynie  premlčacia doba odo dňa ichodovzdania oprávnenému alebo osobe ním  určenej alebo odo dňa, keďbola porušená  povinnosť vec prevziať.  Pri nárokoch zo  záruky zaakosť plynie premlčacia doba vždy  odo dňa včasného oznámenia vadypočas záručnej  doby a pri nárokoch  z právnych vád od  uplatneniapráva treťou osobou. 
§ 394
(1) Pri právach,  ktoré vznikajú odstúpením  od zmluvy, plyniepremlčacia doba odo dňa, keď oprávnený od zmluvy odstúpil.
(2) Pri   práve  na   vrátenie  plnenia   uskutočneného  podľaneplatnej  zmluvy  začína  premlčacia  doba  plynúť  odo  dňa, keďk plneniu došlo.
(3) Pri práve  na náhradu škody podľa  § 268 začína premlčaciadoba plynúť odo dňa, keď sa právny úkon stal neplatným. 
§ 395
Pri  práve požadovať  vydanie uloženej  alebo skladovanej vecia vydanie  predmetov  podľa   zmluvy  o uložení  cenných  papierova iných hodnôt začína premlčacia doba plynúť odo dňa zániku zmluvyo uložení veci, zmluvy o skladovaní alebo zmluvy o uložení cennýchpapierov alebo  iných hodnôt. Tým nie  je dotknuté právo požadovaťvydanie veci na základe vlastníckeho práva. 
§ 396
Pri  práve  na  peňažné  prostriedky  uložené  na bežnom alebovkladovom  účte  plynie  premlčacia  doba  odo  dňa  zániku zmluvyo vedení týchto účtov. 
§ 397
Ak zákon neustanovuje pre jednotlivé práva inak, je premlčaciadoba štyri roky. 
§ 398
Pri práve na náhradu škody plynie premlčacia doba odo dňa, keďsa poškodený  dozvedel alebo mohol dozvedieť  o škode a o tom, ktoje povinný  na jej náhradu;  končí sa však  najneskôr uplynutím 10rokov odo dňa, keď došlo k porušeniu povinnosti. 
§ 399
Práva   vzniknuté   zo    škody   na   dopravovaných   veciacha z oneskoreného  doručenia  zásielky  voči  zasielateľovi  a vočidopravcovi  sa  premlčujú  uplynutím  jedného  roka.  Pri  právachvzniknutých  z celkového  zničenia  alebo  straty  zásielky plyniepremlčacia  doba   odo  dňa,  keď   zásielka  mala  byť   doručenápríjemcovi,  pri  ostatných  právach  odo  dňa,  keď zásielka boladoručená.  Pre škodu  vedome spôsobenú  platí všeobecná premlčaciadoba ustanovená v § 397. 
§ 400
Zmena v osobe  dlžníka alebo veriteľa  nemá vplyv na  plynutiepremlčacej doby. 
§ 401
Strana,  voči   ktorej  sa  právo   premlčuje,  môže  písomnýmvyhlásením  druhej  strane  predĺžiť   premlčaciu  dobu,  a to  ajopakovane; celková premlčacia doba nesmie  byť dlhšia ako 10 rokovod  doby, keď  začala po  prvý raz  plynúť. Toto  vyhlásenie možnourobiť aj pred začiatkom plynutia premlčacej doby. 
Oddiel 4            Spočívanie a pretrhnutie premlčacej doby
§ 402
Premlčacia  doba  prestáva  plynúť,   keď  veriteľ  za  účelomuspokojenia  alebo  určenia  svojho  práva  urobí akýkoľvek právnyúkon, ktorý sa považuje  podľa predpisu upravujúceho súdne konanieza jeho začatie alebo za uplatnenie práva v už začatom konaní. 
§ 403
(1) Premlčacia  doba  prestáva  plynúť,  ak  veriteľ  začne nazáklade platnej rozhodcovskej zmluvy rozhodcovské konanie spôsobomustanoveným v rozhodcovskej zmluve  alebo v pravidlách, ktorými sarozhodcovské konanie spravuje.
(2) Ak  nemožno  určiť  začiatok  rozhodcovského konania podľaodseku  1, považuje  sa rozhodcovské  konanie za  začaté dňom, keďnávrh, aby sa rozhodlo  v rozhodcovskom konaní, je doručený druhejstrane do jej sídla alebo miesta podnikania, prípadne bydliska. 
§ 404
(1) Ak  bolo  právo,   ktoré  podlieha  premlčaniu,  uplatnenév súdnom alebo rozhodcovskom konaní vo forme protinároku, prestávapri  ňom plynúť  premlčacia doba  dňom, keď  sa začalo súdne aleborozhodcovské  konanie  ohľadne  práva,  proti  ktorému  protinároksmeruje, ak  sa tak nárok, ako  aj protinárok vzťahujú na  tú istúzmluvu  alebo  na  niekoľké  zmluvy  uzavreté  na  základe jednéhorokovania alebo niekoľkých súvisiacich rokovaní.
(2) V prípadoch, na  ktoré sa nevzťahuje odsek  1, považuje saprotinárok   za   uplatnený   v deň,   keď   bol   v súdnom  aleborozhodcovskom konaní podaný návrh na jeho prejednanie. 
§ 405
(1) Ak  právo bolo  uplatnené pred  premlčaním podľa  § 402 až404,  ale v tomto  konaní sa  nerozhodlo vo  veci samej, platí, žepremlčacia doba neprestala plynúť.
(2) Ak v čase  skončenia súdneho alebo  rozhodcovského konaniauvedeného v odseku 1  premlčacia doba už uplynula alebo  ak do jejskončenia zostáva menej ako rok, predlžuje sa premlčacia doba tak,že sa neskončí  skôr než jeden rok odo dňa,  keď sa skončilo súdnealebo rozhodcovské konanie. 
§ 406
(1) Súdne  alebo  rozhodcovské  konanie  začaté  proti jednémuspoludlžníkovi spôsobuje, že prestala plynúť premlčacia doba protiinému  spoludlžníkovi, ktorý  je s ním  ohľadne uplatneného nárokuzaviazaný spoločne a nerozdielne, ak  ho veriteľ upovedomí písomneo začatom konaní pred uplynutím premlčacej doby.
(2) Ak  proti veriteľovi,  ktorého právo  sa premlčuje, začalasúdne alebo rozhodcovské konanie  tretia osoba ohľadne záväzku, naktorého  splnenie  použil  veriteľ  plnenie  poskytnuté  dlžníkom,prestane plynúť premlčacia doba  ohľadne práva veriteľa, ak oznámipísomne dlžníkovi pred uplynutím premlčacej doby, že sa proti nemuzačalo uvedené konanie.
(3) Ak sa  konanie uvedené v odsekoch 1  a 2 skončí, platí, žepremlčacia   doba  ohľadne   práva  veriteľa   neprestala  plynúť,neuplynie však skôr ako jeden rok po skončení tohto konania. 
§ 407
(1) Ak   dlžník  písomne   uzná  svoj   záväzok,  plynie  nováštvorročná premlčacia  doba od tohto  uznania. Ak sa  uznanie týkaiba  časti  záväzku,  plynie  nová  premlčacia  doba ohľadne tejtočasti.
(2) Platenie  úrokov sa  považuje za  uznanie záväzku  ohľadnesumy, z ktorej sa úroky platia.
(3) Ak  dlžník plní  čiastočne svoj  záväzok, má  toto plnenieúčinky uznania zvyšku dlhu, ak  možno usudzovať, že plnením dlžníkuznáva aj zvyšok záväzku.
(4) Účinky  uznania  záväzku   spôsobom  uvedeným  v odseku  1nastávajú aj  v prípade, keď jemu zodpovedajúce  právo bolo v časeuznania už premlčané. 
Oddiel 5              Všeobecné obmedzenie premlčacej doby
§ 408
(1) Bez  ohľadu  na  iné  ustanovenia  tohto  zákona sa skončípremlčacia doba najneskôr po uplynutí 10 rokov odo dňa, keď začalapo  prvý raz  plynúť.  Námietku  premlčania však  nemožno uplatniťv súdnom  alebo   rozhodcovskom  konaní,  ktoré   sa  začalo  preduplynutím tejto lehoty.
(2) Ak   bolo  právo   právoplatne  priznané   v súdnom  aleborozhodcovskom  konaní  neskôr  ako   tri  mesiace  pred  uplynutímpremlčacej  doby alebo  po jej  uplynutí, možno  rozhodnutie súdnevykonať, ak sa konanie o jeho  výkone začalo do troch mesiacov ododňa, keď sa mohlo začať. 
DIEL XII                      Záväzok podriadenosti
§ 408a
(1) Zmluvné  strany  sa  môžu  dohodnúť,  že  v prípade úpadkudlžníka alebo  jeho zrušenia s likvidáciou  sa pohľadávky veriteľauspokoja až  po uspokojení pohľadávok  ostatných veriteľov dlžníka(ďalej len "záväzok podriadenosti").
(2) Zmluva,  ktorá  obsahuje  záväzok  podriadenosti, musí byťvyhotovená v písomnej forme.
(3) Zmluvu  podľa  odseku  1  možno  uzavrieť  na  určitý čas,najmenej však na tri roky, alebo na neurčitý čas.
(4) V  zmluve, ktorá  obsahuje záväzok  podriadenosti, nemožnodohodnúť podmienky,  ktoré vedú k  jej zániku pred  uplynutím časudohodnutého podľa odseku 3.
(5) Zmluvu, ktorá obsahuje  záväzok podriadenosti, nemožno, akide o  záväzok podriadenosti, meniť  ani dopĺňať, odstúpiť  od nejpred uplynutím lehoty na plnenie, meniť čas jej platnosti, ak bolauzavretá  na určitý  čas, ani  meniť čas  jej platnosti z určitéhočasu na čas neurčitý.
(6) Pohľadávky  veriteľa  zo  zmluvy,  ktorá  obsahuje záväzokpodriadenosti,  nemožno  započítať   so  záväzkami  dlžníka  alebozáväzky dlžníka z takejto zmluvy s pohľadávkami veriteľa.
(7) Plnenie pohľadávok podľa odseku 1 nemožno nijakým spôsobomzabezpečiť.
(8) K  záväzku  dlžníka  zo  zmluvy,  ktorá  obsahuje  záväzokpodriadenosti, nemožno pristúpiť ani ho prevziať.
(9) Zmluva podľa odseku 1 zaniká
a) uplynutím času, na  ktorý bola uzavretá; ak je  však pred jeho    uplynutím  na  majetok  dlžníka  vyhlásený  konkurz,  povolené    vyrovnanie  alebo dlžník  vstúpi do  likvidácie, zmluva nemôže    zaniknúť  pred  zrušením  konkurzu,  splnením vyrovnania alebo    pred skončením likvidácie, b) uplynutím troch rokov od  doručenia výpovede, ak bola uzavretá    na neurčitý čas; ak je  však pred uplynutím lehoty troch rokov    na  majetok  dlžníka  vyhlásený  konkurz,  povolené vyrovnanie    alebo dlžník vstúpi do likvidácie, zmluva nemôže zaniknúť pred    zrušením  konkurzu, splnením  vyrovnania alebo  pred skončením    likvidácie, c) zrušením dlžníka bez likvidácie, ak je ním banka.
HLAVA II    OSOBITNÉ USTANOVENIA O NIEKTORÝCH OBCHODNÝCH ZÁVÄZKOVÝCH                            VZŤAHOCH
DIEL I                          Kúpna zmluva
Oddiel 1                    Vymedzenie kúpnej zmluvy
§ 409
Základné ustanovenia
(1) Kúpnou  zmluvou sa  predávajúci zaväzuje  dodať kupujúcemuhnuteľnú  vec  (tovar)  určenú  jednotlivo  alebo  čo  do množstvaa druhu   a previesť  na   neho  vlastnícke   právo  k tejto  vecia kupujúci sa zaväzuje zaplatiť kúpnu cenu.
(2) V zmluve musí  byť kúpna cena  dohodnutá alebo musí  v nejbyť  aspoň určený  spôsob  jej  dodatočného určenia,  ibaže stranyv zmluve  prejavia vôľu  ju uzavrieť  aj bez  určenia kúpnej ceny.V tomto prípade je kupujúci povinný zaplatiť kúpnu cenu ustanovenúpodľa § 448. 
§ 410
(1) Zmluva o dodaní  tovaru, ktorý sa má  ešte len vyrobiť, sapovažuje za kúpnu zmluvu, ibaže  strana, ktorej sa má tovar dodať,sa zaviazala odovzdať druhej strane  podstatnú časť vecí, ktoré súpotrebné na výrobu tovaru.
(2) Za  kúpnu  zmluvu  sa   nepovažuje  zmluva,  podľa  ktorejprevažná  časť záväzku  strany, ktorá  má tovar  dodať, spočíva vovykonaní  činnosti  alebo  záväzok   tejto  strany  zahŕňa  montážtovaru. 
Oddiel 2                    Povinnosti predávajúceho
§ 411
Predávajúci  je  povinný   kupujúcemu  dodať  tovar,  odovzdaťdoklady,  ktoré   sa  na  tovar   vzťahujú,  a umožniť  kupujúcemunadobudnúť vlastnícke  právo k tovaru v súlade  so zmluvou a týmtozákonom. 
Dodanie tovaru
§ 412
(1) Ak  predávajúci nie  je povinný  podľa zmluvy  dodať tovarv určitom  mieste, uskutočňuje  sa dodanie  tovaru jeho odovzdanímprvému  dopravcovi na  prepravu pre  kupujúceho, ak  zmluva určujeodoslanie  tovaru  predávajúcim.   Predávajúci  umožní  kupujúcemuuplatniť práva  z prepravnej zmluvy voči  dopravcovi, pokiaľ tietopráva nemá kupujúci na základe prepravnej zmluvy.
(2) Ak zmluva nemá  ustanovenie o odoslaní tovaru predávajúcima tovar je  v zmluve jednotlivo určený  alebo určený podľa  druhu,ale má  byť dodaný z určitých  zásob alebo sa  má vyrobiť a stranyv čase uzavretia  zmluvy vedeli, kde  sa nachádza alebo  kde sa mávyrobiť, uskutočňuje sa dodanie, keď sa kupujúcemu umožní nakladaťs tovarom v tomto mieste.
(3) V prípadoch, na  ktoré sa nevzťahujú  odseky 1 a 2,  splnípredávajúci  povinnosť  dodať  tovar  tým,  že  umožní  kupujúcemunakladať s tovarom v mieste, kde  má predávajúci svoje sídlo alebomiesto podnikania, prípadne bydlisko  alebo organizačnú zložku, akpredávajúci jej miesto včas kupujúcemu oznámi. 
§ 413
Ak  sa  dodanie  tovaru  uskutočňuje  jeho  odoslaním  a tovarodovzdávaný  dopravcovi nie  je zjavne  a dostatočne označený  akozásielka   pre  kupujúceho,   nastanú  účinky   dodania,  len  keďpredávajúci  bez  zbytočného  odkladu  oznámi kupujúcemu odoslanietovaru   a odoslaný  tovar   v oznámení  bližšie   určí.  Ak   takpredávajúci neurobí,  uskutočňuje sa dodanie  až odovzdaním tovarudopravcom kupujúcemu. 
§ 414
(1) Predávajúci je povinný dodať tovar:
a) v deň, ktorý je v zmluve  určený alebo určený spôsobom určeným    v zmluve, b) kedykoľvek počas lehoty, ktorá je v zmluve určená alebo určená    spôsobom  určeným  v zmluve,  ibaže  zo  zmluvy  alebo z účelu    zmluvy,  ktorý bol  predávajúcemu známy  pri uzavretí  zmluvy,    vyplýva, že dobu dodania v rámci tejto lehoty určuje kupujúci.
(2) Ak zo zmluvy nevyplýva  niečo iné, začína lehota, v ktorejsa má tovar dodať, plynúť odo  dňa uzavretia zmluvy. Ak však podľazmluvy  má kupujúci  splniť  určité  povinnosti ešte  pred dodanímtovaru  (napr.  predložiť  nákresy   potrebné  na  výrobu  tovaru,zaplatiť  kúpnu   cenu  alebo  jej   časť  alebo  zabezpečiť   jejzaplatenie), začína  táto lehota plynúť až  odo dňa splnenia tejtopovinnosti.
(3) Ak predávajúci dodá tovar  pred určenou dobou, je kupujúcioprávnený tovar prevziať alebo ho odmietnuť. 
§ 415
Pokiaľ     z obchodných     zvyklostí     alebo    z ustálenejpredchádzajúcej praxe medzi stranami  nevyplýva niečo iné, rozumiesa pre určenie času plnenia v zmluve výrazom:
a) "začiatkom obdobia" prvých 10 dní tohto obdobia, b) "v polovici mesiaca" od 10. do 20. dňa mesiaca, c) "v polovici štvrťroka" druhý mesiac štvrťroka, d) "koncom obdobia" posledných 10 dní obdobia, e) "ihneď"  pri  potravinách  a surovinách   do  dvoch  dní,  pri    strojárskych výrobkoch 10 dní, pri ostatnom tovare päť dní. 
§ 416
Ak  nie  je  doba  dodania  tovaru  dohodnutá,  je predávajúcipovinný  bez vyzvania  kupujúceho dodať  tovar v primeranej lehotes prihliadnutím na povahu tovaru a na miesto dodania. 
Doklady vzťahujúce sa na tovar
§ 417
Predávajúci je  povinný odovzdať kupujúcemu  doklady, ktoré súpotrebné na prevzatie a na užívanie  tovaru, ako aj ďalšie dokladyustanovené v zmluve. 
§ 418
Odovzdanie  dokladov,   na  ktoré  sa   nevzťahuje  § 419,  sauskutočňuje  v čase  a mieste  určenom  v zmluve,  inak pri dodanítovaru  v mieste tohto  dodania. Ak  predávajúci odovzdal  dokladypred určenou dobou, môže až do tejto doby odstrániť vady dokladov,ak  tým nespôsobí  kupujúcemu neprimerané  ťažkosti alebo výdavky.Nárok na náhradu škody tým nie je dotknutý. 
§ 419
(1) Doklady,  ktoré  sú  potrebné  na prevzatie prepravovanéhotovaru  alebo na  voľné nakladanie  s tovarom alebo  pri dovoze najeho  preclenie,   je  predávajúci  povinný   odovzdať  kupujúcemuv mieste platenia kúpnej ceny, ak  k odovzdaniu má dôjsť pri tomtoplatení,   inak   v sídle   alebo   mieste   podnikania,  prípadnev bydlisku kupujúceho.
(2) Doklady uvedené v odseku  1 odovzdá predávajúci kupujúcemuvčas  tak,  aby  kupujúci  mohol  s tovarom  voľne  nakladať aleboprevziať prepravovaný tovar v čase jeho dôjdenia do miesta určeniaa dovezený tovar bez zbytočného odkladu precliť. 
Množstvo, akosť, vyhotovenie a obal tovaru
§ 420
(1) Predávajúci  je  povinný  dodať  tovar  v množstve, akostia vyhotovení, ktoré určuje zmluva, a musí ho zabaliť alebo vybaviťna prepravu spôsobom určeným v zmluve.
(2) Ak  zmluva  neurčuje  akosť  alebo  vyhotovenie tovaru, jepredávajúci  povinný dodať  tovar v akosti  a vyhotovení, ktoré sahodí na účel určený v zmluve, alebo  ak tento účel nie je v zmluveurčený, na účel, na ktorý sa taký tovar spravidla používa.
(3) Ak  sa  má  tovar  dodať  podľa  vzorky alebo predlohy, jepredávajúci  povinný  dodať   tovar  s vlastnosťami  vzorky  alebopredlohy, ktoré  predložil kupujúcemu. Ak je  rozpor medzi určenímakosti alebo vyhotovením tovaru  podľa tejto vzorky alebo predlohya určením tovaru opísaným v zmluve, je rozhodujúce určenie opísanév zmluve.  Ak  v týchto  určeniach  nie  je  rozpor,  má mať tovarvlastnosti podľa oboch týchto určení.
(4) Ak zmluva neurčuje, ako sa  má tovar zabaliť alebo vybaviťna prepravu, je predávajúci povinný tovar zabaliť alebo vybaviť naprepravu  spôsobom, ktorý  je obvyklý  pre taký  tovar v obchodnomstyku, alebo ak nemožno tento  spôsob určiť, spôsobom potrebným nauchovanie a ochranu tovaru. 
§ 421
(1) Ak  zo  zmluvy  vyplýva,  že  množstvo  tovaru  je  určenév zmluve  iba  približne,  je  predávajúci  oprávnený určiť presnémnožstvo  tovaru, ktorý  sa má  dodať, ibaže  zmluva priznáva totoprávo  kupujúcemu. Pokiaľ  zo zmluvy  nevyplýva niečo  iné, nesmieodchýlka presiahnuť 5% množstva určeného v zmluve.
(2) Ak  z povahy  tovaru  vyplýva,  že  jeho  množstvo  určenév zmluve je iba približné, môže byť rozdiel medzi množstvom tovaruurčeným  v zmluve a množstvom  tovaru skutočne  dodaným najviac 5%množstva    uvedeného   v zmluve,    pokiaľ   zo    zmluvy   aleboz prechádzajúcej praxe medzi stranami alebo z obchodných zvyklostínevyplýva niečo iné.
(3) V prípadoch,  na  ktoré  sa  vzťahujú  odseky  1  a 2,  mápredávajúci  nárok na  zaplatenie  kúpnej  ceny za  tovar skutočnedodaný. 
Vady tovaru
§ 422
(1) Ak  predávajúci poruší  povinnosti ustanovené  v § 420, mátovar vady.  Za vady tovaru  sa považuje aj  dodanie iného tovaru,než  určuje  zmluva,  a vady  v dokladoch  potrebných  na užívanietovaru.
(2) Ak z prepravného dokladu, dokladu o odovzdaní tovaru aleboz vyhlásenia  predávajúceho  vyplýva,  že  dodáva  tovar  v menšommnožstve alebo  len časť tovaru, nevzťahujú  sa na chýbajúci tovarustanovenia o vadách tovaru. 
§ 423
Ak  sa  podľa  zmluvy  použili  pri  výrobe tovaru veci, ktoréodovzdal kupujúci,  nezodpovedá predávajúci za  vady tovaru, ktoréboli spôsobené použitím týchto vecí, ak predávajúci pri vynaloženíodbornej starostlivosti nemohol odhaliť nevhodnosť týchto vecí prevýrobu tovaru alebo na ňu kupujúceho upozornil, ale kupujúci trvalna ich použití. 
§ 424
Predávajúci  nezodpovedá  za  vady  tovaru, o ktorých kupujúciv čase uzavretia zmluvy vedel  alebo s prihliadnutím na okolnosti,za ktorých sa zmluva uzavrela,  musel vedieť, ibaže sa vady týkajúvlastností tovaru, ktoré tovar mal mať podľa zmluvy. 
§ 425
(1) Predávajúci zodpovedá  za vadu, ktorú  má tovar v okamihu,keď prechádza nebezpečenstvo škody na tovare na kupujúceho, aj keďsa vada  stane zjavnou až po  tomto čase. Povinnosti predávajúcehovyplývajúce zo záruky za akosť tovaru tým nie sú dotknuté.
(2) Predávajúci  zodpovedá  takisto  za  akúkoľvek vadu, ktorávznikne  po dobe  uvedenej v odseku  1, ak  je spôsobená porušenímjeho povinností. 
§ 426
Ak predávajúci  dodá tovar so  súhlasom kupujúceho pred  dobouurčenou  na jeho  dodanie, môže  až do  tejto doby dodať chýbajúcučasť alebo chýbajúce množstvo dodaného tovaru alebo dodať náhradnýtovar za dodaný vadný tovar alebo vady dodaného tovaru opraviť, akvýkon tohto práva nespôsobí  kupujúcemu neprimerané ťažkosti aleboneprimerané výdavky. Kupujúcemu je však zachovaný nárok na náhraduškody. 
§ 427
(1) Kupujúci  je  povinný  prezrieť  tovar  podľa  možnosti čonajskôr  po prechode  nebezpečenstva  škody  na tovare,  pričom saprihliadne na povahu tovaru.
(2) Ak  zmluva určuje  odoslanie tovaru  predávajúcim, môže saprehliadka odložiť  až do doby,  keď je tovar  dopravený do miestaurčenia. Ak je však tovar smerovaný počas prepravy do iného miestaurčenia  alebo  ho  kupujúci  znova  odosiela  bez  toho,  aby malkupujúci možnosť primeranú povahe  tovaru si ho prezrieť, a v časeuzavretia zmluvy  predávajúci vedel alebo  musel vedieť o možnostitakej  zmeny  miesta  určenia  alebo  takého opätovného odoslania,prehliadka sa môže  odložiť až do doby, keď  je tovar dopravený donového miesta určenia.
(3) Ak  kupujúci  tovar  neprezrie  alebo  nezariadi,  aby  saprezrel  v čase  prechodu  nebezpečenstva  škody  na  tovare, môžeuplatniť nároky  z vád zistiteľných pri tejto  prehliadke, len keďpreukáže,   že   tieto   vady   mal   tovar   už  v čase  prechodunebezpečenstva škody na tovare. 
§ 428
(1) Právo kupujúceho  z vád tovaru sa  nemôže priznať v súdnomkonaní,  ak kupujúci  nepodá správu  predávajúcemu o vadách tovarubez zbytočného odkladu po tom, čo
a) kupujúci vady zistil, b) kupujúci  pri  vynaložení  odbornej  starostlivosti  mal  vady    zistiť  pri  prehliadke,  ktorú  je  povinný  uskutočniť podľa    § 427 ods. 1 a 2, alebo c) sa   vady  mohli   zistiť  neskôr   pri  vynaložení   odbornej    starostlivosti, najneskôr však do  dvoch rokov od doby dodania    tovaru, prípadne od dôjdenia tovaru do miesta určenia určeného    v zmluve. Pri  vadách, na ktoré  sa vzťahuje záruka  za akosť,    platí namiesto tejto lehoty záručná doba.
(2) Na  účinky ustanovené  v odseku  1  sa prihliadne,  len akpredávajúci  namietne v súdnom  konaní, že  kupujúci nesplnil včassvoju povinnosť oznámiť vady tovaru.
(3) Účinky  odsekov  1  a 2  nenastávajú,  ak  vady  tovaru súdôsledkom  skutočností,  o ktorých  predávajúci  vedel alebo muselvedieť v čase dodania tovaru. 
Záruka za akosť
§ 429
(1) Zárukou  za  akosť   tovaru  preberá  predávajúci  písomnezáväzok, že dodaný tovar bude po určitú dobu spôsobilý na použitiena dohodnutý, inak na obvyklý  účel alebo že si zachová dohodnuté,inak obvyklé vlastnosti.
(2) Prevzatie záväzku zo záruky  môže vyplynúť zo zmluvy aleboz vyhlásenia predávajúceho, najmä vo forme záručného listu. Účinkyprevzatia tohto záväzku má aj vyznačenie dĺžky záručnej doby alebodoby  trvanlivosti  alebo  použiteľnosti  dodaného  tovaru na jehoobale.  Ak je  v zmluve alebo  v záručnom vyhlásení  predávajúcehouvedená odlišná záručná doba, platí táto doba. 
§ 430
Ak z obsahu zmluvy alebo  záručného vyhlásenia nevyplýva niečoiné,  začína záručná  doba plynúť  odo dňa  dodania tovaru.  Ak jepredávajúci  povinný odoslať  tovar, plynie  záručná doba  odo dňadôjdenia tovaru do miesta určenia.  Záručná doba neplynie po dobu,po  ktorú kupujúci  nemôže užívať  tovar pre  jeho vady,  za ktorézodpovedá predávajúci. 
§ 431
Zodpovednosť  predávajúceho  za  vady,  na  ktoré  sa vzťahujezáruka  za  akosť,  nevzniká,  ak  tieto  vady  boli  spôsobené poprechode  nebezpečenstva  škody  na  tovare  vonkajšími udalosťamia nespôsobil  ich  predávajúci   alebo  osoby,  s ktorých  pomocoupredávajúci plnil svoj záväzok. 
§ 432
Pre  vady tovaru,  na ktoré  sa vzťahuje  záruka, platia  tiežustanovenia § 426 až 428 a § 436 až 441. 
Právne vady tovaru
§ 433
(1) Tovar má právne vady, ak  predaný tovar je zaťažený právomtretej osoby, ibaže kupujúci s týmto obmedzením prejavil súhlas.
(2) Ak právo  tretej osoby, ktorým je  tovar zaťažený, vyplývaz priemyselného alebo iného duševného vlastníctva, má tovar právnevady,
a) ak toto  právo požíva právnu  ochranu podľa právneho  poriadku    štátu,  na ktorého  území  má  predávajúci sídlo  alebo miesto    podnikania, prípadne bydlisko, alebo b) ak  predávajúci  v čase  uzavretia  zmluvy  vedel  alebo musel    vedieť,  že toto  právo požíva  právnu ochranu  podľa právneho    poriadku  štátu,  na  ktorého  území  má  kupujúci sídlo alebo    miesto  podnikania,  prípadne  bydlisko,  alebo podľa právneho    poriadku štátu, kam sa mal tovar ďalej predať alebo kde sa mal    používať,   a predávajúci   o tomto   predaji   alebo   mieste    používania v čase uzavretia zmluvy vedel. 
§ 434
Nárok  z právnych  vád  nevzniká,  ak  kupujúci o práve tretejosoby vedel v čase uzavretia zmluvy alebo predávajúci podľa zmluvybol  povinný  pri  plnení   svojich  povinností  postupovať  podľapodkladov, ktoré mu predložil kupujúci. 
§ 435
(1) Uplatnenie   práva   uvedeného   v § 433   treťou   osobous uvedením jeho  povahy je kupujúci  povinný oznámiť predávajúcemubez zbytočného odkladu po tom, čo sa o ňom dozvedel.
(2) Práva kupujúceho  z právnych vád tovaru  sa nemôžu priznaťv súdnom   konaní,  ak   kupujúci  nesplní   povinnosť  ustanovenúv odseku 1 a predávajúci v súdnom konaní namietne nesplnenie tejtopovinnosti kupujúcim.
(3) Tieto účinky nenastávajú, ak predávajúci o uplatnení právatreťou osobou vedel v čase, keď sa o ňom dozvedel kupujúci.
(4) Pre  nároky   kupujúceho  z právnych  vád   tovaru  platiaustanovenia 436 až 441. 
Nároky z vád tovaru
§ 436
(1) Ak je  dodaním tovaru s vadami  porušená zmluva podstatnýmspôsobom (§ 345 ods. 2), môže kupujúci:
a) požadovať odstránenie  vád dodaním náhradného  tovaru za vadný    tovar,  dodanie  chýbajúceho  tovaru  a požadovať  odstránenie    právnych vád, b) požadovať   odstránenie  vád   opravou  tovaru,   ak  sú  vady    opraviteľné, c) požadovať primeranú zľavu z kúpnej ceny alebo d) odstúpiť od zmluvy.
(2) Voľba medzi nárokmi uvedenými v odseku 1 kupujúcemu patrí,len ak ju oznámi predávajúcemu vo včas zaslanom oznámení vád alebobez zbytočného  odkladu po tomto oznámení.  Uplatnený nárok nemôžekupujúci  meniť bez  súhlasu predávajúceho.  Ak sa  však ukáže, ževady  tovaru  sú  neopraviteľné  alebo  že  s ich  opravou by bolispojené  neprimerané  náklady,  môže  kupujúci  požadovať  dodanienáhradného  tovaru, ak  o to predávajúceho  požiada bez zbytočnéhoodkladu  po tom,  čo mu  predávajúci oznámil  túto skutočnosť.  Akpredávajúci neodstráni vady  tovaru v primeranej dodatočnej lehotealebo  ak  oznámi  pred  jej  uplynutím,  že vady neodstráni, môžekupujúci  odstúpiť  od  zmluvy  alebo  požadovať  primeranú  zľavuz kúpnej ceny.
(3) Ak kupujúci neoznámi voľbu svojho nároku v lehote uvedenejv odseku 2, má  nároky z vád tovaru ako  pri nepodstatnom porušenízmluvy.
(4) Popri nárokoch  ustanovených v odseku 1  má kupujúci nárokna náhradu škody, ako aj na zmluvnú pokutu, ak je dojednaná. 
§ 437
(1) Ak je dodaním tovaru s vadami zmluva porušená nepodstatnýmspôsobom, môže  kupujúci požadovať buď  dodanie chýbajúceho tovarua odstránenie ostatných vád tovaru, alebo zľavu z kúpnej ceny.
(2) Dokiaľ  kupujúci neuplatní  nárok na  zľavu z kúpnej  cenyalebo neodstúpi  od zmluvy podľa odseku  5, je predávajúci povinnýdodať chýbajúci tovar a odstrániť právne vady tovaru. Ostatné vadyje  povinný  odstrániť  podľa  svojej  voľby  opravou tovaru alebododaním náhradného tovaru; zvoleným  spôsobom odstránenia vád všaknesmie spôsobiť kupujúcemu vynaloženie neprimeraných nákladov.
(3) Ak kupujúci  požaduje odstránenie vád  tovaru, nemôže preduplynutím dodatočnej primeranej lehoty, ktorú je povinný poskytnúťna  tento účel  predávajúcemu, uplatniť  iné nároky  z vád tovaru,okrem  nároku   na  náhradu  škody  a na   zmluvnú  pokutu,  ibažepredávajúci  oznámi   kupujúcemu,  že  nesplní   svoje  povinnostiv tejto lehote.
(4) Dokiaľ  kupujúci  neurčí  lehotu   podľa  odseku  3  aleboneuplatní nárok  na zľavu z kúpnej ceny,  môže predávajúci oznámiťkupujúcemu,  že vady  odstráni v určitej  lehote. Ak  kupujúci bezzbytočného  odkladu po  tom,  čo  dostal toto  oznámenie, neoznámipredávajúcemu  svoj  nesúhlas,  má  toto  oznámenie účinok určenialehoty podľa odseku 3.
(5) Ak    predávajúci   neodstráni    vady   tovaru   v lehotevyplývajúcej z odseku  3 alebo 4, môže  kupujúci uplatniť nárok nazľavu  z kúpnej  ceny  alebo   od  zmluvy  odstúpiť,  ak  upozornípredávajúceho na úmysel odstúpiť od zmluvy pri určení lehoty podľaodseku  3 alebo  v primeranej  lehote  pred odstúpením  od zmluvy.Zvolený nárok nemôže kupujúci bez súhlasu predávajúceho meniť. 
§ 438
Pri   dodaní  náhradného   tovaru  je   predávajúci  oprávnenýpožadovať, aby mu na jeho  náklady kupujúci vrátil vymieňaný tovarv stave, v akom sa mu dodal. Ustanovenie § 441 platí obdobne. 
§ 439
(1) Nárok  na  zľavu  z kúpnej  ceny  zodpovedá rozdielu medzihodnotou, ktorú by mal tovar  bez vád, a hodnotou, ktorú mal tovardodaný  s vadami, pričom  pre určenie  hodnôt je  rozhodujúci čas,v ktorom sa malo uskutočniť riadne plnenie.
(2) Kupujúci   môže   o zľavu   znížiť   kúpnu   cenu  platenúpredávajúcemu;  ak kúpna  cena  bola  už zaplatená,  môže kupujúcipožadovať jej  vrátenie do výšky zľavy  spolu s úrokmi dojednanýmiv zmluve, inak s určenými obdobne podľa § 502.
(3) Ak  vada  nebola  včas   oznámená  (§ 428  ods. 1  a § 435ods. 1), môže kupujúci iba so súhlasom predávajúceho vykonať právapodľa  odseku  2  alebo  použiť  právo  na  zľavu  na  započítanies pohľadávkou   predávajúceho.   Toto   obmedzenie   neplatí,   akpredávajúci  o vadách vedel  v čase dodania  tovaru; pri  právnychvadách je rozhodujúca doba ustanovená v § 435 ods. 1.
(4) Do  doby odstránenia  vád nie  je kupujúci  povinný platiťčasť kúpnej ceny, ktorá by zodpovedala jeho nároku na zľavu, ak byvady neboli odstránené. 
§ 440
(1) Nároky z vád tovaru sa  nedotýkajú nároku na náhradu škodyalebo na zmluvnú pokutu. Kupujúci,  ktorému vznikol nárok na zľavuz kúpnej  ceny, nie  je oprávnený  požadovať náhradu  zisku ušléhov dôsledku  nedostatku  vlastnosti  tovaru,   na  ktorý  sa  zľavavzťahuje.
(2) Uspokojenie,  ktoré možno  dosiahnuť uplatnením niektoréhoz nárokov  z vád  tovaru  podľa  § 436  a 437,  nemožno  dosiahnuťuplatnením nároku z iného právneho dôvodu. 
§ 441
(1) Kupujúci nemôže odstúpiť od zmluvy, ak vady včas neoznámilpredávajúcemu.
(2) Účinky  odstúpenia od  zmluvy nevzniknú  alebo zaniknú, akkupujúci nemôže vrátiť tovar v stave, v akom ho dostal.
(3) Ustanovenie odseku 2 však neplatí,
a) ak  nemožnosť  vrátenia  tovaru  v stave  tam  uvedenom nie je    spôsobená konaním alebo opomenutím kupujúceho, alebo b) ak  k zmene stavu  tovaru došlo  v dôsledku prehliadky  riadne    vykonanej za účelom zistenia vád tovaru.
(4) Ustanovenie  odseku 2  takisto neplatí,  ak pred objavenímvád kupujúci tovar alebo jeho  časť predal alebo tovar úplne alebosčasti spotreboval  alebo ho pozmenil  pri jeho obvyklom  použití.V tomto prípade  je povinný vrátiť  nepredaný alebo nespotrebovanýtovar alebo  pozmenený tovar a poskytnúť  predávajúcemu náhradu dovýšky, v ktorej mal z uvedeného použitia tovaru prospech. 
Dodanie väčšieho množstva tovaru
§ 442
(1) Ak predávajúci dodá väčšie  množstvo tovaru, než je určenév zmluve,  môže  kupujúci  dodávku  prijať  alebo  môže  odmietnuťprijatie prebytočného množstva tovaru.
(2) Ak   kupujúci   prijme   dodávku   všetkého   alebo  častiprebytočného   tovaru,  je   povinný  zaň   zaplatiť  kúpnu   cenuzodpovedajúcu kúpnej cene určenej v zmluve. 
Oddiel 3                 Nadobudnutie vlastníckeho práva
§ 443
(1) Kupujúci nadobúda vlastnícke právo  k tovaru, len čo je mudodaný tovar odovzdaný.
(2) Pred   odovzdaním  nadobúda   kupujúci  vlastnícke   právok prepravovanému   tovaru,  keď   získa  oprávnenie   nakladať  sozásielkou. 
§ 444
Strany  si  môžu  písomne   dojednať,  že  kupujúci  nadobudnevlastnícke právo pred dobou uvedenou v § 443, ak predmetom kúpy jetovar jednotlivo  určený alebo tovar  určený podľa druhu  a v časeprechodu vlastníckeho práva bude  dostatočne označený na odlíšenieod iného tovaru, a to spôsobom dojednaným medzi stranami, inak bezzbytočného odkladu oznámeným kupujúcemu. 
§ 445
Strany  si  môžu  písomne   dohodnúť,  že  kupujúci  nadobudnevlastnícke právo  k tovaru neskôr, než  je ustanovené v § 443.  Akz obsahu  tejto výhrady  vlastníckeho práva  nevyplýva niečo  iné,predpokladá  sa, že  kupujúci  má  nadobudnúť vlastnícke  právo ažúplným zaplatením kúpnej ceny. 
§ 446
Kupujúci   nadobúda   vlastnícke   právo   aj  v prípade,  keďpredávajúci  nie je  vlastníkom predávaného  tovaru, ibaže v čase,keď   kupujúci  mal   vlastnícke  právo   nadobudnúť,  vedel,   žepredávajúci nie je vlastníkom a že  nie je ani oprávnený s tovaromnakladať za účelom jeho predaja. 
Oddiel 4                      Povinnosti kupujúceho
§ 447
Kupujúci je  povinný zaplatiť za  tovar kúpnu cenu  a prevziaťdodaný tovar v súlade so zmluvou. 
§ 448
(1) Kupujúci je povinný zaplatiť dohodnutú kúpnu cenu.
(2) Ak  cena nie  je v zmluve  dohodnutá a nie  je určený  anispôsob jej určenia a ak je  zmluva platná s prihliadnutím na § 409ods. 2,  môže  predávajúci  požadovať  zaplatenie  kúpnej ceny, zaktorú  sa predával  obvykle taký  alebo porovnateľný  tovar v časeuzavretia  zmluvy za  zmluvných podmienok  obdobných obsahu  tejtozmluvy.
(3) Ak  je kúpna  cena určená  podľa hmotnosti  tovaru, je pripochybnosti rozhodujúca jeho čistá hmotnosť. 
§ 449
Ak  sa  má  kúpna  cena  platiť  pri  odovzdaní  tovaru  alebodokladov, je  kupujúci povinný kúpnu cenu  zaplatiť v mieste tohtoodovzdania. 
§ 450
(1) Ak  zo zmluvy  nevyplýva  niečo  iné, je  kupujúci povinnýzaplatiť kúpnu  cenu, keď predávajúci v súlade  so zmluvou a týmtozákonom  umožní  kupujúcemu  nakladať  s tovarom  alebo s dokladmiumožňujúcimi kupujúcemu nakladať s tovarom. Predávajúci môže robiťodovzdanie  tovaru alebo  dokladov závislým  od zaplatenia  kúpnejceny.
(2) Ak  má predávajúci  podľa zmluvy  odoslať tovar,  môže takurobiť s podmienkou, že tovar  alebo doklady umožňujúce nakladanies tovarom sa  odovzdajú kupujúcemu len pri  zaplatení kúpnej ceny,ibaže táto  podmienka je v rozpore  s dohodnutým spôsobom plateniakúpnej ceny.
(3) Kupujúci nie  je povinný zaplatiť kúpnu  cenu, dokiaľ nemámožnosť si  tovar prezrieť, ibaže dohodnutý  spôsob dodania tovarualebo platenia kúpnej ceny by s tým boli v rozpore. 
§ 451
Kupujúci  je povinný  urobiť  úkony,  ktoré sú  potrebné podľazmluvy a tohto  zákona na to,  aby predávajúci mohol  dodať tovar.Dodaný tovar je kupujúci povinný  prevziať, pokiaľ zo zmluvy aleboz tohto zákona nevyplýva, že jeho prevzatie môže odmietnuť. 
§ 452
(1) Ak má kupujúci podľa zmluvy určiť dodatočne formu, veľkosťalebo  vlastnosti tovaru  a neurobí tak  v dohodnutej lehote, a aknie je  lehota dohodnutá, v primeranej lehote  po dôjdení žiadostipredávajúceho, môže  ich predávajúci sám  určiť s prihliadnutím napotreby kupujúceho,  pokiaľ sú mu  známe. Tým nie  sú dotknuté inénároky predávajúceho.
(2) Ak predávajúci vykonal určenie  sám, musí oznámiť podrobnéúdaje  o tom kupujúcemu  a určiť primeranú  lehotu, v ktorej  môžekupujúci oznámiť  predávajúcemu odchylné určenie.  Ak tak kupujúcineurobí po  dôjdení takého oznámenia v určenej  lehote, je určenieoznámené predávajúcim záväzné. 
§ 453
Predávajúci môže požadovať, aby  kupujúci zaplatil kúpnu cenu,prevzal  tovar a splnil  iné svoje  povinnosti, dokiaľ predávajúcineuplatnil  právo   z porušenia  zmluvy,  ktoré   je  nezlučiteľnés touto požiadavkou. 
§ 454
Ak bolo dohodnuté zabezpečenie záväzku zaplatiť kúpnu cenu, jekupujúci   povinný  v dohodnutej   dobe,  inak   včas  pred  doboudojednanou  na  dodanie  tovaru,  odovzdať  predávajúcemu  dokladypreukazujúce, že zaplatenie kúpnej  ceny bolo zabezpečené v súladeso zmluvou.  Ak kupujúci nesplní túto  povinnosť, môže predávajúciodoprieť  dodanie tovaru  do doby  odovzdania týchto  dokladov. Akkupujúci nezabezpečí zaplatenie kúpnej ceny v dodatočne primeranejlehote určenej predávajúcim, môže predávajúci od zmluvy odstúpiť. 
Oddiel 5                 Nebezpečenstvo škody na tovare
§ 455
Nebezpečenstvo  škody na  tovare (§ 368  ods. 2) prechádza  nakupujúceho v čase,  keď prevezme tovar od  predávajúceho, alebo aktak  neurobí  včas,  v čase,  keď  mu  predávajúci umožní nakladaťs tovarom a kupujúci poruší zmluvu tým, že tovar neprevezme. 
§ 456
Ak  má   kupujúci  prevziať  tovar  od   inej  osoby,  než  jepredávajúci,   prechádza   nebezpečenstvo   škody   na  tovare  nakupujúceho v čase  určenom na dodanie  tovaru, ak sa  v tomto časeumožnilo kupujúcemu nakladať s tovarom a o tejto možnosti kupujúcivedel.  Ak sa  kupujúcemu umožní  nakladať s tovarom  alebo ak  sadozvie  o tejto  možnosti   až  neskôr,  prechádza  nebezpečenstvov čase, keď má túto možnosť a dozvie sa o nej. 
§ 457
Ak  je   predávajúci  povinný  podľa   zmluvy  odovzdať  tovardopravcovi  v určitom   mieste  na  prepravu   tovaru  kupujúcemu,prechádza  na  kupujúceho  nebezpečenstvo  škody  na  tovare  jehoodovzdaním  dopravcovi  v tomto  mieste.  Ak  kúpna  zmluva zahŕňapovinnosť  predávajúceho  odoslať  tovar,  ale  predávajúci nie jepovinný  odovzdať  tovar  dopravcovi  v určitom  mieste, prechádzanebezpečenstvo škody na tovare na kupujúceho, keď sa tovar odovzdáprvému dopravcovi  na prepravu do  miesta určenia. Skutočnosť,  žepredávajúci  nakladá  s dokladmi  vzťahujúcimi  sa na prepravovanýtovar, nemá vplyv na prechod nebezpečenstva škody na tovare. 
§ 458
Nebezpečenstvo   škody   na   tovare   určenom   podľa   druhua kupujúcim  neprevzatom  však  neprechádza  na kupujúceho, dokiaľtovar nie  je jasne vyznačený  na účel zmluvy  označením na tovarealebo   prepravnými  dokladmi   alebo  určený   v správe  zaslanejkupujúcemu alebo inak vymedzený. 
§ 459
Strany  si môžu  dohodnúť, že  nebezpečenstvo škody  na tovareprechádza  pred  dobou  uvedenou  v § 455  až  458  len pri tovarejednotlivo určenom alebo pri tovare  určenom podľa druhu, ak tentotovar je v čase prechodu  nebezpečenstva škody dostatočne oddelenýa odlíšený od iného tovaru toho istého druhu. 
§ 460
Ak sa  tovar v čase uzavretia zmluvy  už prepravuje, prechádzanebezpečenstvo škody na tovare  jeho odovzdaním prvému dopravcovi.Ak   však   predávajúci   pri    uzavretí   zmluvy   vedel   alebos prihliadnutím  na všetky  okolnosti mal  vedieť, že  už došlo kuškode na tovare, znáša túto škodu predávajúci. 
§ 461
(1) Škoda   na   tovare,   ktorá   vznikla   po  prechode  jejnebezpečenstva  na  kupujúceho,  nemá   vplyv  na  jeho  povinnosťzaplatiť  kúpnu cenu,  ibaže ku  škode na  tovare došlo v dôsledkuporušenia povinnosti predávajúceho.
(2) Účinky odseku 1 nenastanú,  ak kupujúci využil svoje právopožadovať  dodanie  náhradného  tovaru  alebo  právo  odstúpiť  odzmluvy. 
Oddiel 6                        Uchovanie tovaru
§ 462
Ak  je   kupujúci  v omeškaní  s prevzatím   tovaru  alebo  sozaplatením  kúpnej   ceny  v prípadoch,  keď   sa  dodanie  tovarua zaplatenie kúpnej  ceny má uskutočniť  súčasne, a predávajúci mátovar  u seba alebo  s ním  môže  inak nakladať,  musí predávajúciurobiť  opatrenia  primerané   okolnostiam  na  uchovanie  tovaru.Predávajúci  je  oprávnený  tovar  zadržiavať,  dokiaľ mu kupujúcineuhradí primerané náklady, ktoré predávajúcemu pritom vznikli. 
§ 463
Ak kupujúci  prevzal tovar a zamýšľa ho  odmietnuť, je povinnýurobiť opatrenia primerané okolnostiam na uchovanie tovaru. Dokiaľpredávajúci neuhradí  primerané náklady, ktoré  kupujúcemu pri tomvznikli,  je  kupujúci  oprávnený  zadržiavať  tovar,  ktorý sa mávrátiť predávajúcemu. 
§ 464
Ak kupujúci  má možnosť po dopravení  tovaru do miesta určenias ním  nakladať a uplatní  právo  ho  odmietnuť, je  povinný tovarprevziať a mať ho u seba na účet predávajúceho, ak tak môže urobiťbez   zaplatenia   kúpnej   ceny   a bez   neprimeraných  ťažkostía výdavkov. Táto  povinnosť však kupujúcemu  nevzniká, ak v miesteurčenia  je prítomný  predávajúci alebo  osoba, ktorú  predávajúcipoveril starostlivosťou o tovar. Pri  prevzatí tovaru kupujúcim saspravujú jeho práva a povinnosti podľa § 463. 
§ 465
Povinnosti podľa  § 462 až 464  môže povinná strana  splniť ajuložením  tovaru v skladisku  tretej osoby  na účet  druhej stranya môže  požadovať úhradu  primeraných nákladov,  ktoré jej  pritomvznikli. 
§ 466
Stranu,  ktorá  je  v omeškaní  s prevzatím  alebo  so spätnýmprevzatím  tovaru  alebo  s platením  kúpnej  ceny,  ktoré  sa  máuskutočniť   pri  prevzatí   tovaru,  alebo   s platením  nákladovspojených s plnením povinností podľa § 462 až 464, možno vyzvať nasplnenie tejto  povinnosti. Druhá strana je  oprávnená vo výzve naprevzatie  tovaru určiť  na to  primeranú lehotu  a po jej  márnomuplynutí  tovar predať  vhodným spôsobom.  Pred týmto  predajom jevšak  povinná upozorniť  stranu,  ktorá  je v omeškaní,  na úmyseltovar predať. Tento  úmysel možno oznámiť aj pri  určení lehoty naprevzatie. 
§ 467
Ak tovar  podlieha rýchlej skaze alebo  ak sú s jeho uchovanímspojené  neprimerané náklady,  strana, ktorá  má povinnosti  podľa§ 462  až 464,  musí urobiť  primerané opatrenia  na jeho  predaj,a pokiaľ   je  to   možné,  druhú   stranu  o zamýšľanom   predajiupovedomiť. 
§ 468
Strana,  ktorá   tovar  predala,  je   oprávnená  ponechať  siz výťažku predaja sumu  zodpovedajúcu primeraným nákladom spojenýms plnením  povinností  podľa  § 462  až  464  a s predajom tovaru.Zvyšok získaného  výťažku je povinná druhej  strane bez zbytočnéhoodkladu uhradiť. 
Oddiel 7              Osobitné ustanovenia o náhrade škody
§ 469
Ak  niektorá  strana  v súlade  s týmto  zákonom  odstúpila odzmluvy  a v primeranej  dobe  od  odstúpenia  primeraným  spôsobomkupujúci  uskutočnil  náhradnú  kúpu  alebo  predávajúci  náhradnýpredaj tovaru, na ktorý sa  odstúpenie od zmluvy vzťahovalo, nárokna náhradu škody vzniknutý podľa  toho zákona zahŕňa rozdiel medzikúpnou  cenou, ktorá  sa mala  platiť na  základe zmluvy,  a cenoudohodnutou  v náhradnom  obchode.  Pri  určení  tohto  rozdielu saprihliadne na obsah zmluvy. Nárok na náhradu škody, ktorá zvýšila,tým nie je dotknutý. 

§ 470
(1) V prípadoch, na ktoré sa nevzťahuje § 469, zahŕňa nárok nanáhradu  škody  strany,  ktorá  odstúpila  od  zmluvy týkajúcej satovaru  s bežnou cenou,  rozdiel medzi  kúpnou cenou,  ktorá sa máplatiť na  základe zmluvy, a bežnou  cenou dosahovanou pri  tovaretoho  istého  druhu  a tej  istej  alebo  porovnateľnej  akosti zaobdobných  zmluvných  podmienok.  Nárok  na  náhradu  škody, ktorázvýšila, tým nie je dotknutý.
(2) Rozhodujúce  sú  ceny   dosahované  v čase  odstúpenia  odzmluvy; ak však  tovar bol prevzatý pred odstúpením  od zmluvy, súrozhodujúce bežné ceny dosahované v čase tohto prevzatia. 
DIEL II            Dojednania v súvislosti s kúpnou zmluvou
Oddiel 1                         Kúpa na skúšku
§ 471
Kúpa na skúšku vzniká uzavretím kúpnej zmluvy s podmienkou, žekupujúci do  uplynutia skúšobnej doby  tovar schváli. Ak  skúšobnádoba nie je v zmluve určená, predpokladá  sa, že je tri mesiace oduzavretia zmluvy. 
§ 472
(1) Ak   kupujúci   tovar   neprevzal,   má  podmienka  povahuodkladacej podmienky  a táto podmienka sa považuje  za zmarenú, akkupujúci  neoznámi   predávajúcemu  v skúšobnej  dobe,   že  tovarschvaľuje.
(2) Ak   kupujúci   prevzal   tovar,   má   podmienka   povahurozväzovacej podmienky a platí, že  kupujúci tovar schválil, ak hopísomne neodmietne v skúšobnej dobe.
(3) Kupujúci  nemá  právo  tovar  odmietnuť,  ak  nemôže tovarvrátiť v stave, v akom ho prevzal. 
Oddiel 2                         Cenová doložka
§ 473
Ak  strany  dohodnú  pri  určení  ceny,  že  jej  výška  sa mádodatočne  upraviť   s prihliadnutím  na  výrobné   náklady,  a akneurčia,  ktoré zložky  výrobných  nákladov  sú rozhodné,  mení sakúpna cena  v pomere k cenovým zmenám  hlavných surovín potrebnýchna výrobu predávaného tovaru. 
§ 474
(1) Ak strany  v zmluve neurčia, ktorý čas  je rozhodujúci preposudzovanie cenových zmien, prihliada sa na ceny v čase uzavretiazmluvy a v čase, keď mal predávajúci tovar dodať. Ak sa má dodanietovaru  uskutočniť  v priebehu  určitej  lehoty,  je  rozhodný časskutočného včasného plnenia, inak koniec tejto lehoty.
(2) Ak  predávajúci  je  v omeškaní  s dodaním tovaru a v časeskutočného  dodania  sú  ceny  pri  rozhodných  zložkách výrobnýchnákladov nižšie ako ceny v čase  určenom podľa odseku 1, prihliadasa na tieto nižšie ceny. 
§ 475
Práva  a povinnosti  strán  z doložky  zanikajú,  ak oprávnenástrana  svoje  práva  neuplatní  u druhej  strany  bez  zbytočnéhoodkladu po dodaní tovaru. 
DIEL III                    Zmluva o predaji podniku
§ 476
Základné ustanovenia
(1) Zmluvou o predaji podniku sa predávajúci zaväzuje previesťna kupujúceho vlastnícke právo k veciam, iné práva a iné majetkovéhodnoty,  ktoré  slúžia   prevádzkovaniu  podniku,  a kupujúci  sazaväzuje  prevziať  záväzky   predávajúceho  súvisiace  s podnikoma zaplatiť kúpnu cenu.
(2) Zmluva vyžaduje písomnú formu. 
§ 477
(1) Na kupujúceho prechádzajú všetky práva a záväzky, na ktorésa predaj vzťahuje.
(2) Prechod   pohľadávok   sa   inak   spravuje  ustanoveniamio postúpení pohľadávok.
(3) Na   prechod  záväzku   sa  nevyžaduje   súhlas  veriteľa,predávajúci však ručí za splnenie prevedených záväzkov kupujúcim.
(4) Kupujúci  je   povinný  bez  zbytočného   odkladu  oznámiťveriteľom   prevzatie  záväzkov   a predávajúci  dlžníkom  prechodpohľadávok na kupujúceho. 
§ 478
(1) Ak  sa  predajom  podniku  nepochybne zhorší vymožiteľnosťpohľadávky  veriteľa, môže  sa veriteľ  domáhať podaním  odporu nasúde  do  60  dní  odo  dňa,  keď  sa  dozvedel o predaji podniku,najneskôr  však  do  šiestich  mesiacov  odo  dňa,  keď bol predajzapísaný do obchodného registra (§ 488  ods. 1), aby súd určil, ževoči nemu je prevod záväzku predávajúceho na kupujúceho neúčinný.
(2) Ak predávajúci nie je  zapísaný v obchodnom registri, môžebyť podaný odpor na súde do 60  dní odo dňa, keď sa veriteľ dozvieo predaji  podniku, najneskôr  však do  šiestich mesiacov  odo dňauzavretia zmluvy.
(3) Ak veriteľ  úspešne uplatní právo podľa  odseku 1 alebo 2,je predávajúci povinný voči  nemu splniť záväzok v dobe splatnostia je   oprávnený  požadovať   od  kupujúceho   poskytnuté  plnenies príslušenstvom. 
§ 479
(1) Na   kupujúceho  prechádzajú   všetky  práva   vyplývajúcez priemyselného alebo iného duševného vlastníctva, ktoré sa týkajúpodnikateľskej   činnosti   predávaného   podniku.   Ak   je   prenadobudnutie alebo zachovanie  týchto práv rozhodné uskutočňovanieurčitej podnikateľskej  činnosti, započítava sa  do tejto činnostinadobúdateľa   uskutočnenej   po   predaji   podniku   aj  činnosťuskutočnená pri prevádzke podniku pred jeho predajom.
(2) K prechodu práva podľa odseku 1  však nedochádza, ak by toodporovalo zmluve  o poskytnutí výkonu práv  z priemyselného aleboiného duševného vlastníctva alebo povahe týchto práv. 
§ 480
Práva  a povinnosti   vyplývajúce  z pracovnoprávnych  vzťahovk zamestnancom podniku prechádzajú z predávajúceho na kupujúceho. 
§ 481
(1) Ak zo zmluvy nevyplýva  niečo iné, prechádza na kupujúcehoaj   oprávnenie  používať   obchodné  meno   spojené  s predávanýmpodnikom,  ibaže by  to bolo  v rozpore so  zákonom alebo s právomtretej osoby. Tomuto prevodu nebráni zmena označenia právnej formyosoby oprávnenej podnikať.
(2) Ak  sa  podnik  predáva   medzi  fyzickými  osobami,  môžekupujúci  používať  obchodné  meno  predávajúceho,  ak  to  zmluvaurčuje, a to len s dodatkom označujúcim nástupníctvo v podnikaní. 
§ 482
Predpokladá  sa, že  kúpna cena  je určená  na základe  údajovo súhrne  vecí,  práv  a záväzkov  uvedených  v účtovnej evidenciipredávaného podniku  ku dňu uzavretia zmluvy  a na základe ďalšíchhodnôt  uvedených v zmluve,  pokiaľ  nie  sú zahrnuté  do účtovnejevidencie. Ak má zmluva  nadobudnúť účinnosť k neskoršiemu dátumu,mení  sa  výška  kúpnej  ceny  s prihliadnutím  na  zvýšenie alebozníženie imania, ku ktorému došlo v medziobdobí. 
§ 483
(1) Ku  dňu účinnosti  zmluvy je  povinný predávajúci odovzdaťa kupujúci prevziať veci zahrnuté  do predaja. O prevzatí sa spíšezápisnica podpísaná oboma stranami.
(2) Prevzatím  vecí prechádza  nebezpečenstvo škody  na týchtoveciach z predávajúceho na kupujúceho.
(3) Vlastnícke právo  k veciam, ktoré sú  zahrnuté do predaja,prechádza   z predávajúceho  na   kupujúceho  účinnosťou   zmluvy.Vlastnícke právo  k nehnuteľnostiam prechádza  vkladom do katastranehnuteľností.
§ 484
Predávajúci  je povinný  najneskôr v zápisnici  spísanej podľa§ 483  ods. 1  upozorniť  kupujúceho  na  všetky vady prevádzanýchvecí,  práv alebo  iných majetkových  hodnôt, o ktorých  vie alebomusí  vedieť, inak  zodpovedá za  škody, ktorým  bolo možné  týmtoupozornením zabrániť. 
§ 485
V  zápisnici o prevzatí  vecí spísanej  podľa § 483  ods. 1 sauvedú chýbajúce a vadné veci. Za  chýbajúce veci sa považujú veci,ktoré  predávajúci neodovzdal  kupujúcemu, hoci  tieto veci  podľaúčtovnej evidencie  a zmluvy majú byť  súčasťou imania predávanéhopodniku.  Pri  posudzovaní  vadnosti  vecí  sa  prihliadne  na ichschopnosť slúžiť prevádzke podniku  a na dobu ich používania podľaúčtovných záznamov. 
§ 486
(1) Kupujúci  má  právo  na   primeranú  zľavu  z kúpnej  cenyzodpovedajúcu  chýbajúcim alebo  vadným veciam.  Ak chýbajúce vecialebo  zistiteľné  vady  veci  neboli  zachytené v zápisnici podľa§ 483 ods. 1,  nemôže sa právo  na zľavu priznať  v súdnom konaní,ibaže predávajúci o nich vedel  v čase odovzdania veci. Pri vadáchzistiteľných až  pri prevádzke podniku nastávajú  tieto účinky, aktieto vady kupujúci neoznámi  predávajúcemu bez zbytočného odkladupo  tom, čo  ich zistil  alebo pri  odbornej starostlivosti  moholzistiť,  najneskôr  však  po  uplynutí  šiestich  mesiacov odo dňaúčinnosti zmluvy (§ 482). Ustanovenia  § 428 ods. 2 a § 439 platiaobdobne.
(2) Kupujúci je oprávnený odstúpiť od zmluvy, ak podnik nie jespôsobilý  na prevádzku  určenú v zmluve  a vady včas  oznámené súneodstrániteľné  alebo  ich  predávajúci  neodstráni  v dodatočnejprimeranej  lehote,  ktorú  mu  kupujúci  určí.  Ustanovenia § 441platia primerane.
(3) Kupujúci  môže  uplatniť  nárok  na  zľavu  z kúpnej  cenyohľadne  záväzkov,   ktoré  na  neho   prešli  a neboli  zachytenév účtovnej  evidencii  v dobe   účinnosti  zmluvy  (§ 482),  ibažeo nich kupujúci v čase uzavretia zmluvy vedel.
(4) Pre právne  vady predávaného podniku  platia obdobne § 433až  435.  Ak  vlastnícke  právo  k nehnuteľnosti  tvoriacej súčasťpodniku neprejde na kupujúceho  a predávajúci neodstráni túto vaduv primeranej  dodatočnej  lehote,  ktorú  mu  kupujúci  určí, môžekupujúci od zmluvy odstúpiť.
(5) Práva podľa predchádzajúcich odsekov sa nedotýkajú nárokovna náhradu škody. Ustanovenia § 440 platia obdobne. 
§ 487
Ustanovenia  § 477 až  486 platia  aj pre  zmluvy, ktorými  sapredáva časť podniku tvoriaca samostatnú organizačnú zložku. 
§ 488
(1) Ak  predá  podnik  osoba  zapísaná  v obchodnom  registri,navrhne  vykonanie  zápisu  o predaji  podniku  alebo  jeho  častiv tomto registri.
(2) Právnická osoba, ktorá predala podnik tvoriaci jej imanie,môže ukončiť svoju likvidáciu a byť vymazaná z obchodného registraaž po uplynutí  jedného roka po tomto predaji,  ak sa v tejto dobenezačalo  súdne   konanie  podľa  § 478,  alebo   neskôr,  keď  sazabezpečili  alebo uspokojili  nároky, ktoré  boli v tomto  konaníúspešne uplatnené. 
DIEL IV                  Zmluva o kúpe prenajatej veci
§ 489
Základné ustanovenia
(1) Zmluvou  o kúpe   prenajatej  veci  si   strany  dojednajúv nájomnej zmluve  alebo po jej uzavretí,  že nájomca je oprávnenýkúpiť  prenajatú vec  alebo prenajatý  súbor vecí  počas platnostinájomnej zmluvy alebo po jej zániku.
(2) Zmluva o kúpe prenajatej veci vyžaduje písomnú formu. 
§ 490
Ak nájomca  je oprávnený podľa zmluvy  na kúpu prenajatej vecipočas  platnosti  nájomnej  zmluvy,  doručením písomného oznámeniao uplatnení tohto práva v súlade so zmluvou o kúpe prenajatej vecinájomná zmluva zaniká, aj keď bola dojednaná na určitú dobu. 
§ 491
Ak je  nájomca oprávnený podľa zmluvy  na kúpu prenajatej vecipo  ukončení  nájomnej  zmluvy,  zaniká  toto  právo, ak oprávnenástrana neoznámi druhej strane písomne vôľu kúpiť prenajatú vec bezzbytočného odkladu po zániku nájomnej zmluvy. 
§ 492
Ak oprávnená strana v súlade so zmluvou o kúpe prenajatej vecioznámi  písomne druhej  strane, že  uplatňuje právo  na kúpu veci,ktorá  je alebo  bola  predmetom  nájomnej zmluvy,  vzniká ohľadnetejto  veci  doručením  tohto  oznámenia  kúpna  zmluva. Oprávnenástrana   má  postavenie   kupujúceho  a druhá   strana  postaveniepredávajúceho. 
§ 493
(1) Vznikom  kúpnej  zmluvy  (§ 492)  prechádza  na kupujúcehovlastnícke    právo    k hnuteľnej    veci.    Vlastnícke    právok nehnuteľnostiam prechádza vkladom do katastra nehnuteľností.
(2) Nebezpečenstvo  škody  na  veci  prechádza  na  kupujúcehovznikom kúpnej zmluvy (§ 492). 
§ 494
(1) Ak  v dojednaní  nie  je  určená  kúpna  cena rozhodná privyužití  práva prenajatú  vec kúpiť  a ani spôsob  jej určenia, jekupujúci povinný zaplatiť kúpnu cenu určenú podľa § 448 ods. 2. Naurčenie kúpnej ceny nemá vplyv poškodenie alebo väčšie opotrebenieveci, za ktoré je zodpovedný nájomca.
(2) Kúpnu  cenu je  kupujúci povinný  zaplatiť bez  zbytočnéhoodkladu po vzniku kúpnej zmluvy. 
§ 495
(1) Pre  posudzovanie vád  veci sú  rozhodné vlastnosti, ktorémala mať prenajatá vec.
(2) Lehoty na oznámenie vád kúpenej  veci sa počítajú odo dňa,keď nájomca prevzal prenajatú vec.
(3) Ak  vlastnícke   právo  k  prenajatej   veci  neprejde  nakupujúceho  a  predávajúci  neodstráni   túto  vadu  v  primeranejdodatočnej dobe, ktorú mu kupujúci určí, môže od zmluvy odstúpiť. 
§ 496
(1) Zmluva môže  určiť, že po určitej  dobe platnosti nájomnejzmluvy je nájomca oprávnený  nadobudnúť bezplatne vlastnícke právok prenajatej veci, ak toto právo uplatní voči prenajímateľovi.
(2) Nadobúdateľ  vlastníckeho  práva  podľa  odseku  1  nie jeoprávnený  pri  prenajatej  veci  uplatňovať  jej  vady s výnimkouprávnych vád, ibaže je mu poskytnutá záruka za akosť. 
DIEL V                         Zmluva o úvere
§ 497
Základné ustanovenie
Zmluvou o úvere sa zaväzuje  veriteľ, že na požiadanie dlžníkaposkytne  v jeho  prospech  peňažné  prostriedky  do určitej sumy,a dlžník  sa   zaväzuje  poskytnuté  peňažné   prostriedky  vrátiťa zaplatiť úroky. 
§ 498
Strany  môžu  určiť  peňažné  prostriedky,  ktoré sú predmetomzmluvy,  aj v inej  než česko-slovenskej  mene, pokiaľ  to nie  jev rozpore s devízovými predpismi. Pokiaľ sa strany nedohodnú inak,je dlžník  povinný vrátiť peňažné prostriedky  v mene, v ktorej samu poskytli, a v tej istej mene platiť úroky. 
§ 499
Za dojednanie záväzku veriteľa poskytnúť na požiadanie peňažnéprostriedky  možno  dojednať  odplatu,  ak  poskytovanie  úveru jepredmetom podnikania veriteľa. 
§ 500
(1) Dlžník   je  oprávnený   uplatniť  nárok   na  poskytnutiepeňažných prostriedkov  v lehote určenej v zmluve.  Ak táto lehotanie je  v zmluve určená, môže dlžník  tento nárok uplatniť, dokiaľposkytnutie úveru niektorá strana nevypovie.
(2) Ak zmluva neurčuje inú  výpovednú lehotu, môže poskytnutieúveru vypovedať  dlžník s okamžitou účinnosťou  a veriteľ ku koncukalendárneho  mesiaca  nasledujúceho  po  mesiaci,  v ktorom  bolavýpoveď doručená dlžníkovi. 
§ 501
(1) Veriteľ   je   povinný   dlžníkovi   peňažné   prostriedkyposkytnúť, ak  ho o to dlžník  v súlade so zmluvou  požiadal, a tov dobe určenej v požiadavke, inak bez zbytočného odkladu.
(2) Ak zmluva určuje, že úver možno použiť iba na určitý účel,môže  veriteľ obmedziť  poskytnutie peňažných  prostriedkov iba naplnenie záväzkov dlžníka prevzatých v súvislosti s týmto účelom. 
§ 502
(1) Od  doby  poskytnutia  peňažných  prostriedkov  je  dlžníkpovinný platiť  z nich úroky v dojednanej  výške, inak v najvyššejprípustnej výške  ustanovenej zákonom alebo na  základe zákona. Akúroky nie sú takto určené,  je dlžník povinný platiť obvyklé úrokypožadované za úvery, ktoré  poskytujú banky v mieste sídla dlžníkav čase  uzavretia zmluvy.  Ak  strany  dojednajú úroky  vyššie nežprípustné podľa zákona alebo na  základe zákona, je dlžník povinnýplatiť úroky v najvyššie prípustnej výške.
(2) Pri  pochybnostiach  sa  predpokladá,  že  dojednaná výškaúrokov sa týka ročného obdobia. 
§ 503
(1) Záväzok platiť  úroky je splatný spolu  so záväzkom vrátiťpoužité  peňažné prostriedky.  Ak lehota  na vrátenie poskytnutýchpeňažných prostriedkov je dlhšia ako  rok, sú úroky splatné koncomkaždého  kalendárneho  roka.  V čase,  keď  sa  má  vrátiť  zvyšokposkytnutých peňažných prostriedkov, sú splatné aj úroky, ktoré saho týkajú.
(2) Ak   sa  poskytnuté   peňažné  prostriedky   majú  vrátiťv splátkach, sú  v deň splatnosti každej splátky  splatné aj úrokyz tejto splátky.
(3) Dlžník je oprávnený  vrátiť poskytnuté peňažné prostriedkypred dobou určenou v zmluve. Úroky je povinný zaplatiť len za dobuod poskytnutia do vrátenia peňažných prostriedkov. 
§ 504
Dlžník  je  povinný   vrátiť  poskytnuté  peňažné  prostriedkyv dojednanej  lehote,  inak  do  jedného  mesiaca  odo dňa, keď hoo ich vrátenie veriteľ požiadal. 
§ 505
Ak zanikne  alebo ak sa zhorší  za trvania zmluvy zabezpečeniezáväzku vrátiť  poskytnuté peňažné prostriedky,  je dlžník povinnýdoplniť  zabezpečenie na  pôvodný  rozsah.  Ak tak  dlžník neurobív primeranej lehote, môže veriteľ  od zmluvy odstúpiť a požadovať,aby dlžník vrátil dlžnú sumu s úrokmi. 
§ 506
Ak  je dlžník  v omeškaní  s vrátením  viac než  dvoch splátokalebo jednej  splátky po dobu  dlhšiu ako tri  mesiace, je veriteľoprávnený od zmluvy odstúpiť  a požadovať, aby dlžník vrátil dlžnúsumu s úrokmi. 
§ 507
Ak  má  dlžník  poskytnuté  peňažné  prostriedky  podľa zmluvypoužiť iba na  určitý účel a dlžník ich použije  na iný účel aleboak ich na  dohodnutý účel nemožno použiť, je  veriteľ oprávnený odzmluvy  odstúpiť  a požadovať,  aby  dlžník  vrátil bez zbytočnéhoodkladu použité a nevrátené prostriedky s úrokmi. 
DIEL VI      Licenčná zmluva na predmety priemyselného vlastníctva
§ 508
Základné ustanovenia
(1) Licenčnou  zmluvou na  predmety priemyselného  vlastníctvaoprávňuje  poskytovateľ  nadobúdateľa  v dojednanom  rozsahu  a nadojednanom území na výkon  práv z priemyselného vlastníctva (ďalejlen  "právo") a nadobúdateľ  sa zaväzuje  na poskytovanie  určitejodplaty alebo inej majetkovej hodnoty.
(2) Zmluva vyžaduje písomnú formu. 
§ 509
(1) Ak tak  ustanovuje osobitný predpis, vyžaduje  sa na výkonpráva poskytnutého na základe zmluvy zápis do príslušného registratýchto práv.
(2) Ak trvanie práva závisí od  jeho výkonu, je nadobúdateľ natento výkon povinný. 
§ 510
Poskytovateľ  je  povinný  po  dobu  trvania  zmluvy udržiavaťprávo, pokiaľ to povaha tohto práva vyžaduje. 
§ 511
(1) Poskytovateľ je naďalej oprávnený na výkon práva, ktoré jepredmetom zmluvy, a na poskytnutie jeho výkonu iným osobám.
(2) Nadobúdateľ  nie je  oprávnený prenechať  výkon práva inýmosobám. 
§ 512
Poskytovateľ  je povinný  bez zbytočného  odkladu po  uzavretízmluvy  poskytnúť  nadobúdateľovi  všetky  podklady  a informácie,ktoré sú potrebné na výkon práva podľa zmluvy. 
§ 513
Nadobúdateľ   je   povinný    utajovať   poskytnuté   podkladya informácie pred tretími osobami,  ibaže zo zmluvy alebo z povahyposkytnutých podkladov a informácií  vyplýva, že poskytovateľ nemázáujem  na ich  utajovaní. Za  tretie osoby  sa nepovažujú  osoby,ktoré  sa zúčastňujú  na podnikaní  podnikateľa a ktoré podnikateľzaviazal  mlčanlivosťou. Po  zániku zmluvy  je nadobúdateľ povinnýposkytnuté podklady vrátiť  a ďalej utajovať poskytnuté informáciedo doby, keď sa stanú všeobecne známymi. 
§ 514
(1) Ak nadobúdateľa obmedzujú vo  výkone práva iné osoby aleboak  zistí,  že  iné  osoby  toto  právo  porušujú,  je povinný bezzbytočného odkladu podať o tom správu poskytovateľovi.
(2) Poskytovateľ  je  povinný  bez  zbytočného  odkladu urobiťpotrebné právne  opatrenia na ochranu  výkonu práva nadobúdateľom.Pri   týchto   opatreniach   je   nadobúdateľ   povinný  poskytnúťposkytovateľovi potrebné spolupôsobenie. 
§ 515
Ak sa  zmluva nedojednala na dobu  určitú, možno ju vypovedať.Ak zmluva neurčuje inú výpovednú lehotu, nadobúda výpoveď účinnosťuplynutím  jedného roka  od konca  kalendárneho mesiaca,  v ktorombola výpoveď doručená druhej strane. 
DIEL VII                      Zmluva o uložení veci
§ 516
Základné ustanovenia
(1) Zmluvou  o uložení sa  zaväzuje opatrovateľ,  že bude  preuložiteľa  dočasne  bezplatne  opatrovať   vec,  ktorú  má  u sebav súvislosti s obchodným stykom s uložiteľom.
(2) Ak  v zmluve nie  je uvedené,  či sa  vec má  opatrovať zaodplatu  alebo  bezplatne,  a opatrovanie  veci  nie  je predmetompodnikania   opatrovateľa,  platí,   že  strany   uzavreli  zmluvuo uložení veci. 
§ 517
Opatrovateľ  je  povinný   vec  starostlivo  opatrovať  a dbaťs prihliadnutím  na  jej  povahu  a svoje  možnosti,  aby  na  nejnevznikla škoda. Ak opatrovanie  veci vyžaduje osobitné opatrenia,je opatrovateľ povinný ich urobiť, ak sú uvedené v zmluve alebo akho na ne upozornil uložiteľ  pred uzavretím zmluvy. Opatrovateľ jepovinný dať veci poistiť proti škodám, len keď to určuje zmluva. 
§ 518
Aj keď sa opatrovateľ  zaviazal v zmluve opatrovať vec určitýmspôsobom, môže sa od tohto spôsobu odchýliť, ak nastanú okolnosti,ktoré  opatrovateľ  nemohol   v čase  uzavretia  zmluvy  predvídaťa ktoré  robia  plnenie  záväzku   pre  neho  neprimerane  ťažkým.O vzniku týchto  okolností je opatrovateľ  povinný včas upovedomiťuložiteľa. 
§ 519
(1) Ak  opatrovateľ  bez  súhlasu  uložiteľa zverí opatrovanieveci  tretej osobe,  zodpovedá, akoby  vec opatroval  sám. Ak totourobí so súhlasom uložiteľa, zodpovedá ako mandatár.
(2) Ak  opatrovateľ   zverí  opatrovanie  veci   tretej  osobev rozpore  so  zmluvou,  prechádza  na opatrovateľa nebezpečenstvoškody na veci. Ustanovenie § 518 tým nie je dotknuté. 
§ 520
Opatrovateľ  nesmie  bez  súhlasu  uložiteľa  užívať vec aleboumožniť jej užívanie tretej osobe. 
§ 521
(1) Uložiteľ   je   povinný   nahradiť   opatrovateľovi  škoduspôsobenú  mu  uloženou  vecou,   pokiaľ  ju  nemohol  opatrovateľodvrátiť  vynaložením  starostlivosti  uvedenej  v § 517. Ďalej jeuložiteľ  povinný  uhradiť  náklady,  ktoré opatrovateľ nevyhnutnealebo účelne vynaložil pri plnení svojej povinnosti.
(2) Pri  mimoriadnych  nákladoch,  ktoré  boli nepredvídateľnév čase uzavretia zmluvy, je opatrovateľ povinný vyžiadať si súhlasuložiteľa  pred  ich  vynaložením,  ak  je  to  možné. Ak uložiteľneoznámi  opatrovateľovi  bez  zbytočného  odkladu  svoj nesúhlas,predpokladá sa, že s vynaložením nákladov súhlasí.
(3) Ak  opatrovateľ vynaloží  náklady uvedené  v odseku 2  beztoho,  aby si  vopred  vyžiadal  potrebný súhlas  uložiteľa, a tens ich  vynaložením  neprejaví  dodatočne  súhlas, môže opatrovateľpožadovať   úhradu  nákladov   v rozsahu,  v ktorom   sa  uložiteľo úsporu týchto nákladov obohatil.
(4) Náklady,  na ktorých  úhradu je  opatrovateľ oprávnený, jeuložiteľ  povinný uhradiť  bez zbytočného  odkladu po  tom, čo  hoo to opatrovateľ požiadal, najneskôr však pri prevzatí veci. 
§ 522
Opatrovateľ   je   povinný   uloženú   vec  uložiteľovi  vydaťv mieste, kde  vec mala byť  podľa zmluvy uložená,  inak vo svojomsídle   alebo   v mieste   podnikania,   prípadne  bydlisku  alebov mieste, kde je jeho organizačná zložka opatrujúca vec. 
§ 523
(1) Aj keď  sa dohodla doba, po  ktorú má byť vec  uložená, jeopatrovateľ povinný vec vydať bez zbytočného odkladu po tom, čo hoo to uložiteľ požiadal.
(2) Opatrovateľ  je  oprávnený  domáhať  sa  od uložiteľa, abyprevzal  uloženú vec  bez zbytočného  odkladu ešte  pred uplynutímdohodnutej  doby   uloženia,  ak  by   ďalšie  plnenie  povinnostíspôsobilo  opatrovateľovi  neprimerané   ťažkosti,  ktoré  nemoholv čase uzavretia zmluvy predvídať, alebo ak sa tretia osoba domáhavydania uloženej veci. 
§ 524
Ak nie je dojednané a ani  z okolností, za ktorých bola zmluvauzavretá, nevyplýva,  ako dlho má byť  vec uložená, je opatrovateľpovinný vydať  vec uložiteľovi, len  čo ho o to  uložiteľ požiada,a uložiteľ je povinný prevziať vec  bez zbytočného odkladu po tom,čo ho na to opatrovateľ vyzval. 
§ 525
Ak  uložiteľ neprevezme  vec včas,  môže mu  opatrovateľ na tourčiť primeranú lehotu. Po jej márnom uplynutí môže opatrovateľ odzmluvy  odstúpiť,  a ak  uložiteľa   na  to  upozorní  pri  určenídodatočnej  lehoty, je  oprávnený  vec  na účet  uložiteľa vhodnýmspôsobom  predať  alebo  na  náklady  uložiteľa uskladniť u tretejosoby. 
§ 526
Ustanoveniami § 517 až 525  sa spravuje primerane určenie práva povinností  strán  aj  v prípadoch,  keď  podľa ustanovení tohtozákona, týkajúcich  sa iných zmlúv  než zmluvy o uložení  veci, jejedna strana povinná bez nároku na odplatu starať sa druhej straneo vec, ktorú má u seba,  ibaže z týchto ustanovení vyplýva odlišnáúprava. 
Diel VIII                       Zmluva o skladovaní
§ 527
Základné ustanovenia
(1) Zmluvou o skladovaní sa skladovateľ zaväzuje prevziať vec,aby ju uložil a opatroval, a ukladateľ  sa zaväzuje zaplatiť mu zato odplatu (skladné).
(2) Ak  v zmluve nie  je uvedené,  či sa  má vec  opatrovať zaodplatu   alebo   bezplatne,   a opatrovanie   veci  je  predmetompodnikania   skladovateľa,  platí,   že  strany   uzavreli  zmluvuo skladovaní. 
§ 528
(1) Skladovateľ  je  povinný  vec  prevziať  pri jej odovzdaníukladateľom a prevzatie tovaru písomne potvrdiť.
(2) Potvrdenie o prevzatí veci na  skladovanie môže mať povahucenného  papiera,  s ktorým  je  spojené  právo  požadovať vydanieskladovanej veci (skladištný list).
(3) Skladištný list môže znieť na doručiteľa alebo na meno. Akznie  na doručiteľa,  je  skladovateľ  povinný vydať  tovar osobe,ktorá skladištný list predloží. Ak  znie na meno, je povinný vydaťvec osobe  uvedenej v skladištnom liste.  Skladištný list na  menomôže  oprávnená osoba  prevádzať  rubopisom  na iné  osoby, pokiaľv ňom nie  je prevod vylúčený. V rubopise  platia obdobné predpisyupravujúce zmenky.
(4) Osoba oprávnená  domáhať sa na  základe skladištného listuvydania veci  má postavenie ukladateľa a je  povinná na požiadanieskladovateľa potvrdiť  na skladištnom liste  prevzatie skladovanejveci. 
§ 529
Ak zo zmluvy nevyplýva niečo  iné, zmluva zaniká, ak ukladateľneodovzdá  skladovateľovi  vec  na  uskladnenie  do  doby  určenejv zmluve, inak do šiestich mesiacov po uzavretí zmluvy. 
§ 530
Skladovateľ  je  povinný  uložiť  vec  oddelene  od  ostatnýchskladovaných vecí s označením, že ide o veci ukladateľa. Ukladateľmá právo kontrolovať stav skladovanej veci a brať z nej vzorky. 
§ 531
(1) Ukladateľ platí  skladné odo dňa  prevzatia veci vo  výškea spôsobom dohodnutým v zmluve.
(2) Ak výška skladného nie je dojednaná v zmluve, je ukladateľpovinný   zaplatiť   skladné   obvyklé   v čase  uzavretia  zmluvys prihliadnutím na povahu veci, dĺžku a spôsob skladovania.
(3) Ak  skladovanie trvá  dlhšie ako  šesť mesiacov,  platí saskladné polročne pozadu. Skladné za neukončené šesťmesačné obdobiea skladné  za kratšiu  dobu skladovania  sa platí  pri vyzdvihnutískladovanej veci.  Aj po ukončení  zmluvy má skladovateľ  právo naskladné  za  dobu,  po  ktorú  bola  skladovaná vec u neho uloženáz dôvodu, že ju ukladateľ včas nevyzdvihol.
(4) Skladné  kryje  všetky  náklady  spojené  so  skladovaním,nezahŕňa však náklady na poistenie; skladovateľ má na ne nárok, akje povinný podľa zmluvy dať vec poistiť. 
§ 532
(1) Ak je skladovanie dojednané na určitú dobu, môže ukladateľveci  vyzdvihnúť  ešte  pred  jej  uplynutím,  musí  však  predtýmzaplatiť  skladné   pripadajúce  na  celú   dohodnutú  dobu.  Preduplynutím   dojednanej   doby   môže   ukladateľ   požiadať  znovuo prevzatie veci  na uskladnenie do konca  tejto doby a je povinnýuhradiť skladovateľovi náklady s tým spojené.
(2) Ak  nie je  uvedená lehota,  na ktorú  sa zmluva uzaviera,predpokladá sa,  že sa uzaviera  na neurčitú dobu.  Ukladateľ môžepožadovať kedykoľvek vydanie veci a je povinný zaplatiť skladné zadobu, keď vec bola skladovaná. Vyzdvihnutím veci zmluva zaniká.
(3) Skladovateľ  je oprávnený  zmluvu vypovedať  jednomesačnouvýpoveďou.  Výpovedná  lehota  začína  plynúť  prvým  dňom mesiacanasledujúceho   po   mesiaci,   v ktorom   bola  výpoveď  doručenáukladateľovi. 
§ 533
(1) Skladovateľ zodpovedá za škodu  na skladovanej veci, ktorávznikla po prevzatí veci, a to až do jej vydania, ibaže túto škodunemohol odvrátiť pri vynaložení odbornej starostlivosti.
(2) Skladovateľ  nezodpovedá za  škodu na  veci, len  keď bolaspôsobená
a) ukladateľom alebo vlastníkom veci, b) vadou alebo prirodzenou povahou uloženej veci alebo c) vadným  obalom,   na  ktorý  skladovateľ   pri  prevzatí  veci    ukladateľa upozornil a toto  upozornenie zahrnul do potvrdenia    o prevzatí veci; ak skladovateľ  na vadnosť obalu neupozornil,    nezodpovedá  za škodu  na veci  len vtedy,  keď vadnosť  obalu    nebola poznateľná.
(3) Ak  škoda   vznikla  spôsobom  uvedeným   v odseku  2,  jeskladovateľ  povinný  vynaložiť  odbornú  starostlivosť, aby škodabola čo najmenšia. 
§ 534
(1) Skladovateľ môže odstúpiť od zmluvy,
a) ak ukladateľ  zatajil nebezpečnú povahu veci  a ak hrozí z nej    skladovateľovi značná škoda, b) ak ukladateľ dlhuje skladné za najmenej tri mesiace, c) ak  hrozí  vznik  podstatnej  škody  na  uloženej  veci, ktorú    skladovateľ nemôže odvrátiť, alebo d) ak  ukladateľ nevyzdvihne  vec po  skončení doby,  po ktorú je    skladovateľ povinný vec skladovať.
(2) Skladovateľ  môže po  odstúpení od  zmluvy určiť primeranúlehotu na vyzdvihnutie veci s upozornením, že inak tovar predá. Pomárnom  uplynutí tejto  lehoty môže  skladovateľ skladovaný  tovarpredať vhodným spôsobom na  účet ukladateľa. Od výťažku z predaja,ktorý je  skladovateľ povinný bez  zbytočného odkladu ukladateľovivydať,  môže si  odpočítať okrem  skladného aj  vynaložené nákladyspojené s predajom. 
§ 535
Skladovateľ  má  na  zabezpečenie  svojich  nárokov  zo zmluvyo skladovaní zákonné záložné právo na skladovaných veciach, dokiaľsa u neho nachádzajú. Toto zákonné  záložné právo má prednosť predinými záložnými právami. 
DIEL IX                         Zmluva o dielo
Oddiel 1                      Základné ustanovenia
§ 536
(1) Zmluvou  o dielo  sa  zaväzuje  zhotoviteľ  vykonať určitédielo a objednávateľ sa zaväzuje zaplatiť cenu za jeho vykonanie.
(2) Dielom sa rozumie zhotovenie  určitej veci, pokiaľ nespadápod  kúpnu  zmluvu,  montáž  určitej  veci,  jej údržba, vykonaniedohodnutej opravy alebo úpravy určitej veci alebo hmotne zachytenývýsledok inej činnosti. Dielom sa rozumie vždy zhotovenie, montáž,údržba, oprava alebo úprava stavby alebo jej časti.
(3) Cena  musí byť  v zmluve  dohodnutá  alebo v nej  musí byťaspoň určený  spôsob jej určenia,  ibaže strany v zmluve  prejaviavôľu uzavrieť zmluvu aj bez tohto určenia. 
Oddiel 2                         Vykonanie diela
§ 537
(1) Zhotoviteľ je povinný vykonať  dielo na svoje náklady a nasvoje  nebezpečenstvo  v dojednanom  čase,  inak v čase primeranoms prihliadnutím na povahu diela. Ak zo zmluvy alebo z povahy dielanevyplýva  niečo  iné,  môže  zhotoviteľ  vykonať  dielo ešte preddojednaným časom.
(2) Objednávateľ je povinný vykonané dielo prevziať.
(3) Pri  vykonávaní  diela   postupuje  zhotoviteľ  samostatnea nie  je  pri  určení  spôsobu  vykonania  diela  viazaný pokynmiobjednávateľa, ibaže sa výslovne zaviazal plniť ich. 
§ 538
Zhotoviteľ diela môže poveriť jeho  vykonaním inú osobu, ak zozmluvy  alebo z  povahy diela  nevyplýva nič  iné. Pri  vykonávanídiela  inou   osobou  má  zhotoviteľ   zodpovednosť,  akoby  dielovykonával sám. 
Oddiel 3                 Veci určené na vykonanie diela
§ 539
(1) Veci,  ktoré  má  objednávateľ  podľa  zmluvy  obstarať navykonanie diela, je povinný  odovzdať zhotoviteľovi v čase určenomv zmluve,  inak bez  zbytočného  odkladu  po uzavretí  zmluvy. Pripochybnostiach sa predpokladá, že  o cenu týchto vecí sa neznižujecena za vykonanie diela.
(2) Ak  veci  neobstará  objednávateľ  včas,  môže  mu  na  tozhotoviteľ  poskytnúť primeranú  lehotu a po  jej márnom  uplynutímôže  sám  po  predchádzajúcom  upozornení  obstarať  veci na účetobjednávateľa. Objednávateľ  je povinný uhradiť  ich cenu a účelnénáklady s tým  spojené bez zbytočného  odkladu po tom,  čo ho o tozhotoviteľ požiada.
(3) Veci, ktoré  sú potrebné na  vykonanie diela a na  ktorýchobstaranie nie je podľa  zmluvy zaviazaný objednávateľ, je povinnýobstarať zhotoviteľ. 
§ 540
(1) Objednávateľ znáša nebezpečenstvo  škody na veciach, ktoréobstaral na vykonanie diela, a zostáva  ich vlastníkom až do doby,keď sa spracovaním stanú súčasťou predmetu diela.
(2) Za vec prevzatú od  objednávateľa do opatrovania za účelomjej spracovania  pri vykonávaní diela  alebo za účelom  jej opravyalebo úpravy zodpovedá zhotoviteľ ako skladovateľ.
(3) Po dokončení  diela alebo po zániku  záväzku dielo vykonaťje    zhotoviteľ   povinný    bez   zbytočného    odkladu   vrátiťobjednávateľovi veci  od neho prevzaté, ktoré  sa nespracovali privykonávaní diela. 
§ 541
Ohľadne vecí, ktoré zhotoviteľ obstaral na vykonanie diela, mápostavenie predávajúceho, pokiaľ  z ustanovení upravujúcich zmluvuo dielo nevyplýva niečo iné. Pri pochybnostiach sa predpokladá, žekúpna cena týchto vecí je zahrnutá v cene za vykonanie diela. 
Oddiel 4Vlastnícke právo k zhotovovanej veci a nebezpečenstvo škody na nej
§ 542
(1) Ak  zhotoviteľ  zhotovuje  vec  u objednávateľa,  na  jehopozemku   alebo   na   pozemku,   ktorý   objednávateľ   obstaral,objednávateľ znáša nebezpečenstvo škody  na zhotovovanej veci a jejej vlastníkom, ak zmluva neurčuje niečo iné.
(2) V prípadoch,  na  ktoré  sa   nevzťahuje  odsek  1,  znášazhotoviteľ  nebezpečenstvo  škody  na  zhotovovanej  veci a je jejvlastníkom.   Pre   určenie   prechodu   nebezpečenstva  škody  nazhotovovanej  veci  zo  zhotoviteľa  na  objednávateľa  sa použijúobdobne  ustanovenia  o prechode  nebezpečenstva  škody  na tovarez predávajúceho na kupujúceho.
(3) Na zhotoviteľa  neprechádza nebezpečenstvo škody  na veci,ktorá je  predmetom údržby, opravy  alebo úpravy, ani  vlastníckejprávo k nej. 
§ 543
(1) Ak  má  k zhotovenej   veci  vlastnícke  právo  zhotoviteľa záväzok  vykonať dielo  zanikne z dôvodu,  za ktorý  nezodpovedáobjednávateľ, je objednávateľ  oprávnený požadovať zaplatenie cenyvecí prevzatých  od neho zhotoviteľom,  ktoré zhotoviteľ spracovalpri vykonaní diela alebo ktoré nemožno vrátiť. Nárok objednávateľana náhradu škody tým nie je dotknutý.
(2) Ak  zanikol  záväzok  vykonať  dielo  z dôvodu,  za  ktorýzodpovedá objednávateľ, je objednávateľ oprávnený požadovať úhradutoho, o čo sa zhotoviteľ obohatil. 
§ 544
(1) Ak  má k zhotovovanej  veci vlastnícke  právo objednávateľa vec  nemožno  vzhľadom  na  jej  povahu  vrátiť  alebo  odovzdaťzhotoviteľovi, je  objednávateľ povinný uhradiť  zhotoviteľovi to,o čo  sa  objednávateľ  zhotovovaním  veci  obohatil,  ak  záväzokzanikol, z dôvodu, za ktorý objednávateľ nezodpovedá.
(2) Ak  záväzok  zanikol   v prípadoch  uvedených  v odseku  1z dôvodov,  za  ktoré   zodpovedá  objednávateľ,  môže  zhotoviteľpožadovať  úhradu  ceny  vecí,  ktoré  účelne  obstaral a ktoré saspracovaním stali  súčasťou zhotovovanej veci,  pokiaľ cena týchtovecí nie je zahrnutá v nároku zhotoviteľa podľa § 548 ods. 2. 
§ 545
Ustanovenia  § 544 platia  obdobne v prípadoch,  keď predmetomdiela je montáž, údržba, oprava alebo úprava veci. 
Oddiel 5                          Cena za dielo
§ 546
(1) Objednávateľ   je  povinný   zhotoviteľovi  zaplatiť  cenudohodnutú v zmluve alebo určenú  spôsobom určeným v zmluve. Ak nieje cena  takto dohodnutá alebo určiteľná  a zmluva je napriek tomuplatná  (§ 536  ods. 3),  je  objednávateľ  povinný zaplatiť cenu,ktorá  sa obvykle  platí  za  porovnateľné dielo  v čase uzavretiazmluvy za obdobných obchodných podmienok.
(2) Dojednanie a poskytnutie  preddavkov na cenu  za dielo sanedotýka účinkov podľa § 548 a 549. 
§ 547
Cena podľa rozpočtu
(1) Na výšku ceny  nemá vplyv, že cena bola  určená na základerozpočtu,  ktorý  je  súčasťou  zmluvy  alebo  ho  objednávateľovioznámil zhotoviteľ do uzavretia zmluvy.
(2) Ak  však bola  cena  určená  na základe  rozpočtu, ohľadnektorého zo zmluvy vyplýva, že  sa nezaručuje jeho úplnosť, môže sazhotoviteľ domáhať primeraného zvýšenia ceny, ak sa pri vykonávanídiela  objaví potreba  činností nezahrnutých  do rozpočtu,  pokiaľtieto činnosti neboli predvídateľné v čase uzavretia zmluvy.
(3) Ak cena  bola určená na  základe rozpočtu, ktorý  sa podľazmluvy považuje  za nezáväzný, môže sa  zhotoviteľ domáhať, aby saurčilo  zvýšenie ceny  o sumu, o ktorú  nevyhnutne prevýši nákladyúčelne vynaložené zhotoviteľom, náklady zahrnuté do rozpočtu.
(4) Ak  objednávateľ  nesúhlasí  so  zvýšením  ceny,  určí jejzvýšenie súd na návrh zhotoviteľa.
(5) Objednávateľ  môže  bez  zbytočného  odkladu  odstúpiť  odzmluvy, ak  zhotoviteľ požaduje zvýšenie ceny  podľa odsekov 2 a 3o sumu,  ktorá presahuje  o viac ako  10% cenu  určenú na  základerozpočtu.  V tomto   prípade  je  objednávateľ   povinný  nahradiťzhotoviteľovi   časť   ceny   zodpovedajúcu   rozsahu  čiastočnéhovykonania diela podľa rozpočtu.
(6) Zhotoviteľovi zaniká nárok na  určenie zvýšenia ceny podľaodsekov 2 a 3, ak neoznámi  potrebu prekročenia rozpočtovanej sumya výšku požadovaného zvýšenia ceny  bez zbytočného odkladu po tom,čo  sa  ukázalo,  že  je  nevyhnutné  prekročenie ceny, ktorá bolaurčená na základe rozpočtu. 
§ 548
(1) Objednávateľ   je  povinný   zaplatiť  zhotoviteľovi  cenuv čase dojednanom v zmluve. Pokiaľ  zo zmluvy alebo z tohto zákonanevyplýva niečo iné, vzniká nárok na cenu vykonaním diela.
(2) Ak   zhotoviteľ   odstúpil   od   zmluvy   pre   omeškanieobjednávateľa a ak prekážka  pre splnenie povinnosti objednávateľanespočíva v okolnostiach vylučujúcich  zodpovednosť (§ 374), patrízhotoviteľovi cena, na ktorú má  nárok na základe zmluvy. Od tejtoceny sa však odpočíta to,  čo zhotoviteľ ušetril nevykonaním dielav plnom rozsahu. 
§ 549
(1) Ak  sa  strany  po  uzavretí  zmluvy  dohodnú na obmedzenírozsahu  diela a ak  nedojednajú jeho  dôsledky na  výšku ceny, jeobjednávateľ povinný  zaplatiť len cenu  primerane zníženú; ak  satýmto spôsobom dohodnú na rozšírení diela, je objednávateľ povinnýzaplatiť cenu primerane zvýšenú.
(2) Ak  sa strany  po uzavretí  zmluvy dohodnú  na zmene dielaa ak  nedojednajú  jej  dôsledky  na  výšku  ceny, je objednávateľpovinný  cenu zaplatiť  zvýšenú alebo  zníženú s prihliadnutím  narozdiel   v rozsahu  potrebnej   činnosti  a v účelných  nákladochspojených so zmeneným vykonávaním diela. 
Oddiel 6                    Spôsob vykonávania diela
§ 550
Objednávateľ  je oprávnený  kontrolovať vykonávanie  diela. Akobjednávateľ  zistí,  že  zhotoviteľ  vykonáva  dielo v rozpore sosvojimi povinnosťami, je objednávateľ oprávnený dožadovať sa toho,aby  zhotoviteľ   odstránil  vady  vzniknuté   vadným  vykonávaníma dielo  vykonával  riadnym  spôsobom.  Ak  tak  zhotoviteľ  dielaneurobí  ani v primeranej  lehote  mu  na to  poskytnutej a postupzhotoviteľa  by viedol  nepochybne k podstatnému  porušeniu zmluvy(§ 345), je objednávateľ oprávnený odstúpiť od zmluvy. 
§ 551
(1) Zhotoviteľ   je   povinný   upozorniť   objednávateľa  bezzbytočného   odkladu  na   nevhodnú  povahu   vecí  prevzatých  odobjednávateľa alebo pokynov daných  mu objednávateľom na vykonaniediela, ak  zhotoviteľ mohol túto nevhodnosť  zistiť pri vynaloženíodbornej starostlivosti.  Ak nevhodné veci  alebo pokyny prekážajúv riadnom vykonávaní diela, je zhotoviteľ povinný jeho vykonávaniev nevyhnutnom  rozsahu prerušiť  do doby  výmeny vecí  alebo zmenypokynov objednávateľa  alebo písomného oznámenia,  že objednávateľtrvá  na  vykonávaní  diela  s použitím  odovzdaných vecí a danýchpokynov.  O dobu,   po  ktorú  bolo   potrebné  vykonávanie  dielaprerušiť,   sa  predlžuje   lehota  určená   na  jeho  dokončenie.Zhotoviteľ   má  takisto   nárok  na   úhradu  nákladov  spojenýchs prerušením vykonávania diela alebo s použitím nevhodných vecí dodoby, keď sa ich nevhodnosť mohla zistiť.
(2) Zhotoviteľ,  ktorý  splnil  povinnosť  uvedenú v odseku 1,nezodpovedá   za  nemožnosť   dokončenia  diela   alebo  za   vadydokončeného  diela spôsobené  nevhodnými vecami  alebo pokynmi, akobjednávateľ na  ich použití pri  vykonávaní diela písomne  trval.Pri nedokončení diela má zhotoviteľ nárok na cenu zníženú o to, čoušetril tým, že nevykonal dielo v plnom rozsahu.
(3) Zhotoviteľ, ktorý  nesplnil povinnosť uvedenú  v odseku 1,zodpovedá  za  vady  diela   spôsobené  použitím  nevhodných  vecíodovzdaných    objednávateľom    alebo     pokynov    daných    muobjednávateľom. 
§ 552
(1) Ak zhotoviteľ  zistí pri vykonávaní  diela skryté prekážkytýkajúce  sa veci,  na ktorej  sa má  vykonať oprava alebo úprava,alebo miesta, kde sa má dielo vykonať, a tieto prekážky znemožňujúvykonanie diela dohodnutým spôsobom, je zhotoviteľ povinný oznámiťto  bez  zbytočného  odkladu  objednávateľovi  a navrhnúť mu zmenudiela. Do dosiahnutia dohody o zmene diela je zhotoviteľ oprávnenývykonávanie  diela  prerušiť.  Ak  sa  strany  v primeranej lehotenedohodnú  na zmene  zmluvy, môže  ktorákoľvek zo  strán od zmluvyodstúpiť.
(2) Ak  zhotoviteľ  neporušil  svoju  povinnosť  zistiť  predzačatím vykonávania diela prekážky uvedené v odseku 1, nemá žiadnazo strán  nárok na náhradu škody;  zhotoviteľ má nárok na  cenu načasť  diela,  ktoré  bolo  vykonané  do  doby,  než prekážky moholodhaliť pri vynaložení odbornej starostlivosti. 
§ 553
(1) Ak   zmluva   určuje,   že   objednávateľ   je   oprávnenýskontrolovať predmet diela na  určitom stupni jeho vykonávania, jezhotoviteľ   povinný  včas   objednávateľa  pozvať   na  vykonaniekontroly.
(2) Ak  zhotoviteľ nesplní  povinnosť uvedenú  v odseku 1,  jepovinný  umožniť  objednávateľovi  vykonanie  dodatočnej  kontrolya znášať náklady s tým spojené.
(3) Ak sa  objednávateľ nedostavil na  kontrolu, na ktorú  bolriadne  pozvaný  alebo  ktorá  sa  mala  konať  podľa  dohodnutéhočasového rozvrhu, môže zhotoviteľ  pokračovať vo vykonávaní diela.Ak  však účasť  na kontrole  znemožnila objednávateľovi  prekážka,ktorú nemohol  odvrátiť, môže objednávateľ  bez zbytočného odkladupožadovať   vykonanie   dodatočnej   kontroly,   je  však  povinnýzhotoviteľovi nahradiť náklady spôsobené oneskorením kontroly. 
Oddiel 7                         Vykonanie diela
§ 554
(1) Zhotoviteľ  splní  svoju   povinnosť  vykonať  dielo  jehoriadnym  ukončením  a odovzdaním  predmetu  diela  objednávateľoviv dohodnutom mieste,  inak v mieste ustanovenom  týmto zákonom. Akje  miestom odovzdania  iné miesto,  než je  uvedené v odsekoch  2a 4, vyzve zhotoviteľ objednávateľa, aby prevzal dielo.
(2) Ak toto miesto nie  je dohodnuté a zmluva zahŕňa povinnosťzhotoviteľa  odoslať  predmet  diela,  uskutočňuje  sa  odovzdaniepredmetu  diela  jeho  odovzdaním   prvému  dopravcovi,  ktorý  máuskutočniť   prepravu   do   miesta   určenia.  Zhotoviteľ  umožníobjednávateľovi uplatnenie práv  z prepravnej zmluvy, pokiaľ tietopráva nemá objednávateľ už na základe tejto zmluvy.
(3) Ak  zmluva  neurčuje  miesto  odovzdania  a ani  povinnosťzhotoviteľa  odoslať  predmet  diela,  uskutočňuje  sa  odovzdaniev mieste,  v ktorom  sa  podľa  zmluvy  malo  dielo  vykonávať; akv zmluve  nie je  toto  miesto  určené, uskutočňuje  sa odovzdaniev mieste,  o ktorom objednávateľ  vedel alebo  musel vedieť v časeuzavretia zmluvy, že v ňom bude zhotoviteľ dielo vykonávať.
(4) V prípadoch,  na  ktoré  sa  nevzťahujú  odseky  1  až  3,uskutočňuje sa odovzdanie diela  v mieste, kde má zhotoviteľ sídloalebo  miesto  podnikania,  prípadne  bydlisko  alebo  organizačnúzložku, ak jej miesto včas objednávateľovi oznámi.
(5) Odovzdaním  zhotovenej  veci  nadobúda  k nej objednávateľvlastnícke  právo,  ak  ho  do  tejto  doby  mal  zhotoviteľ, a naobjednávateľa prechádza  nebezpečenstvo škody na  zhotovenej veci,ak ho do  tejto doby znášal zhotoviteľ. Ustanovenia  § 444 až 446,§ 455 až 459 a § 461 platia obdobne.
(6) Ak o to  požiada ktorákoľvek strana,  spíše sa o odovzdanípredmetu diela zápisnica, ktorú podpíšu obe strany. 
§ 555
(1) Ak  zmluva  nezahŕňa  povinnosť  zhotoviteľa predmet dielaodoslať, splní zhotoviteľ svoju povinnosť vykonať dielo, ak umožníobjednávateľovi   nakladať  s predmetom   diela  riadne  vykonanýmv mieste  ustanovenom  v § 554.   Ak  záväzok  zhotoviteľa  zahŕňavykonať montáž ním zhotovenej,  opravenej alebo upravenej veci, jezáväzok splnený riadnym vykonaním tejto montáže.
(2) Ak  sa podľa  zmluvy má  riadne vykonanie  diela preukázaťvykonaním  dohodnutých  skúšok,  považuje  sa  vykonanie  diela zadokončené až vtedy, keď sa tieto skúšky úspešne vykonali. Na účasťna nich je zhotoviteľ povinný objednávateľa včas pozvať.
(3) Neúčasť  objednávateľa na  skúškach, na  ktorých vykonaniebol   objednávateľ   včas   pozvaný,   nebráni  vykonaniu  skúšok.Ustanovenie § 553 ods. 3 o opakovaní skúšok platí obdobne.
(4) Výsledok  skúšok sa  zachytí v zápisnici  podpísanej obomastranami.  Ak  objednávateľ  nie  je  prítomný,  podpíše zápisnicunamiesto neho  hodnoverná a nestranná osoba, ktorá  sa na skúškachzúčastnila. 
§ 556
Ak  dielo spočíva  v inom  výsledku  činnosti než  v zhotoveníveci,  montáži, údržbe,  oprave alebo  úprave veci,  je zhotoviteľpovinný  pri  tejto  činnosti  postupovať  v rámci určenom zmluvous odbornou starostlivosťou  tak, aby sa  dosiahol hmotne zachytenývýsledok  činnosti určený  v zmluve. Zhotoviteľ  je povinný hmotnezachytený výsledok odovzdať objednávateľovi. 
§ 557
Výsledok činnosti,  ktorá je predmetom  diela podľa § 556,  jezhotoviteľ oprávnený poskytnúť aj iným osobám než objednávateľovi,pokiaľ  to  zmluva  dovoľuje.  Ak  zmluva  neobsahuje  zákaz tohtoposkytnutia, je naň zhotoviteľ oprávnený, ak to vzhľadom na povahudiela nie je v rozpore so záujmami objednávateľa. 
§ 558
Ak je predmetom diela podľa  § 556 výsledok činnosti, ktorý jechránený právom z priemyselného alebo iného duševného vlastníctva,je  objednávateľ  oprávnený  použiť  ho  len  na  účel vyplývajúciz uzavretej zmluvy  o dielo. Na iné  účely je oprávnený  ho použiťlen so súhlasom zhotoviteľa. 
§ 559
Zhotoviteľ   zodpovedá   za   porušenie   práva   inej   osobyz priemyselného  alebo  iného   duševného  vlastníctva  v dôsledkupoužitia  predmetu  diela,  ak   k tomuto  porušeniu  dôjde  podľačesko-slovenského právneho poriadku  alebo podľa právneho poriadkuštátu, kde  sa má predmet  diela využiť, a zhotoviteľ  o tom vedelv čase uzavretia  zmluvy. Pre právne  vady diela platia  primerane§ 434 a 435. 
Oddiel 8                           Vady diela
§ 560
(1) Dielo  má vady,  ak vykonanie  diela nezodpovedá  výsledkuurčenému v zmluve.
(2) Zhotoviteľ zodpovedá  za vady, ktoré má  dielo v čase jehoodovzdania  (§ 554); ak  však nebezpečenstvo  škody na  zhotovenejveci prechádza  na objednávateľa neskôr, je  rozhodujúci čas tohtoprechodu.  Za vady  diela, na  ktoré sa  vzťahuje záruka za akosť,zodpovedá zhotoviteľ v rozsahu tejto záruky.
(3) Zhotoviteľ  zodpovedá  za  vady  diela  vzniknuté  po časeuvedenom v odseku 2, ak boli spôsobené porušením jeho povinností.
(4) Ak   spočíva  dielo   v zhotovení  veci,   platia  obdobneustanovenia § 420 až 422 a § 426. 
§ 561
Zhotoviteľ nezodpovedá za vady  diela, ak tieto vady spôsobilopoužitie  vecí   odovzdaných  mu  na   spracovanie  objednávateľomv prípade,   že    zhotoviteľ   ani   pri    vynaložení   odbornejstarostlivosti nevhodnosť  týchto vecí nemohol zistiť  alebo na neobjednávateľa  upozornil  a objednávateľ  na  ich  použití  trval.Zhotoviteľ  takisto   nezodpovedá  za  vady   spôsobené  dodržanímnevhodných  pokynov  daných  mu  objednávateľom,  ak zhotoviteľ nanevhodnosť týchto pokynov upozornil a objednávateľ na ich dodržanítrval alebo ak zhotoviteľ túto nevhodnosť nemohol zistiť. 
§ 562
(1) Objednávateľ  je  povinný  predmet  diela  prezrieť  alebozariadiť jeho  prehliadku podľa možnosti  čo najskôr po  odovzdanípredmetu diela.
(2) Súd  neprizná   objednávateľovi  právo  z vád   diela,  akobjednávateľ neoznámi vady diela
a) bez zbytočného odkladu po tom, čo ich zistí, b) bez  zbytočného  odkladu  po  tom,   čo  ich  mal  zistiť  pri    vynaložení odbornej starostlivosti pri prehliadke uskutočnenej    podľa odseku 1, c) bez zbytočného odkladu po tom, čo mohli byť zistené neskôr pri    vynaložení  odbornej starostlivosti,  najneskôr však  do dvoch    rokov a pri  stavbách do piatich rokov  od odovzdania predmetu    diela. Pri vadách, na ktoré sa vzťahuje záruka, platí namiesto    tejto lehoty záručná doba.
(3) Ustanovenia § 428 ods. 2 a 3  sa použijú obdobne na účinkyuvedené v odseku 2. 
§ 563
(1) Záručná  doba týkajúca  sa diela  začína plynúť odovzdanímdiela.
(2) Pre   záruku  za   akosť  diela   inak  platia   primeraneustanovenia § 429 až 431. 
§ 564
Pri vadách  diela platia primerane § 436  až 441. Objednávateľvšak  nie je  oprávnený požadovať  vykonanie náhradného  diela, akpredmet  diela  vzhľadom  na  jeho  povahu  nemožno  vrátiť  aleboodovzdať zhotoviteľovi. 
§ 565
Ak  objednávateľ  využije  podľa  ustanovení uvedených v § 564právo  odstúpiť  od  zmluvy  týkajúcej  sa  predmetu  diela, ktorýnemožno  vrátiť  alebo   odovzdať  zhotoviteľovi,  neplatí  § 441.Objednávateľ  však nie  je oprávnený  odstúpiť od  zmluvy, ak vadydiela neoznámil včas zhotoviteľovi.
DIEL X                         Mandátna zmluva
§ 566
(1) Mandátnou zmluvou sa mandatár zaväzuje, že pre mandanta najeho   účet  zariadi   za  odplatu   určitú  obchodnú   záležitosťuskutočnením  právnych úkonov  v mene mandanta  alebo uskutočneníminej činnosti a mandant sa zaväzuje zaplatiť mu za to odplatu.
(2) Ak  je  zariadenie  záležitosti  predmetom  podnikateľskejčinnosti mandatára, predpokladá sa, že odplata bola dohodnutá. 
§ 567
(1) Mandatár je povinný postupovať pri zariaďovaní záležitostis odbornou starostlivosťou.
(2) Činnosť,  na  ktorú  sa   mandatár  zaviazal,  je  povinnýuskutočňovať  podľa pokynov  mandanta a v súlade  s jeho záujmami,ktoré  mandatár  pozná  alebo  musí  poznať.  Mandatár  je povinnýoznámiť mandantovi všetky okolnosti,  ktoré zistil pri zariaďovanízáležitosti a ktoré môžu mať vplyv na zmenu pokynov mandanta.
(3) Od pokynov  mandanta sa môže mandatár  odchýliť, len ak jeto naliehavo  nevyhnutné v záujme mandanta  a mandatár nemôže včasdostať jeho súhlas. Ani v týchto prípadoch sa však mandatár nesmieod pokynov odchýliť, ak to zakazuje zmluva alebo mandant. 
§ 568
(1) Mandatár je povinný zariadiť  záležitosť osobne, len ak tourčuje zmluva.  Ak túto povinnosť  poruší, zodpovedá za  škodu týmspôsobenú mandantovi.
(2) Mandant   je  povinný   odovzdať  včas   mandatárovi  vecia informácie, ktoré sú potrebné  na zariadenie záležitosti, pokiaľz ich povahy nevyplýva, že ich má obstarať mandatár.
(3) Ak  zariadenie záležitosti  vyžaduje uskutočnenie právnychúkonov   v mene  mandanta,   je  mandant   povinný  vystaviť  včasmandatárovi písomne potrebné plnomocenstvo.
(4) Ak plnomocenstvo nie je obsiahnuté v zmluve, nenahrádza hoprevzatie  zmluvného  záväzku  mandatárom  konať  v mene mandanta,a to ani  v prípade, že osoba,  s ktorou mandatár rokuje,  o tomtozáväzku vie. 
§ 569
Mandatár je povinný odovzdať bez zbytočného odkladu mandantoviveci, ktoré za neho prevzal pri vybavovaní záležitosti. 
§ 570
Mandatár zodpovedá za škodu  na veciach prevzatých od mandantana  zariadenie   záležitosti  a na  veciach   prevzatých  pri  jejzariaďovaní od tretích osôb, ibaže túto škodu nemohol odvrátiť anipri  vynaložení odbornej  starostlivosti. Tieto  veci je  mandatárpovinný dať  včas poistiť, len keď  to určuje zmluva alebo  keď homandant o to požiada, a to na účet mandanta. 
§ 571
(1) Ak  výška  odplaty  nie  je  určená  v zmluve,  je mandantpovinný  zaplatiť  mandatárovi  odplatu,  ktorá  je obvyklá v časeuzavretia  zmluvy  za  činnosť  obdobnú  činnosti,  ktorú mandatáruskutočnil pri zariadení záležitosti.
(2) Ak  zo  zmluvy  nevyplýva  niečo  iné, vznikne mandatárovinárok na odplatu, keď riadne vykoná činnosť, na ktorú bol povinný,a to bez ohľadu na to,  či priniesla očakávaný výsledok alebo nie.Ak  možno  očakávať,  že  v súvislosti  s vybavovaním  záležitostivzniknú  mandatárovi značné  náklady, môže  mandatár požadovať  pouzavretí zmluvy primeraný preddavok. 
§ 572
Mandant je povinný uhradiť mandatárovi náklady, ktoré mandatárnevyhnutne alebo účelne vynaložil pri plnení svojho záväzku, ibažez ich povahy vyplýva, že sú už zahrnuté v odplate. 
§ 573
Mandatár  nezodpovedá  za  porušenie  záväzku  osoby, s ktorouuzavrel  zmluvu  pri  zariaďovaní  záležitosti,  ibaže sa v zmluvezaručil   za   splnenie    záväzkov   prevzatých   inými   osobamiv súvislosti so zariaďovaním záležitosti. 
§ 574
(1) Mandant  môže  zmluvu  kedykoľvek  čiastočne alebo v celomrozsahu vypovedať.
(2) Ak výpoveď neurčuje  neskoršiu účinnosť, nadobúda účinnosťdňom, keď sa o nej mandatár dozvedel alebo mohol dozvedieť.
(3) Od  účinnosti  výpovede  je  mandatár povinný nepokračovaťv činnosti, na ktorú sa výpoveď vzťahuje. Je však povinný mandantaupozorniť  na opatrenia  potrebné na  to, aby  sa zabránilo vznikuškody  bezprostredne  hroziacej  mandantovi  nedokončením činnostisúvisiacej so zariaďovaním záležitosti.
(4) Za  činnosť riadne  uskutočnenú do  účinnosti výpovede  mámandatár nárok  na úhradu nákladov  vynaložených podľa § 572  a naprimeranú časť odplaty. 
§ 575
(1) Mandatár  môže  zmluvu  vypovedať  s účinnosťou  ku  koncukalendárneho  mesiaca  nasledujúceho  po  mesiaci,  v ktorom  bolavýpoveď doručená mandantovi, ak z výpovede nevyplýva neskorší čas.
(2) Ku  dňu   účinnosti  výpovede  zaniká   záväzok  mandatárauskutočňovať činnosť, na ktorú sa zaviazal. Ak by týmto prerušenímčinnosti  vznikla   mandantovi  škoda,  je   mandatár  povinný  houpozorniť,  aké  opatrenia  treba  urobiť  na  jej  odvrátenie. Akmandant  tieto  opatrenia  nemôže  urobiť  ani  pomocou iných osôba požiada  mandatára,  aby  ich  urobil  sám,  je  mandatár  na topovinný.
(3) Záväzok  mandatára  zaniká  jeho  smrťou,  ak  je fyzickouosobou, alebo jeho zánikom, ak je právnickou osobou.
(4) Ohľadne  činnosti  uskutočnenej  odo  dňa  výpovede do jejúčinnosti  a uskutočnenej  podľa  odseku  2  má  mandatár nárok naúhradu nákladov podľa § 572  a na časť odplaty primeranej výsledkudosiahnutému pri zariaďovaní záležitosti. 
§ 576
Ustanovenia § 567 až 575 sa použijú primerane v prípadoch, keďje povinnosť  podľa iných ustanovení tohto  zákona zariadiť určitúzáležitosť na účet iného,  ibaže z týchto iných ustanovení vyplývaniečo iné. 
DIEL XI                      Komisionárska zmluva
§ 577
Základné ustanovenie
Komisionárskou zmluvou  sa komisionár zaväzuje,  že zariadi vovlastnom  mene   pre  komitenta  na  jeho   účet  určitú  obchodnúzáležitosť a komitent sa zaväzuje zaplatiť mu odplatu. 
§ 578
(1) Komisionár  je povinný  pri zariaďovaní  záležitosti konaťs potrebnou odbornou starostlivosťou podľa pokynov komitenta.
(2) Od pokynov komitenta sa  môže komisionár odchýliť, len keďje  to v záujme  komitenta a keď  si nemôže  vyžiadať jeho  včasnýsúhlas.  Pri  porušení  tejto  povinnosti  nemusí  komitent  uznaťkonanie za uskutočnené na svoj  účet, ak účinnosť konania pre sebaodmietol  bez zbytočného  odkladu po  tom, čo  sa o obsahu konaniadozvedel. 
§ 579
(1) Komisionár je povinný chrániť  jemu známe záujmy komitentasúvisiace   so  zariaďovaním   záležitosti  a oznámiť   mu  všetkyokolnosti, ktoré  môžu mať vplyv na  zmenu komitentových príkazov.Poistenie je komisionár povinný obstarať, len keď to určuje zmluvaalebo  keď  dostal  na  to  príkaz  od  komitenta,  a to  na  účetkomitenta.
(2) Komisionár   je   povinný   podávať   komitentovi   správyo zariaďovaní záležitosti spôsobom určeným v zmluve, inak na výzvukomitenta. 
§ 580
(1) Ak zmluva neurčuje niečo iné, je komisionár povinný použiťna splnenie zmluvy inú osobu, ak nemôže svoj záväzok splniť sám.
(2) Ak  komisionár  použije  na  splnenie  záväzku  iné osoby,zodpovedá ako by záležitosť obstarával sám. 
§ 581
Z  konania   komisionára  nevznikajú  komitentovi   vo  vzťahuk tretím  osobám ani  práva,  ani  povinnosti. Komitent  však môžepriamo  od  tretej  osoby  požadovať  vydanie  veci alebo splneniezáväzku, ktoré pre neho obstaral  komisionár, ak tak nemôže urobiťkomisionár pre okolnosti, ktoré sa týkajú jeho osoby. 
§ 582
Komitent môže požadovať od komisionára splnenie záväzku tretejosoby bez toho, aby táto  splnila svoj záväzok voči komisionárovi,len  pokiaľ  komisionár  tento  záväzok  písomne  prevzal alebo akporušil  príkazy komitenta  týkajúce  sa  osoby, s ktorou  sa malazmluva  na   účet  komitenta  uzavrieť.   V takom  prípade  platiaprimerane ustanovenia o ručení. 
§ 583
(1) K hnuteľným  veciam  zvereným  komisionárovi  na predaj mákomitent  vlastnícke právo,  dokiaľ ho  nenadobudne tretia  osoba.Vlastnícke  právo   k hnuteľným  veciam  získaným   pre  komitentanadobúda komitent ich odovzdaním komisionárovi.
(2) Za  škodu  na  veciach   uvedených  v odseku  1  zodpovedákomisionár podľa ustanovení o zmluve o skladovaní. 
§ 584
(1) Po zariadení záležitosti  je komisionár povinný o výsledkupodať komitentovi správu a vykonať vyúčtovanie.
(2) V správe komisionár označí osobu, s ktorou zmluvu uzavrel.Ak tak  neurobí, je komitent oprávnený  vymáhať voči komisionárovinárok na plnenie záväzku z tejto zmluvy. 
§ 585
Komisionár  je  povinný  bez  zbytočného  odkladu  previesť nakomitenta  práva získané  pri zariaďovaní  záležitosti a vydať  muvšetko, čo pritom získal, a komitent je povinný ich prevziať. 
§ 586
Ak osoba,  s ktorou komisionár uzavrel  zmluvu pri zariaďovanízáležitosti, poruší  svoje záväzky, je komisionár  povinný na účetkomitenta  splnenie  týchto  záväzkov   vymáhať,  alebo  ak  s týmkomitent  súhlasí,  postúpiť  mu  pohľadávky  zodpovedajúce  týmtozáväzkom. 
§ 587
(1) Ak sa  výška odplaty nedojednala,  prislúcha komisionároviodplata  primeraná uskutočnenej  činnosti a dosiahnutému  výsledkus prihliadnutím na odplatu obvykle  poskytovanú za obdobnú činnosťv čase uzavretia zmluvy.
(2) Komisionárovi  vzniká  nárok  na  odplatu,  len  čo  splnípovinnosti ustanovené v § 584 až 586. 
§ 588
Zároveň s odplatou  je komitent povinný  uhradiť komisionárovináklady, ktoré komisionár nevyhnutne  alebo užitočne vynaložil priplnení  svojho  záväzku.  Pri  pochybnostiach  sa  predpokladá, žev odplate je obsiahnutá aj náhrada nákladov. 
§ 589
Pre  komisionársku  zmluvu  platia  obdobne  ustanovenia § 574a 575. 
§ 590
Ak je predmetom záväzku  komisionára trvalá činnosť, použijú sana   vzťah   medzi   komitentom   a komisionárom   primerane  tiežustanovenia upravujúce zmluvu o obchodnom zastúpení. 
DIEL XII                  Zmluva o kontrolnej činnosti
§ 591
Základné ustanovenie
Zmluvou o kontrolnej činnosti sa vykonávateľ kontroly zaväzujevykonať  nestranne  zistenie  stavu  určitej  veci  alebo overenievýsledku  určitej  činnosti  a vydať  o tom  kontrolné  osvedčeniea objednávateľ kontroly sa zaväzuje zaplatiť mu za to odplatu. 
§ 592
(1) Vykonávateľ   kontroly   je   povinný   vykonať   kontrolunestranným spôsobom a zistený stav opísať v kontrolnom osvedčení.
(2) Ustanovenia  zmluvy,  ktorými  sa  ukladajú vykonávateľovikontroly   povinnosti,  ktoré   by  mohli   ovplyvniť  nestrannosťvykonávanej  kontroly alebo  správnosť kontrolného  osvedčenia, súneplatné. 
§ 593
Vykonávateľ    kontroly   je    povinný   vykonávať   kontrolus vynaložením  odbornej starostlivosti  s prihliadnutím na  určenýspôsob kontroly, na čas, miesto a rozsah kontroly, ako aj na stav,v akom sa nachádzal predmet kontroly v čase jej vykonávania. 
§ 594
(1) Vykonávateľ  kontroly  je  povinný  ju  vykonať  v rozsahua spôsobom  určeným v zmluve,  inak v rozsahu  a spôsobom obvyklýmpri obdobných kontrolách.
(2) Ak zo  zmluvy nevyplýva niečo  iné, predpokladá sa,  že sakontrola  má uskutočniť  bez zbytočného  odkladu v mieste,  kde sapodľa  zmluvy nachádza  predmet kontroly.  Ak toto  miesto nie  jev zmluve   uvedené,   je   objednávateľ   povinný   oznámiť   včasvykonávateľovi   kontroly  čas   a miesto,  kde   sa  má  kontrolauskutočniť. 
§ 595
(1) Vykonávateľ  kontroly  má  nárok  na  odplatu  po  splnenípovinnosti vykonať kontrolu a vydať kontrolné osvedčenie.
(2) Ak  odplata  nie  je  dohodnutá,  je  objednávateľ povinnýzaplatiť odplatu  obvyklú v čase uzavretia  zmluvy so zreteľom  napredmet, rozsah, spôsob a miesto kontroly.
(3) Popri    odplate   je    objednávateľ   povinný    uhradiťvykonávateľovi kontroly aj  nevyhnutné a účelne vynaložené nákladyvzniknuté pri vykonaní kontroly, pokiaľ z ich povahy nevyplýva, žesú už zahrnuté v odplate. 
§ 596
Objednávateľ  je  povinný  poskytnúť  vykonávateľovi  kontrolysúčinnosť  potrebnú  na  vykonanie   kontroly,  najmä  mu  umožniťpotrebný prístup k predmetu kontroly. 
§ 597
Vykonanie   kontroly  sa   nedotýka  právnych   pomerov  medziobjednávateľom  a inými osobami,  najmä osobami,  ktorým je určenýalebo od ktorých pochádza predmet kontroly. 
§ 598
Ak vykonávateľ kontroly  nevykonal kontrolu riadne, nevznikajúmu nároky podľa § 595 a objednávateľ môže po uplynutí doby určenejna vykonanie kontroly od zmluvy odstúpiť. 
§ 599
Vykonávateľ  kontroly  je  povinný  nahradiť  škodu  spôsobenúporušením povinnosti  vykonať riadne kontrolu, len  pokiaľ sa tátoškoda nemôže  nahradiť uplatnením nároku  objednávateľa voči osobezodpovednej  za vadné  plnenie, ktoré  je predmetom  kontroly. Akonáhradu škody však nemôže  objednávateľ požadovať náhradu toho, čoopomenul  včas oznámiť  alebo  vymáhať  voči osobe  zodpovednej zavadné  plnenie  predmetu  kontroly,  alebo  čo objednávateľ nemôževymáhať vzhľadom na dojednanie uzavreté s touto osobou, ktoré takýnárok po vykonanej kontrole vylučuje. 
§ 600
Ak  je vykonávateľ  kontroly  podľa  § 599 povinný  na náhraduškody, prechádzajú na neho  zaplatením tejto náhrady nároky, ktorémá objednávateľ  voči osobe zodpovednej za  vadné plnenie predmetukontroly tak, akoby mu boli tieto nároky postúpené. 
DIEL XIII                      Zasielateľská zmluva
§ 601
Základné ustanovenia
(1) Zasielateľskou zmluvou sa  zaväzuje zasielateľ príkazcovi,že  mu  vo  vlastnom  mene  na  jeho  účet  obstará  prepravu vecíz určitého miesta do určitého iného miesta, a príkazca sa zaväzujezaplatiť zasielateľovi odplatu.
(2) Zasielateľ je  oprávnený žiadať, aby  mu bol daný  písomnepríkaz  na obstaranie  prepravy (zasielateľský  príkaz), ak zmluvanemá písomnú formu. 
§ 602
(1) V rámci   zmluvy  je   zasielateľ  povinný   plniť  pokynypríkazcu.  Zasielateľ  je  povinný  upozorniť  príkazcu  na zjavnúnesprávnosť  jeho  pokynov.  Ak  zasielateľ  nedostane od príkazcupotrebné pokyny, je povinný požiadať príkazcu o ich doplnenie. Prinebezpečenstve  z omeškania  je  však  povinný  postupovať  aj beztýchto pokynov tak, aby boli  čo najviac chránené záujmy príkazcu,ktoré sú zasielateľovi známe.
(2) Ak zmluva  určuje, že pred vydaním  zásielky alebo dokladuumožňujúcich  nakladať  so  zásielkou  zasielateľ  vyberie  určitúpeňažnú sumu od príjemcu alebo  uskutoční iný inkasný úkon, platiaprimerane  ustanovenia  o bankovom   dokumentárnom  inkase  (§ 697a nasl.). 
§ 603
(1) Pri  plnení  záväzku  je  zasielateľ povinný s vynaloženímodbornej  starostlivosti  dojednať   spôsob  a podmienky  prepravyzodpovedajúce  čo najlepšie  záujmom príkazcu,  ktoré vyplývajú zozmluvy a jeho príkazov alebo sú zasielateľovi inak známe.
(2) Zasielateľ  zodpovedá  za   škodu  na  prevzatej  zásielkevzniknutú pri obstarávaní prepravy,  ibaže ju nemohol odvrátiť privynaložení odbornej starostlivosti.
(3) Zasielateľ je povinný zásielku  poistiť, len keď to určujezmluva. 
§ 604
Príkazca  je  povinný  poskytnúť  zasielateľovi  správne údajeo obsahu  zásielky a jeho  povahe, ako  aj o iných  skutočnostiachpotrebných  na uzavretie  zmluvy o preprave  a zodpovedá za škodu,ktorá zasielateľovi vznikne porušením tejto povinnosti. 
§ 605
(1) Ak  to neodporuje  zmluve  alebo  ak to  nezakáže príkazcanajneskôr  do  začiatku  uskutočňovania  prepravy, môže zasielateľprepravu, ktorú má obstarať, uskutočniť sám.
(2) Ak  zasielateľ  použije  na  obstaranie  prepravy ďalšiehozasielateľa  (medzizasielateľa), zodpovedá  pritom, akoby prepravuobstaral sám. 
§ 606
(1) Zasielateľ  je  povinný  podať  príkazcovi správu o škode,ktorá zásielke hrozí  alebo ktorá na nej vznikla,  len čo sa o tomdozvie, inak zodpovedá za škodu  vzniknutú príkazcovi tým, že tútopovinnosť nesplnil.
(2) Ak  hrozí bezprostredne  podstatná škoda  na zásielke a aknie  je čas  vyžiadať si  pokyny príkazcu  alebo ak  váha príkazcas takými pokynmi, môže zasielateľ zásielku predať vhodným spôsobomna účet príkazcu. 
§ 607
(1) Zasielateľovi prislúcha  zmluvná odplata, alebo  ak neboladohodnutá, odplata obvyklá v čase  dojednania zmluvy pri obstaraníobdobnej  prepravy.  Okrem  toho  má  zasielateľ  nárok  na úhradupotrebných  a užitočných nákladov,  ktoré zasielateľ  vynaložil zaúčelom splnenia  svojich záväzkov. Okrem toho  má zasielateľ nárokna  úhradu  nákladov,  ktoré  účelne  vynaložil  pri plnení svojhozáväzku.
(2) Príkazca  je  povinný  poskytnúť  zasielateľovi  primeranýpreddavok na  náklady spojené s plnením  záväzku zasielateľa, a toskôr, než zasielateľ začne s jeho plnením.
(3) Príkazca   je  povinný   zaplatiť  zasielateľovi   odplatua vzniknuté náklady  bez zbytočného odkladu po  tom, čo zasielateľzabezpečil   obstaranie   prepravy   uzavretím   potrebných  zmlúvs dopravcami,  prípadne  medzizasielateľmi  a podal  o tom  správupríkazcovi. 
§ 608
Na zabezpečenie svojich nárokov  voči príkazcovi má zasielateľzáložné právo  k zásielke, dokiaľ je  zásielka u zasielateľa alebou niekoho,  kto  ju  má  u seba   v jeho  mene,  alebo  dokiaľ  mázasielateľ   listiny,  ktoré   ho  oprávňujú,   aby  so  zásielkounakladal. 
§ 609
Na  zasielateľskú  zmluvu   sa  použijú  podporne  ustanoveniao komisionárskej zmluve. 
DIEL XIV                     Zmluva o preprave veci
§ 610
Základné ustanovenie
Zmluvou o preprave  veci sa dopravca  zaväzuje odosielateľovi,že prepraví vec (zásielku) z určitého miesta (miesto odoslania) dourčitého iného miesta (miesto  určenia), a odosielateľ sa zaväzujezaplatiť mu odplatu (prepravné). 
§ 611
(1) Dopravca  je  oprávnený   požadovať,  aby  mu  odosielateľpotvrdil  požadovanú prepravu  v prepravnom doklade, a odosielateľje oprávnený požadovať, aby mu dopravca písomne potvrdil prevzatiezásielky.
(2) Ak sú na vykonanie  prepravy potrebné osobitné listiny, jeodosielateľ   povinný  odovzdať   ich  dopravcovi   najneskôr  priodovzdaní  zásielky na  prepravu. Odosielateľ  zodpovedá za  škoduspôsobenú   dopravcovi  neodovzdaním   týchto  listín   alebo  ichnesprávnosťou.
(3) Ak  nevyplýva  zo  zmluvy  niečo  iné,  zmluva  zaniká, akodosielateľ   nepožiadal  dopravcu   o prevzatie  zásielky  v časeurčenom v zmluve, inak do šiestich mesiacov od uzavretia zmluvy. 
§ 612
(1) Podľa   zmluvy    môže   byť   dopravca    povinný   vydaťodosielateľovi pri prevzatí zásielky na prepravu náložný list.
(2) Náložný  list  je  listina,   s ktorou  je  spojené  právopožadovať  od dopravcu  vydanie zásielky  v súlade s obsahom tejtolistiny. Dopravca je povinný zásielku vydať osobe oprávnenej podľanáložného listu, ak mu táto  osoba náložný list predloží a potvrdína ňom prevzatie zásielky. 
§ 613
(1) Náložný  list môže  znieť na  doručiteľa, na  meno určitejosoby alebo na jej rad.
(2) Práva  z náložného  listu   na  doručiteľa  sa  prevádzajúodovzdaním náložného listu osobe, ktorá má tieto práva nadobudnúť.Práva z náložného listu na meno  možno previesť na inú osobu podľaustanovení   o postúpení  pohľadávky.   Práva  z náložného   listuvystaveného na rad oprávnenej osoby možno previesť vyplneným alebonevyplneným rubopisom.  Ak nie je v náložnom  liste uvedené, na čírad je vydaný, platí, že je vydaný na rad odosielateľa. 
§ 614
(1) Dopravca je povinný v náložnom liste uviesť:
a) názov a sídlo právnickej osoby alebo meno a miesto podnikania,    prípadne bydlisko fyzickej osoby dopravcu, b) názov a sídlo právnickej osoby alebo meno a miesto podnikania,    prípadne bydlisko fyzickej osoby odosielateľa, c) označenie prepravovanej veci, d) údaj, či bol  náložný list vydaný na doručiteľa  alebo na meno    príjemcu, prípadne údaj, že bol vydaný na jeho rad, e) miesto určenia, f) miesto a deň vydania náložného listu a podpis dopravcu.
(2) Ak  bol  náložný  list  vydaný  vo  viacerých rovnopisoch,vyznačí  sa  ich  počet  na  každom  z nich.  Po  vydaní  zásielkyoprávnenej  osobe  na  jeden  rovnopis  strácajú ostatné rovnopisyplatnosť. 
§ 615
Za  zničený alebo  stratený náložný  list je  povinný dopravcavydať  odosielateľovi  nový  náložný  list  s vyznačením,  že  ideo náhradný náložný  list. V prípade zneužitia  pôvodného náložnéholistu  je  odosielateľ  povinný  uhradiť  škodu,  ktorá  tým  boladopravcovi spôsobená. 
§ 616
Obsah náložného listu je  rozhodný pre nároky osoby oprávnenejpodľa  náložného listu.  Dopravca sa  môže voči  nej odvolávať  naustanovenia  zmluvy  uzavretej   s odosielateľom,  len  pokiaľ  súobsiahnuté v náložnom  liste alebo pokiaľ sa  na tieto ustanoveniav ňom  výslovne odkazuje.  Voči osobe  oprávnenej podľa  náložnéholistu  môže  dopravca  uplatniť   len  námietky,  ktoré  vyplývajúz obsahu  náložného listu  alebo zo  vzťahu dopravcu  k oprávnenejosobe. Ustanovenie § 627 tým nie je dotknuté. 
§ 617
(1) Dopravca  je povinný  prepravu vykonať  do miesta  určenias odbornou   starostlivosťou   v dohodnutej   lehote,   inak   bezzbytočného odkladu.  Pri pochybnostiach začína  lehota plynúť dňomnasledujúcim po prevzatí zásielky dopravcom.
(2) Ak  je  dopravcovi  známy  príjemca  zásielky,  je povinnýdoručiť mu  zásielku, alebo ak  má podľa zmluvy  príjemca v miesteurčenia zásielku vyzdvihnúť, oznámiť mu ukončenie prepravy. 
§ 618
(1) Dokiaľ   dopravca   zásielku    nevydal   príjemcovi,   jeodosielateľ  oprávnený  požadovať,  aby  preprava  bola  prerušenáa zásielka mu  bola vrátená, alebo  aby s ňou bolo  naložené inak,a uhradí  účelne vynaložené  náklady  s tým  spojené. Ak  však bolvydaný náložný list, môže to  odosielateľ požadovať len na základenáložného listu. Ak bol náložný list už odovzdaný osobe oprávnenejpožadovať  vydanie zásielky,  môže  také  príkazy udeliť  len tátoosoba. Ak bolo vydaných  viac rovnopisov náložného listu, vyžadujesa predloženie všetkých rovnopisov.
(2) Ak  zmluva  určuje,  že  pred  vydaním  zásielky  dopravcavyberie  od  príjemcu  určitú  peňažnú  sumu  alebo  uskutoční inýinkasný    úkon,   platia    primerane   ustanovenia    o bankovomdokumentárnom inkase (§ 697 a nasl.). 
§ 619
Ak  je v zmluve  určený príjemca  zásielky, nadobúda  práva zozmluvy, keď  požiada o vydanie zásielky  po jej dôjdení  do miestaurčenia  alebo  po  uplynutí  lehoty,  keď  tam  mala dôjsť. Týmtookamihom prechádzajú  na príjemcu aj nároky,  týkajúce sa škody nazásielke. Dopravca však zásielku príjemcovi  nevydá, ak by to bolov rozpore s pokynmi  danými mu odosielateľom  podľa § 618. V tomtoprípade  má naďalej  právo nakladať  so zásielkou  odosielateľ. Akurčí odosielateľ dopravcovi inú  osobu ako príjemcu, nadobúda tátoosoba práva zo zmluvy tým istým spôsobom ako pôvodný príjemca. 
§ 620
(1) Ak bol  vydaný náložný list,  má právo domáhať  sa vydaniazásielky pri jeho predložení osoba oprávnená na to podľa náložnéholistu. Touto osobou je:
a) podľa náložného listu na meno osoba v ňom určená, b) podľa náložného listu na rad  osoba, na ktorej rad bol náložný    list  vystavený, ak  nebol  prevedený  rubopisom alebo  ak bol    náložný list  prevedený, osoba, ktorá je  uvedená ako posledná    v neprerušenom rade rubopisov, alebo doručiteľ náložného listu    s posledným nevyplneným rubopisom, c) podľa náložného listu na  doručiteľa osoba, ktorá náložný list    predloží dopravcovi.
(2) Ak  bol  náložný  list  prevedený  rubopisom,  zbavuje  sadopravca  záväzku,  ak  dobromyseľne  vydá  zásielku  osobe, ktoránadobudla náložný list na základe rubopisu bez ohľadu na to, či sana  ňu  previedli  nároky  zo  zmluvy.  O rubopise  platia obdobneustanovenia o zmenkách. 
§ 621
Dopravca  môže svoj  záväzok plniť  pomocou ďalšieho  dopravcua zodpovedá pritom, akoby prepravu uskutočňoval sám. 
§ 622
(1) Dopravca zodpovedá za škodu  na zásielke, ktorá vznikla pojej  prevzatí dopravcom  až do  jej vydania  príjemcovi, ibaže  judopravca nemohol odvrátiť pri vynaložení odbornej starostlivosti.
(2) Za  škodu  na  zásielke   však  dopravca  nezodpovedá,  akpreukáže, že bola spôsobená:
a) odosielateľom, príjemcom alebo vlastníkom zásielky, b) vadou  alebo  prirodzenou   povahou  obsahu  zásielky  včítane    obvyklého úbytku, alebo c) vadným  obalom, na  ktorý dopravca  upozornil odosielateľa pri    prevzatí zásielky na prepravu,  a ak bol vydaný nákladný alebo    náložný  list,  bola  v ňom   vadnosť  obalu  poznamenaná;  ak    ne-upozornil dopravca  na vadnosť obalu,  nezodpovedá dopravca    za škodu  na zásielke vzniknutú v dôsledku  tejto vadnosti len    vtedy, ak vadnosť nebola pri prevzatí zásielky poznateľná.
(3) Pri  škode  na  zásielke  vzniknutej  podľa  odseku  2  jedopravca povinný  vynaložiť odbornú starostlivosť,  aby škoda bolačo najmenšia.
(4) Ustanovenia  zmluvy,  ktorou   sa  obmedzuje  zodpovednosťdopravcu ustanovená podľa odsekov 1 až 3, sú neplatné. 
§ 623
(1) Dopravca je povinný  urýchlene podať odosielateľovi správuo škode na  zásielke vzniknutej do  jej odovzdania príjemcovi.  Akvšak príjemca nadobudol právo na vydanie zásielky, je povinný tútosprávu  podať príjemcovi.  Dopravca zodpovedá  za škodu  spôsobenúodosielateľovi alebo príjemcovi porušením tejto povinnosti.
(2) Ak  hrozí bezprostredne  podstatná škoda  na zásielke a aknie  je  čas  vyžiadať  si   pokyny  odosielateľa  alebo  ak  váhaodosielateľ  s takými  pokynmi,  môže  dopravca  zásielku  vhodnýmspôsobom predať na účet odosielateľa. 
§ 624
(1) Pri  strate  alebo  zničení  zásielky  je dopravca povinnýnahradiť  cenu, ktorú  zásielka  mala  v čase, keď  bola odovzdanádopravcovi.
(2) Pri  poškodení  alebo  znehodnotení  zásielky  je dopravcapovinný nahradiť  rozdiel medzi cenou, ktorú  mala zásielka v časejej  prevzatia  dopravcom,  a cenou,  ktorú  by  v tomto čase malapoškodená alebo znehodnotená zásielka. 
§ 625
(1) Dopravcovi  prislúcha dohodnutá  odplata, alebo  ak neboladohodnutá,    odplata    obvyklá     v čase    uzavretia    zmluvys prihliadnutím na obsah záväzku dopravcu.
(2) Dopravcovi vzniká nárok na  prepravné po vykonaní prepravydo miesta určenia, ak zmluva neurčuje za rozhodnú inú dobu.
(3) Ak nemôže  dopravca dokončiť prepravu  pre skutočnosti, zaktoré   nezodpovedá,  má   nárok  na   pomernú  časť   prepravnéhos prihliadnutím na už uskutočnenú prepravu. 
§ 626
Odosielateľ  je  povinný  poskytnúť  dopravcovi  správne údajeo obsahu  zásielky a jeho  povahe a zodpovedá  za škodu  spôsobenúdopravcovi porušením tejto povinnosti. 
§ 627
Prijatím   zásielky   preberá   príjemca   ručenie  za  úhradupohľadávok  dopravcu voči  odosielateľovi zo  zmluvy týkajúcej  saprepravy  prevzatej  zásielky,  ak  o týchto pohľadávkach príjemcavedel alebo musel vedieť. 
§ 628
(1) Dopravca má na  zabezpečenie svojich nárokov vyplývajúcichzo zmluvy záložné právo k zásielke, dokiaľ s ňou môže nakladať.
(2) Ak viazne na zásielke  niekoľko záložných práv, má záložnéprávo  dopravcu prednosť  pred záložnými  právami prv  vzniknutýmia záložné  právo   dopravcu  má  prednosť   pred  záložným  právomzasielateľa. 
§ 629
Vykonávacie   predpisy  môžu   upraviť  odchylne   železničnú,leteckú, cestnú, vnútrozemskú vodnú a námornú prepravu, pokiaľ ideo vznik  zmluvy,  prepravné  doklady,  vylúčenie  veci z prepravy,preberanie zásielky  dopravcom a jej vydávanie  príjemcovi, rozsahnárokov voči dopravcovi a ich  uplatnenie; táto úprava však nesmieobmedziť  zodpovednosť dopravcu  pri škode  na zásielke ustanovenúv § 622 a 624. 
DIEL XV              Zmluva o nájme dopravného prostriedku
§ 630
Základné ustanovenia
(1) Zmluvou  o nájme  dopravného  prostriedku  sa prenajímateľzaväzuje  prenechať  nájomcovi  dopravný  prostriedok  na  dočasnéužívanie a nájomca sa zaväzuje zaplatiť odplatu (nájom).
(2) Zmluva vyžaduje písomnú formu. 
§ 631
(1) Prenajímateľ   je  povinný   odovzdať  nájomcovi  dopravnýprostriedok spolu  s potrebnými dokladmi v čase  určenom v zmluve,inak   bez  zbytočného   odkladu  po   uzavretí  zmluvy.  Dopravnýprostriedok musí  byť spôsobilý na prevádzku  a na užívanie určenév zmluve, inak na užívanie,  na ktoré dopravný prostriedok obvykleslúži.
(2) Prenajímateľ zodpovedá  za škody spôsobené  nájomcovi tým,že  dopravný prostriedok  nie je  spôsobilý podľa  odseku 1. Tejtozodpovednosti  sa  prenajímateľ  zbaví,  ak  preukáže,  že nemoholzistiť  ani  predvídať  nespôsobilosť  dopravného  prostriedku prizachovaní odbornej starostlivosti do jeho prevzatia nájomcom. 
§ 632
(1) Nájomca je oprávnený užívať  dopravný prostriedok na účelyuvedené v § 631 ods. 1.
(2) Ak  neurčuje zmluva  niečo iné,  nesmie nájomca  prenechaťužívanie dopravného prostriedku inej osobe.
(3) Nájomca  je  povinný  starať  sa  o to,  aby  na dopravnomprostriedku nevznikla škoda. Škodu  na dopravnom prostriedku znášaprenajímateľ, ibaže  škoda bola spôsobená  nájomcom alebo osobami,ktorým nájomca  umožnil prístup k dopravnému  prostriedku. Nájomcaje  povinný dať  dopravný prostriedok  poistiť, len  keď to určujezmluva.
(4) Právo   prenajímateľa  na   náhradu  škody   na  dopravnomprostriedku  zanikne, ak  prenajímateľ nepožaduje  túto náhradu odnájomcu do šiestich mesiacov po vrátení dopravného prostriedku. 
§ 633
(1) Nájomca je povinný udržiavať  dopravný prostriedok na účetprenajímateľa   v stave,  v akom   dopravný  prostriedok  prevzal,s prihliadnutím na obvyklé opotrebenie.
(2) Nájomca je povinný potrebu  opráv, na ktorých vykonanie jepovinný   podľa   odseku   1,   oznámiť   bez  zbytočného  odkladuprenajímateľovi. Ak túto povinnosť nesplní, stráca právo na úhradunákladov,  môže  však  požadovať,  o čo  sa  prenajímateľ  opravouobohatil.
(3) Právo  na náklady  podľa  odseku  1 musí  nájomca uplatniťu prenajímateľa  do  troch  mesiacov  po  ich  vynaložení,  ak takneurobí, nemôže sa právo  priznať v súdnom konaní, ak prenajímateľoprávnene namietne, že právo nebolo uplatnené včas. 
§ 634
(1) Nájomca je povinný platiť nájomné v dohodnutej výške, inaknájomné obvyklé v čase uzavretia  zmluvy s prihliadnutím na povahuprenajatého dopravného prostriedku a určený spôsob jeho užívania.
(2) Ak neurčuje zmluva inak, je nájomca povinný platiť nájomnépo ukončení  užívania dopravného prostriedku,  ak je však  nájomnázmluva  uzavretá na  dobu dlhšiu  ako tri  mesiace, koncom každéhokalendárneho mesiaca, v ktorom sa dopravný prostriedok užíval. 
§ 635
(1) Nájomca  nie je  povinný platiť  nájomné za  čas, v ktoromnemohol dopravný  prostriedok užívať pre  nespôsobilosť dopravnéhoprostriedku  alebo  potrebu  jeho  opravy,  ibaže nemožnosť užívaťdopravný prostriedok spôsobil nájomca  alebo osoby, ktorým nájomcaumožnil k dopravnému prostriedku prístup.
(2) Ak   neoznámi   nájomca   nemožnosť   užívania  dopravnéhoprostriedku bez zbytočného odkladu prenajímateľovi, jeho povinnosťplatiť nájomné trvá. 
§ 636
(1) Právo užívať  dopravný prostriedok zaniká  uplynutím doby,na  ktorú   bola  zmluva  dojednaná,   alebo  zničením  dopravnéhoprostriedku.
(2) Zmluvu  o nájme dopravného  prostriedku dojednanú  na dobuneurčitú možno ukončiť výpoveďou.
(3) Výpoveď  nadobúda účinnosť  uplynutím 30  dní, ak neurčujezmluva o nájme  dopravného prostriedku inú  výpovednú lehotu aleboz výpovede  nevyplýva neskoršia  doba.  Zmluva  môže určiť,  že jumožno ukončiť už doručením výpovede. 
§ 637
Po zániku práva užívať dopravný prostriedok je nájomca povinnývrátiť dopravný  prostriedok do miesta, kde  ho prevzal, pokiaľ zozmluvy nevyplýva niečo iné. 
DIEL XVI            Zmluva o prevádzke dopravného prostriedku
§ 638
Základné ustanovenia
(1) Zmluvou  o prevádzke  dopravného  prostriedku  sa zaväzujeposkytovateľ  prevádzky  dopravného  prostriedku  (prevádzkovateľ)prepraviť   náklad  určený   objednávateľom  prevádzky  dopravnéhoprostriedku  a na ten  účel s dopravným  prostriedkom buď  vykonaťjednu   alebo  viac   vopred  určených   ciest,  alebo  v priebehudohodnutej   doby  vykonať   cesty  podľa   určenia  objednávateľaa objednávateľ sa zaväzuje zaplatiť odplatu.
(2) Zmluva vyžaduje písomnú formu. 
§ 639
(1) Prevádzkovateľ   je  povinný   zabezpečiť,  aby   dopravnýprostriedok  bol spôsobilý  na cesty,  ktoré sú  predmetom zmluvy,a použiteľný  na   prepravu  určenú  v zmluve.   Pre  zodpovednosťprevádzkovateľa platí obdobne § 631.
(2) Prevádzkovateľ  je  povinný  vybaviť  dopravný prostriedokspôsobilou   posádkou   a pohonnými   látkami   a ďalšími   vecamipotrebnými na dohodnuté cesty. 
§ 640
Oprávnenie    požadovať    dohodnutú    prevádzku   dopravnéhoprostriedku môže objednávateľ postúpiť inej osobe. 
§ 641
Ak  podľa  zmluvy  preberá  náklad  na prepravu prevádzkovateľlode,  použijú sa  pre určenie  práv a povinností  strán primeraneustanovenia upravujúce zmluvu o preprave,  pokiaľ to povaha zmluvyo prevádzke dopravného prostriedku pripúšťa. 
DIEL XVII                    Zmluva o sprostredkovaní
§ 642
Základné ustanovenie
Zmluvou  o sprostredkovaní  sa  sprostredkovateľ  zaväzuje, žebude   vyvíjať  činnosť   smerujúcu  k tomu,   aby  záujemca   malpríležitosť uzavrieť určitú zmluvu  s treťou osobou, a záujemca sazaväzuje zaplatiť sprostredkovateľovi odplatu (províziu). 
§ 643
Sprostredkovateľ je  povinný bez zbytočného  odkladu oznamovaťzáujemcovi  okolnosti  dôležité  pre  jeho rozhodovanie o uzavretísprostredkúvanej   zmluvy   a záujemca    je   povinný   oznamovaťsprostredkovateľovi  skutočnosti,  ktoré  majú  pre  neho rozhodnývýznam pre uzavretie tejto zmluvy. 
§ 644
Sprostredkovateľovi vzniká  nárok na províziu,  ak je uzavretázmluva, ktorá je predmetom sprostredkovania. 
§ 645
Ak  zo  zmluvy  vyplýva,  že  sprostredkovateľ  je povinný lenzaobstarať  pre  záujemcu  príležitosť  uzavrieť  s treťou  osobouzmluvu  s určitým  obsahom,  vzniká  sprostredkovateľovi  nárok naprovíziu už zaobstaraním tejto príležitosti. 
§ 646
Ak podľa  zmluvy vzniká sprostredkovateľovi  nárok na províziuaž  splnením  záväzku  tretej  osoby  zo  sprostredkúvanej zmluvy,vzniká  sprostredkovateľovi  tento  nárok  takisto  v prípade, keďzáväzok  tretej  osoby  voči  záujemcovi  zanikol  alebo  splneniezáväzku tretej  osoby sa oddialilo  z dôvodov, za ktoré  zodpovedázáujemca.  Ak  je  základom  pre  určenie  výšky  provízie  rozsahsplneného záväzku tretej osoby, započítava  sa do tohto základu ajplnenie neuskutočnené z dôvodov, za ktoré zodpovedá záujemca. 
§ 647
(1) Sprostredkovateľ  má  nárok  na  dojednanú  províziu, inakobvyklú  za  sprostredkovanie  obdobných  zmlúv  v čase  uzavretiazmluvy o sprostredkovaní. Sprostredkovateľovi  však nevzniká nárokna  províziu, ak  zmluva s treťou  osobou bola  uzavretá bez  jehosúčinnosti   alebo  ak   v rozpore  so   zmluvou  bol   činný  akosprostredkovateľ   tiež   pre    osobu,   s ktorou   sa   uzavrelasprostredkúvaná zmluva.
(2) Nárok na úhradu nákladov  spojených so sprostredkúvaním másprostredkovateľ  popri   provízii,  len  keď   to  bolo  výslovnedojednané,   a pri  pochybnostiach   len  pri   vzniku  nároku  naprovíziu. 
§ 648
Sprostredkovateľ  je  povinný  pre  potrebu  záujemcu uschovaťdoklady,  ktoré  nadobudol  v súvislosti  so  sprostredkovateľskoučinnosťou, a to po dobu, po  ktorú môžu byť tieto doklady významnépre ochranu záujmov záujemcu. 
§ 649
(1) Sprostredkovateľ neručí za  splnenie záväzku tretích osôb,s ktorými sprostredkoval  uzavretie zmluvy; nesmie  však navrhovaťzáujemcovi  uzavretie zmluvy  s osobou, ohľadne  ktorej vie  alebomusí  vedieť, že  je dôvodná  pochybnosť, že  splní riadne  a včassvoje záväzky zo sprostredkovanej zmluvy.
(2) Ak  o to  záujemca  požiada,  je  sprostredkovateľ povinnýoznámiť  mu  údaje  potrebné  na  posúdenie  dôveryhodnosti osoby,s ktorou sprostredkovateľ navrhuje uzavrieť zmluvu. 
§ 650
Zmluva o sprostredkovaní zaniká, ak zmluva, ktorá je predmetomsprostredkovania,   nie  je   uzavretá  v čase   určenom  v zmluveo sprostredkovaní.  Ak  nie  je   tento  čas  takto  určený,  môžektorákoľvek  strana  zmluvu  ukončiť  tým,  že  to  oznámi  druhejstrane. 
§ 651
Vzniku práva sprostredkovateľa na províziu nebráni skutočnosť,že  až  po  zániku  zmluvy  o sprostredkovaní  je  s treťou osobouuzavretá zmluva (§ 644), prípadne splnená zmluva (§ 646), na ktorúsa vzťahovala jeho sprostredkovateľská činnosť. 
DIEL XVIII                  Zmluva o obchodnom zastúpení
§ 652
Základné ustanovenia
(1) Zmluvou   o obchodnom  zastúpení   sa  zaväzuje   obchodnýzástupca,  že  bude  pre  zastúpeného  vyvíjať  činnosť  smerujúcuk uzavieraniu   určitého  druhu   zmlúv  (ďalej   len  "obchody"),a zastúpený  sa  zaväzuje  zaplatiť  obchodnému zástupcovi odplatu(províziu).
(2) Zmluva vyžaduje písomnú formu. 
§ 653
Obchodný zástupca je povinný v určenej územnej oblasti vyvíjaťs odbornou  starostlivosťou  činnosť,   ktorá  je  predmetom  jehozáväzku. Ak nie je v zmluve táto územná oblasť určená, predpokladása,  že  obchodný  zástupca  má  vyvíjať  činnosť  na území Českeja Slovenskej Federatívnej Republiky. 
§ 654
(1) Predmetom  záväzku  obchodného  zástupcu  je  vyhľadávaniezáujemcov o uzavretie obchodov, ktoré sú vymedzené v zmluve.
(2) Ak zmluva  určuje, že obchodný zástupca  robí právne úkonyv mene zastúpeného, spravujú sa práva a povinnosti s tým súvisiaceustanoveniami o mandátnej zmluve.
(3) Bez  udeleného  plnomocenstva  nie  je  obchodný  zástupcaoprávnený v mene zastúpeného uzavierať  obchody, čokoľvek pre nehoprijímať alebo robiť iné právne úkony. 
§ 655
(1) Obchodný  zástupca  je  povinný  uskutočňovať  činnosť, naktorú je zaviazaný, s vynaložením odbornej starostlivosti, dbať najemu  známe  záujmy  zastúpeného  a v rámci  zmluvy  sa  spravovaťpokynmi zastúpeného.
(2) Obchodný zástupca podáva  zastúpenému správu o vývoji trhua všetkých okolnostiach  dôležitých pre záujmy  zastúpeného, najmäpre jeho rozhodovanie súvisiace s uzavieraním obchodov.
(3) Ak   zmluva   zahŕňa   i uzavieranie   obchodov  obchodnýmzástupcom  v mene   zastúpeného,  je  obchodný   zástupca  povinnýuzavierať  tieto  obchody  len  za  obchodných  podmienok určenýchzastúpeným, ak neprejavil zastúpený súhlas s iným postupom.
(4) Ak nemôže zástupca vykonávať svoju činnosť, musí o tom bezzbytočného odkladu podať správu zastúpenému. 
§ 656
Obchodný  zástupca  je  povinný  spolupôsobiť  v rámci  svojhozáväzku  pri  uskutočňovaní   uzavretých  obchodov  podľa  pokynovzastúpeného  a v záujme  zastúpeného,  ktoré  sú  alebo  musia byťobchodnému  zástupcovi  známe,  najmä  pri  riešení nezrovnalostí,ktoré vzniknú z uzavretých obchodov. 
§ 657
Obchodný zástupca nesmie oznámiť  údaje získané od zastúpenéhopri svojej činnosti bez súhlasu  zastúpeného iným osobám alebo ichvyužiť pre seba  alebo pre iné osoby, pokiaľ  by to bolo v rozporeso záujmami zastúpeného. Táto povinnosť trvá aj po ukončení zmluvyo obchodnom zastúpení. 
§ 658
(1) Obchodný zástupca je  povinný navrhovať uzavretie obchodovalebo uzavierať  obchody len s osobami,  u ktorých sú predpoklady,že svoje záväzky splnia.
(2) Zástupca  ručí  za   splnenie  povinností  treťou  osobou,s ktorou  navrhol  zastúpenému  uzavretie  obchodu  alebo s ktorouv mene  zastúpeného  uzavrel  obchod,  len  keď  sa  na to písomnezaviazal.  V takom  prípade  sa  jeho  práva a povinnosti spravujúpodľa ustanovení o ručení. 
§ 659
(1) Obchodný zástupca má nárok  na dojednanú províziu, inak naprovíziu obvyklú pri obdobnom obchodnom zastúpení.
(2) Nárok na úhradu nákladov  spojených so svojou činnosťou máobchodný zástupca  popri provízii, len keď  to bolo dojednané a aknevyplýva  zo  zmluvy  niečo  iné,  len  keď  mu  vznikol nárok naprovíziu z obchodu, ktorého sa náklady týkajú.
(3) Nárok na províziu a na  dohodnutú úhradu nákladov nevznikáv prípadoch,  keď  obchodný  zástupca  bol  pri uzavieraní obchodučinný  ako  obchodný  zástupca  alebo  sprostredkovateľ pre osobu,s ktorou zastúpený uzavrel obchod. 
§ 660
(1) Obchodnému  zástupcovi vzniká  nárok na  províziu, keď  saobchod  uzavrel  a tretia  osoba   splnila  svoj  záväzok  z tohtoobchodu.  Ak  splnila  tretia  osoba  svoj  záväzok  sčasti, patríobchodnému zástupcovi pomerná časť  provízie. Ak však tretia osobamá plniť svoj záväzok až po uplynutí viac ako šiestich mesiacov pouzavretí obchodu,  vzniká obchodnému zástupcovi  nárok na províziupo uzavretí obchodu.
(2) Obchodnému  zástupcovi  vzniká  nárok  na províziu takistov prípade, keď záväzok tretej osoby voči zastúpenému zanikol alebosplnenie tohto  záväzku sa oddialilo z dôvodu,  za ktorý zodpovedázastúpený.
(3) Ak  je  základom  pre  určenie  provízie  rozsah splnenéhozáväzku tretej  osoby, započítava sa  do tohto základu  aj plnenieneuskutočnené z dôvodov, za ktoré zodpovedá zastúpený. 
§ 661
Ak  vyplýva zo  zmluvy, že  obchodný zástupca  je povinný  ibaobstarať   pre  zastúpeného   príležitosť,  aby   zastúpený  mohols treťou   osobou  uzavrieť   obchod  s určitým   obsahom,  vznikáobchodnému  zástupcovi  nárok  na  províziu  už zaobstaraním tejtopríležitosti. 
§ 662
Pokiaľ zmluva  alebo tento zákon neustanovuje  niečo iné, nemáobchodný  zástupca   nárok  na  províziu   z obchodu,  ku  ktoréhouzavretiu došlo bez jeho súčinnosti. 
§ 663
(1) Zastúpený je povinný odovzdať obchodnému zástupcovi všetkypodklady   a pomôcky  potrebné   na  plnenie   záväzku  obchodnéhozástupcu.
(2) Podklady  a pomôcky  nevyhnutné  podľa  odseku 1 zostávajúmajetkom zastúpeného a obchodný zástupca  je povinný ich vrátiť poukončení  zmluvy, pokiaľ  ich obchodný  zástupca, vzhľadom  na ichpovahu, nespotreboval pri plnení svojho záväzku.
(3) Obchodný  zástupca  je  povinný  pre  potrebu  zastúpenéhouschovať   doklady,   ktoré   nadobudol   v súvislosti  so  svojoučinnosťou, a to po dobu, po  ktorú tieto doklady môžu byť významnépre ochranu záujmov zastúpeného. 
§ 664
Nevýhradné obchodné zastúpenie
Ak zo  zmluvy nevyplýva niečo  iné, môže zastúpený  poveriť ajiné  osoby   obchodným  zastúpením,  ktoré   dojednal  s obchodnýmzástupcom, a obchodný zástupca môže vykonávať činnosť, na ktorú sazaviazal  voči  zastúpenému,  aj  pre  iné  osoby  alebo uzavieraťobchody, ktoré sú predmetom obchodného zastúpenia, na vlastný účetalebo na účet inej osoby. 
Výhradné obchodné zastúpenie
§ 665
Ak  bolo dojednané  výhradné zastúpenie,  je zastúpený povinnýv určenej územnej  oblasti a pre určený  okruh obchodov nepoužívaťiného  obchodného zástupcu  a obchodný zástupca  nie je  oprávnenýv tomto rozsahu vykonávať obchodné  zastúpenie pre iné osoby alebouzavierať obchody na vlastný účet alebo účet inej osoby. 
§ 666
Zastúpený je oprávnený uzavierať obchody, na ktoré sa vzťahujevýhradné   obchodné  zastúpenie   aj  bez   súčinnosti  obchodnéhozástupcu,  je  však  povinný,  pokiaľ  zmluva  neurčuje niečo iné,platiť z týchto  obchodov obchodnému zástupcovi  províziu tak, akokeby sa tieto obchody uzavreli s jeho súčinnosťou. 
Zánik obchodného zastúpenia
§ 667
Záväzok  obchodného zástupcu  zaniká uplynutím  doby, na ktorúbola  uzavretá zmluva.  Ak však  po uplynutí  tejto doby sa stranyzmluvou ďalej  spravujú, predpokladá sa,  že platnosť zmluvy  bolapredĺžená  o dobu, na  ktorú bola  dojednaná, najviac  však o šesťmesiacov.  Ak  po  uplynutí  tejto  doby  sa  strany zmluvou ďalejspravujú,  predpokladá  sa,  že  sa  predlžuje  jej  platnosť vždyo šesť mesiacov. 
§ 668
(1) Zmluva je dojednaná na dobu  neurčitú, ak to určuje zmluvaalebo  ak  neobsahuje  zmluva  ustanovenie  o dobe,  na ktorú bolauzavretá.
(2) Zmluvu,   dojednanú   na   dobu   neurčitú   môže  ukončiťktorákoľvek zo strán výpoveďou.
(3) Ak nevyplýva  z obsahu výpovede neskoršia  doba, je zmluvaukončená pri výpovedi danej  v priebehu prvého roka trvania zmluvykoncom  kalendárneho mesiaca  nasledujúceho po  výpovedi, ak  trvázmluva  dlhšie ako  rok,  je  zmluva ukončená  koncom kalendárnehoštvrťroka nasledujúceho po danej výpovedi. 
§ 669
Ak zmluvu po uplynutí jedného  roka od jej uzavretia vypovedalzastúpený,  je povinný  poskytnúť obchodnému  zástupcovi odmenu zazískaných  zákazníkov. Pokiaľ  zo zmluvy  nevyplýva niečo  iné, jetáto  odmena  10%  percent  za  každý  ukončený rok trvania zmluvyz provízie,   na   ktorú   vznikol   obchodnému  zástupcovi  nárokz obchodov uzavretých v uplynulých 12 mesiacoch. 
§ 670
Ak  bolo výhradné  zastúpenie dojednané  na dobu  určitú, môžektorákoľvek strana  vypovedať zmluvu spôsobom  ustanoveným v § 668ods. 3,  ak  objem  obchodov  nedosiahol  v priebehu posledných 12mesiacov objem obchodov určený  v zmluve, inak primeraný odbytovýmmožnostiam. Nárok  podľa § 669 patrí obchodnému  zástupcovi aj privýpovedi zmluvy zastúpeným podľa tohto ustanovenia. 
§ 671
Obchodný zástupca má nárok na províziu aj v prípade, že obchodbol uzavretý  alebo záväzok tretej  osoby z obchodu splnený  až pozániku  záväzku  obchodného  zástupcu  podľa  § 668  alebo 670, akzastúpený využil na uzavretie  zmluvy činnosť obchodného zástupcu,ktorá sa uskutočnila za trvania jeho záväzku. 
§ 672
(1) Ak pri dojednaní  výhradného obchodného zastúpenia používazastúpený  iného   obchodného  zástupcu,  je   oprávnený  obchodnýzástupca odstúpiť od zmluvy.
(2) Ak pri dojednaní výhradného obchodného zastúpenia vykonávaobchodný zástupca  činnosť, ktorá je  predmetom jeho záväzku  vočizastúpenému, aj pre iné osoby, môže zastúpený odstúpiť od zmluvy. 
DIEL XIX                  Zmluva o tichom spoločenstve
§ 673
Základné ustanovenia
(1) Zmluvou o tichom spoločenstve  sa zaväzuje tichý spoločníkposkytnúť  podnikateľovi určitý  vklad a podieľať  sa ním  na jehopodnikaní  a podnikateľ  sa  zaväzuje   na  platenie  časti  ziskuvyplývajúcej z podielu tichého spoločníka na výsledku podnikania.
(2) Zmluva vyžaduje písomnú formu. 
§ 674
(1) Predmetom vkladu môže byť určitá peňažná suma, určitá vec,právo alebo iná majetková hodnota využiteľná pri podnikaní.
(2) Tichý  spoločník   je  povinný  predmet   vkladu  odovzdaťpodnikateľovi  alebo  mu  umožniť   jeho  využitie  pri  podnikanív dohodnutej dobe, inak bez zbytočného odkladu po uzavretí zmluvy.
(3) Ak sa zmluvou neurčuje inak, stáva sa podnikateľ prevzatímveci,  s výnimkou   nehnuteľných  vecí,  jej   vlastníkom.  Ak  jepredmetom vkladu  nehnuteľná vec, je  podnikateľ oprávnený na  jejužívanie  po dobu  trvania zmluvy.  Ak je  predmetom vkladu  právoa zmluva  neurčuje  niečo  iné,  je  podnikateľ  oprávnený po dobutrvania zmluvy na jeho výkon. 
§ 675
Tichý spoločník je oprávnený  nahliadať do obchodných dokladova účtovných  záznamov  týkajúcich  sa  podnikania,  na  ktorom  sazúčastňuje,  a je  oprávnený  požadovať  rovnopis  ročnej účtovnejzávierky. 
§ 676
(1) Pre  určenie   podielu  tichého  spoločníka   na  výsledkupodnikania je rozhodná ročná účtovná závierka.
(2) Tichému spoločníkovi  vzniká nárok na  podiel zo zisku  do30 dní po vyhotovení ročnej  účtovnej závierky. Ak je podnikateľomprávnická osoba,  plynie táto lehota od  schválenia tejto závierkyv súlade s jej stanovami, spoločenskou zmluvou alebo zákonom.
(3) Pri  neskoršej  strate  nie  je  spoločník povinný prijatýpodiel na zisku vracať. 
§ 677
(1) O podiel  na strate  sa znižuje  vklad tichého spoločníka.O podiel  na  zisku  v ďalších  rokoch  sa  znížený  vklad zvyšujea nárok  na  podiel  na  zisku  vzniká  spoločníkovi po dosiahnutípôvodnej výšky vkladu.
(2) Tichý  spoločník  nie  je  povinný  pri  podiele na stratez podnikania svoj  vklad dopĺňať a na strate  sa zúčastňuje len dovýšky svojho vkladu. 
§ 678
(1) Práva   a povinnosti  voči   tretím  osobám   z podnikaniavznikajú iba podnikateľovi.
(2) Tichý spoločník však ručí za záväzky podnikateľa, ak
a) jeho meno je obsiahnuté v obchodnom mene podnikateľa, alebo b) vyhlási osobe,  s ktorou rokuje podnikateľ  o uzavretí zmluvy,    že obaja podnikajú spoločne. 
§ 679
(1) Účasť tichého spoločníka na podnikaní zaniká:
a) uplynutím doby, na ktorú bola uzavretá, b) výpoveďou, ak nebola zmluva uzavretá na dobu určitú, c) ak  dosiahne podiel  tichého spoločníka  na strate  výšku jeho    vkladu, d) ukončením podnikania, na ktoré sa zmluva vzťahuje, e) vyhlásením konkurzu  na majetok podnikateľa  alebo zamietnutím    návrhu na vyhlásenie tohto konkurzu pre nedostatok majetku.
(2) Ak  zmluva  neurčuje  inú  výpovednú  lehotu, možno zmluvuvypovedať najneskôr šesť mesiacov pred koncom kalendárneho roka. 
§ 680
Do  30  dní  po  zániku  zmluvy  je  podnikateľ povinný vrátiťtichému spoločníkovi vklad zvýšený  alebo znížený o jeho podiel navýsledku podnikania. 
§ 681
Pokiaľ z ustanovení § 673 až 680 nevyplýva niečo iné, má tichýspoločník ohľadne svojho vkladu  právne postavenie, aké má veriteľohľadne  svojej  pohľadávky,  nie   je  však  oprávnený  požadovaťvrátenie svojho vkladu pred zánikom zmluvy. 
DIEL XX                  Zmluva o otvorení akreditívu
§ 682
Základné ustanovenia
(1) Zmluvou   o otvorení   akreditívu    sa   zaväzuje   bankapríkazcovi,  že na  základe jeho  žiadosti poskytne  určitej osobe(oprávnenému) na účet príkazcu  určité plnenie, ak oprávnený splnído určitej doby určené  podmienky, a príkazca sa zaväzuje zaplatiťbanke odplatu.
(2) Zmluva vyžaduje písomnú formu. 
§ 683
(1) Banka v súlade  so zmluvou písomne  oznámi oprávnenému, žev jeho  prospech   otvára  akreditív,  a oznámi   mu  jeho  obsah.V akreditívnej listine musí byť určené  plnenie, na ktoré sa bankazaväzuje, doba platnosti akreditívu a akreditívne podmienky, ktorémá  oprávnený v tejto  dobe splniť  pre to,  aby sa  mohol domáhaťplnenia voči banke.
(2) Oznámenie  podľa  odseku  1  banka  urobí  bez  zbytočnéhoodkladu  po uzavretí  zmluvy, ibaže  zo zmluvy  vyplýva, že tak máurobiť až v čase, keď jej na to dá príkazca pokyn.
(3) Záväzok banky  voči oprávnenému vzniká  oznámením uvedenýmv odseku 1.
(4) Záväzok príkazcu voči banke vzniká otvorením akreditívu.
(5) Akreditívna listina  môže najmä obsahovať  povinnosť bankyzaplatiť určitú sumu alebo prijať zmenku. 
§ 684
Ak  nie  je  odplata  za  otvorenie  akreditívu  dohodnutá, jepríkazca povinný  zaplatiť banke odplatu  obvyklú v čase uzavretiazmluvy. 
Vzťah banky k oprávnenému
§ 685
Záväzok  banky z akreditívu  je nezávislý  od právneho  vzťahumedzi príkazcom a oprávneným. 
§ 686
(1) Ak  neustanovuje  akreditívna  listina,  že  akreditív  jeodvolateľný,  môže  banka  akreditív  zmeniť  alebo  zrušiť len sosúhlasom oprávneného a príkazcu.
(2) Ak  akreditívna   listina  ustanovuje,  že   akreditív  jeodvolateľný, môže  ho banka vo  vzťahu k oprávnenému zmeniť  alebozrušiť   do   doby,   než   oprávnený   splní   podmienky   určenév akreditívnej listine.
(3) Zmeniť alebo zrušiť akreditív možno iba písomne. 
§ 687
(1) Ak  neodvolateľný akreditív  je z podnetu  banky, ktorá jením viazaná, potvrdený ďalšou  bankou, vzniká oprávnenému nárok naplnenie  voči  tejto  banke  od  doby,  keď oprávnenému potvrdenieakreditívu oznámi. Banka, ktorá požiadala o potvrdenie akreditívu,a banka, ktorá akreditív potvrdila,  sú zaviazané voči oprávnenémuspoločne a nerozdielne.
(2) Na  zmenu  alebo  zrušenie  akreditívu  potvrdeného ďalšoubankou sa vyžaduje aj súhlas potvrdzujúcej banky.
(3) Ak  banka,  ktorá  akreditív  potvrdila,  poskytla plnenieoprávnenému  v súlade  s obsahom  akreditívu,  má  nárok  na  totoplnenie voči banke, ktorá o potvrdenie akreditívu požiadala. 
§ 688
Banka, ktorá  iba oznamuje oprávnenému, že  iná banka pre nehootvorila  akreditív, zodpovedá  za škodu  spôsobenú za nesprávnosťtohto oznámenia, nevzniká jej však záväzok z akreditívu. 
Dokumentárny akreditív
§ 689
Pri  dokumentárnom  akreditíve   je  banka  povinná  poskytnúťoprávnenému  plnenie,  ak  sú  banke  riadne predložené v priebehuplatnosti akreditívu dokumenty určené v akreditívnej listine. 
§ 690
(1) Banka  je  povinná  preskúmať  s odbornou  starostlivosťouvzájomnú súvislosť  predložených dokumentov a či  ich obsah zjavnezodpovedá podmienkam určeným v akreditívnej listine.
(2) Banka  zodpovedá  za  škodu  spôsobenú príkazcovi stratou,zničením  alebo poškodením  dokumentov prevzatých  od oprávneného,ibaže  túto škodu  nemohla  odvrátiť  ani pri  vynaložení odbornejstarostlivosti. 
§ 691                          Iné akreditívy
Ustanovenia  § 689 a 690  platia primerane  aj na  akreditívy,podľa  ktorých   sa  možno  domáhať  plnenia   pri  splnení  inýchpodmienok, než je predloženie dokumentov. 
DIEL XXI                         Zmluva o inkase
§ 692
Základné ustanovenia
Zmluvou  o inkase  sa  zaväzuje  banka  obstarať  pre príkazcuprijatie plnenia  určitej peňažnej pohľadávky  od určitého dlžníkaalebo obstarať iný inkasný úkon. 
§ 693
(1) Banka  požiada  dlžníka  o zaplatenie  peňažnej sumy aleboo vykonanie    úkonu   vyžadovaného    podľa   zmluvy    uzavretejs príkazcom.  Ak dlžník  odmietne požadovanú  sumu zaplatiť  alebouskutočniť  požadovaný  právny  úkon  alebo  ak  tak  neurobí  bezzbytočného odkladu, podá o tom banka ihneď správu príkazcovi.
(2) Pri  obstarávaní   inkasa  je  banka   povinná  postupovaťs odbornou starostlivosťou podľa pokynu príkazcu, nezodpovedá všakza to, že inkaso sa neuskutoční. 
§ 694
Prijatú peňažnú sumu alebo cenné papiere, ktoré boli predmetominkasného úkonu, je banka  povinná odovzdať bez zbytočného odkladupríkazcovi. Banka  zodpovedá za škodu  spôsobenú stratou, zničenímalebo poškodením týchto dokumentov,  ibaže im nemohla zabrániť privynaložení odbornej starostlivosti. 
§ 695
Ak má podľa zmluvy  banka obstarať inkaso prostredníctvom inejbanky  určenej príkazcom,  uskutočňuje sa  inkaso touto  bankou naúčet a nebezpečenstvo príkazcu. 
§ 696
Ak  nie je  odplata za  obstaranie inkasa  určená v zmluve, jepríkazca povinný  zaplatiť banke odplatu  obvyklú v čase uzavretiazmluvy. 
Bankové dokumentárne inkaso
§ 697
Zmluvou  o bankovom  dokumentárnom  inkase  sa  zaväzuje bankavydať tretej osobe dokumenty  oprávňujúce nakladať s tovarom aleboiné  doklady, ak  sa pri  ich vydaní  zaplatí určitá  peňažná sumaalebo vykoná iný inkasný úkon. 
§ 698
Dokumenty   uvedené   v zmluve   je   banka  povinná  prevziaťa opatrovať s odbornou starostlivosťou. 
§ 699
Práva  a povinnosti strán  sa spravujú  podporne ustanoveniamio mandátnej zmluve. 
DIEL XXII                 Zmluva o bankovom uložení veci
§ 700
Nadpis zrušený od 28.12.1992
Zmluvou  o bankovom  uložení veci  sa zaväzuje  banka prevziaťurčité  veci okrem  cenných papierov  (predmet uloženia),  aby ichuložila a spravovala, a uložiteľ sa zaväzuje platiť za to odplatu.
§ 701
(1) Banka    je    povinná     predmet    uloženia    prevziaťa s vynaložením odbornej  starostlivosti ho chrániť  pred stratou,zničením, poškodením alebo znehodnotením.
(2) Ak  výška odplaty  nie  je  dojednaná, je  banka oprávnenápožadovať odplatu obvyklú v čase uzavretia zmluvy. 
§ 702
(1) S prihliadnutím  na  povahu  predmetu  uloženia  je  bankapovinná s odbornou  starostlivosťou urobiť všetky  úkony, ktoré súpotrebné na  výkon a zachovanie práv,  ktoré uložiteľovi vyplývajúz predmetu  uloženia,  a odovzdať  mu  bez  zbytočného odkladu, čoprijala z uplatnenia týchto práv.
(2) Uložiteľ je povinný banke vystaviť plnomocenstvo, ktoré jepotrebné na  právne úkony uvedené  v odseku 1, a uhradiť  výdavky,ktoré banke vznikli pri plnení jej povinností. 
§ 703
Uložiteľ je oprávnený  kedykoľvek požiadať o vydanie uloženéhopredmetu  alebo jeho  časti a uložiť  ho späť,  ak zmluva medzitýmnezanikla. Po  vydaní predmetu uloženia  až do jeho  vrátenia nemábanka povinnosti ustanovené v § 701 a 702. 
§ 704
Banka  zodpovedá  za   škodu  spôsobenú  uložiteľovi  stratou,zničením  alebo poškodením  predmetu uloženia,  ibaže ich  nemohlaodvrátiť pri vynaložení odbornej starostlivosti. 
§ 705
Obe  strany  môžu  kedykoľvek  s okamžitou  účinnosťou  zmluvuvypovedať. Zmluva takisto zaniká,  ak si uložiteľ vyzdvihol všetkyveci, ktoré  sú predmetom uloženia, a neprejavil  vôľu, aby zmluvaďalej trvala. 
§ 706
Po zániku  zmluvy je banka  povinná vydať uložiteľovi  predmetuloženia a uložiteľ je povinný  ho bez zbytočného odkladu prevziaťa vyrovnať dlžnú odplatu za dobu uloženia. 
§ 707
Banka  má na  zabezpečenie  svojich  práv zo  zmluvy o uloženíiných hodnôt  záložné právo k  predmetu uloženia, dokiaľ  sa v nejnachádza.
DIEL XXIII                      Zmluva o bežnom účte
§ 708
Základné ustanovenia
(1) Zmluvou o bežnom účte sa zaväzuje banka zriadiť od určitejdoby na určitú menu bežný účet pre jeho majiteľa.
(2) Na uzavretie zmluvy sa vyžaduje písomná forma. 
§ 709
(1) Banka je  povinná prijímať na bežný  účet v mene, na ktorúznie, peňažné vklady alebo  platby uskutočnené v prospech majiteľaúčtu  a z peňažných prostriedkov  na bežnom  účte podľa  písomnéhopríkazu  majiteľa  účtu  alebo   pri  splnení  podmienok  určenýchv zmluve vyplatiť mu požadovanú  sumu alebo uskutočniť v jeho meneplatby ním určeným osobám. Ak  nevyplýva z príkazu čas, kedy sa máplatba  vykonať,  je  banka  povinná  platbu  vykonať v deň, ktorýnasleduje po doručení príkazu.
(2) Ak  je zriadený  bežný účet  pre niekoľko  osôb, má  každáz nich postavenie majiteľa účtu. 
§ 710
Ak je v zmluve určené, že banka vykoná do určitej sumy príkazyna platby, aj keď nemá na to potrebné peňažné prostriedky na účte,spravujú  sa  práva  a povinnosti  strán  pri  uskutočnení  týchtoplatieb zmluvou o úvere (§ 497 a nasl.). 
§ 711
(1) Za vykonanie  platieb je banka  oprávnená požadovať úhradunákladov  s tým  spojených  a použiť  na  ich  započítanie peňažnéprostriedky na účte.
(2) Banka  opraví  bez  zbytočného  odkladu  chybné účtovanie.Nárok na náhradu škody tým nie je dotknutý. 
§ 712
(1) Banka  je povinná  v lehotách určených  v zmluve, inak bezzbytočného  odkladu  oznámiť  majiteľovi  účtu  údaje  o prijatýcha vykonaných platbách.
(2) Majiteľ  účtu   je  oprávnený  požadovať,   aby  mu  bankapreukázala vykonanie platieb. 
§ 713
(1) Banka  je povinná  pripísať v prospech  bežného účtu  jehomajiteľa  peňažné prostriedky  ku  dňu,  kedy banka  získala právos nimi  nakladať,  a od  tohto  dňa  patria  majiteľovi účtu úrokyz týchto prostriedkov.
(2) Peňažné  prostriedky  použité  majiteľom  účtu podľa § 709účtuje banka  na ťarchu účtu  dňom, keď tieto  peňažné prostriedkyvyplatila  alebo  platby  uskutočnila,  a za  tento  deň  nepatriamajiteľovi účtu úroky z čerpaných peňažných prostriedkov. 
§ 714
(1) Zo zostatku  účtu platí banka  úrok. Úroky sú  splatné, aknie  je v zmluve  určené  niečo  iné, koncom  každého kalendárnehoštvrťroka a pripisujú sa v prospech bežného účtu.
(2) Ak nie je výška úroku dojednaná v zmluve, je banka povinnáplatiť  úroky ustanovené  zákonom  alebo  na základe  zákona, inakúroky obvyklé pre účty vedené za podobných podmienok. 
§ 715
(1) Zmluvu môžu majiteľ účtu kedykoľvek s okamžitou účinnosťoupísomne vypovedať.
(2) Banka môže zmluvu písomne  vypovedať s účinnosťou ku koncukalendárneho mesiaca nasledujúceho po mesiaci, v ktorom sa výpoveďdoručila majiteľovi účtu.
(3) Zostatok bežného účtu banka  vyplatí majiteľovi účtu alebopodľa  jeho  príkazu  prevedie  na   iný  účet  v banke  alebo  poodpočítaní nákladov s tým spojených na účet v inej banke.
(4) Banka je povinná oznámiť bez zbytočného odkladu majiteľoviúčtu výšku zostatku jeho účtu ku koncu kalendárneho roka. 
DIEL XXIV                     Zmluva o vkladovom účte
§ 716
Základné ustanovenia
(1) Zmluvou o vkladovom  účte sa zaväzuje  banka zriadiť tentoúčet  pre  jeho  majiteľa   v určitej  mene  a platiť  z peňažnýchprostriedkov na  účte úroky a majiteľ  účtu sa zaväzuje  vložiť naúčet peňažné prostriedky a prenechať ich využitie banke.
(2) Ak nie je mena v zmluve určená, platí, že sa účet zriaďujev česko-slovenskej mene.
(3) Na uzavretie zmluvy sa vyžaduje písomná forma. 
§ 717
(1) Ak majiteľ účtu nakladá  s peňažnými prostriedkami na účtepred  dobou určenou  v zmluve, alebo   ak nie  je v nej  táto dobaurčená, pred  uplynutím výpovednej lehoty,  nárok na úroky  zanikáalebo sa  zníži spôsobom určeným v zmluve.  Ak nevyplýva zo zmluvyiná  účinnosť  výpovednej  lehoty,  je  výpoveď  účinná  po  trochmesiacoch odo dňa, keď majiteľ účtu doručil banke písomnú výpoveď.Vypovedať  možno  aj  časť  vkladu.  Účinky  zániku alebo zníženianároku na  úroky sa týkajú  len úroku zo  sumy, pri ktorej  neboladodržaná výpovedná lehota.
(2) Ak  to  určuje  zmluva,  nie  je  majiteľ  účtu  oprávnenýnakladať  s peňažnými prostriedkami  na účte  pred uplynutím  dobyustanovenej v odseku 1. 
§ 718
(1) Banka je  povinná platiť úrok  vo výške určenej  v zmluve,alebo ak nie  je dohodnutá, vo výške ustanovenej  zákonom alebo nazáklade  zákona, inak  v obvyklej výške  s prihliadnutím na  dĺžkudoby, počas ktorej boli peňažné prostriedky na účte viazané.
(2) Úroky  sú  splatné  po  uplynutí  lehoty,  počas ktorej súpeňažné prostriedky  na účte viazané, alebo  po účinnosti výpovedepodľa  § 717 ods.  1. Ak  nebol vkladový  účet dojednaný na určitúdobu,  alebo ak  bol dojednaný  na dobu  dlhšiu ako  jeden rok, súúroky splatné najneskôr koncom každého kalendárneho roka.
(3) Ak sú peňažné prostriedky uložené na dobu dlhšiu ako jedenrok, je banka  povinná na žiadosť majiteľa účtu  úroky vyplatiť pouplynutí kalendárneho roka.
(4) Úroky  sa  počítajú  odo  dňa,  keď  banka  získala  právonakladať  s peňažnými  prostriedkami.  Za  deň, keď  majiteľ účtovnakladá s peňažnými prostriedkami, mu úroky nepatria. 
§ 719
(1) Po  uplynutí určenej  doby alebo  účinnosti výpovede podľa§ 717  ods. 1  je  banka   povinná  uvoľnené  peňažné  prostriedkyvyplatiť majiteľovi účtu alebo previesť na jeho účet v inej banke.
(2) Ak sa výpoveď podľa § 717  ods. 1 týka iba časti peňažnýchprostriedkov  na  účte,  nastávajú  účinky  ustanovené  v odseku 1ohľadne tejto časti. 
DIEL XXV                          Cestovný šek
§ 720
Základné ustanovenie
Cestovný  šek je  cenný  papier,  ktorý oprávňuje  osobu v ňomuvedenú  na prijatie  sumy v ňom  určenej pri  jeho predložení  navýplatu, a to podľa podmienok určených vystaviteľom šeku. 
§ 721
Osoba,  ktorá cestovný  šek  vydala,  je povinná  cestovný šekvyplatiť alebo obstarať jeho vyplatenie. 
§ 722
(1) Cestovný šek musí obsahovať:
a) označenie, že ide o cestovný šek, b) príkaz alebo sľub vyplatiť určitú sumu oprávnenej osobe, c) meno  vystaviteľa,   jeho  podpis  alebo   dostatočnú  náhradu    podpisu.
(2) Ak  cestovný   šek  obsahuje  príkaz   na  platenie,  musíobsahovať aj označenie osoby, ktorej je príkaz určený.
(3) Ak  nie je  v cestovnom šeku  uvedené označenie oprávnenejosoby, môže vyplatenie šeku požadovať ten, kto šek predloží.
(4) Cestovný šek možno vystaviť  aj na inú než česko-slovenskúmenu. 
§ 723
(1) Pri  predložení  cestovného   šeku  je  vyplácajúca  osobaoprávnená   požadovať  preukaz   totožnosti  predkladateľa  a jehokontrolný podpis na cestovnom šeku.
(2) Vyplatenie  šeku  musí  byť   na  ňom  potvrdené  podpisomoprávnenej osoby. 
§ 724
Na  cestovný  šek  sa  nevzťahujú  právne  predpisy upravujúcezmenky a šeky. 
DIEL XXVI                        Sľub odškodnenia
§ 725
Základné ustanovenia
(1) Sľubom  odškodnenia  sa  zaväzuje  sľubujúci,  že  nahradípríjemcovi sľubu škodu, ktorá  mu vznikne z určitého jeho konania,o ktoré  ho  sľubujúci  žiada  a na  ktoré  nie  je príjemca sľubupovinný.
(2) Sľub odškodnenia sa musí urobiť písomne. 
§ 726
(1) Záväzok sľubujúceho vzniká  doručením písomného vyhláseniasľubujúceho jeho príjemcovi.
(2) Príjemca sľubu  je povinný uskutočniť  konanie, o ktoré hosľubujúci žiada, len keď sa na to zaviazal. 
§ 727
Sľubujúci  je povinný  nahradiť náklady  a všetku škodu, ktorépríjemcovi sľubu vzniknú v súvislosti s konaním, o ktoré sľubujúcipožiadal. 
§ 728
Príjemca  sľubu je  povinný na  účet sľubujúceho  vykonať včasopatrenia  potrebné na  odvrátenie škody  alebo jej  obmedzenie nanajnutnejšiu mieru. 
HLAVA III            OSOBITNÉ USTANOVENIA PRE ZÁVÄZKOVÉ VZŤAHY                     V MEDZINÁRODNOM OBCHODE
DIEL I                         Predmet úpravy
§ 729
Ustanovenia   tejto   hlavy   sa   použijú   popri   ostatnýchustanoveniach  tohto zákona  na záväzkové  vzťahy uvedené  v § 261a 262, na ktorých vzniku sa podieľa aspoň jeden účastník, ktorý másídlo alebo  miesto podnikania, prípadne  bydlisko na území  inéhoštátu  ako   ostatní  účastníci,  ak  sa   tieto  vzťahy  spravujúčesko-slovenským právnym poriadkom. 
DIEL II                      Všeobecné ustanovenia
§ 730
Zvyklosti
Podľa  § 264  sa  prihliadne  na  obchodné zvyklosti všeobecnezachovávané   v medzinárodnom   obchode   v príslušnom   obchodnomodvetví. 
§ 731
Úradné povolenie
(1) Dlžník  je  povinný  riadne  požiadať o vývozné povolenie,povolenie tranzitu  alebo iné úradné povolenie,  ktoré sa vyžadujepre splnenie jeho záväzku v mieste plnenia.
(2) Veriteľ  je  povinný  riadne  požiadať o dovozné povoleniealebo iné úradné povolenie, ktoré  sa vyžaduje na prijatie plneniav určenom mieste plnenia.
(3) Povinnosť  podľa   odseku  1  vzniká,   ak  v ňom  uvedenépovolenia sú vyžadované  v čase plnenia bez ohľadu na  to, či bolivyžadované už v čase uzavretia zmluvy.
(4) Ak   je   žiadateľovi   právoplatne   zamietnutá   žiadosťo udelenie povolenia, nastávajú účinky nemožnosti plnenia. Strana,ktorá  o povolenie neúspešne  požiadala, je  povinná druhej stranenahradiť  škodu  spôsobenú  zánikom  záväzku,  ibaže  zmluva  bolauzavretá s odkladacou podmienkou udelenia povolenia.
(5) Na  záväzkové  vzťahy  upravené  týmto  dielom  zákona  sanepoužije § 47 Občianskeho zákonníka. 
§ 732
Mena peňažného záväzku
(1) Dlžník  je  povinný  splniť  svoj  peňažný záväzok v mene,v ktorej  sa  peňažný  záväzok  dojednal.  Pri  pochybnostiach  jepovinný v tej istej mene nahradiť škodu, na ktorú je zaviazaný priporušení zmluvy alebo zániku záväzku.
(2) Ak právne predpisy štátu, na ktorého území má dlžník sídloalebo  miesto podnikania,  prípadne bydlisko,  alebo iné  rozhodnéprávne  predpisy bránia  plateniu v mene  uvedenej v odseku  1, jedlžník povinný  nahradiť škodu, ktorá  veriteľovi vznikla platenímv inej mene. 
§ 733
Prepočet mien
Ak  je  peňažné  plnenie  dojednané  stranami  v určitej  menea dlžník   podľa   zmluvy   uzavretej   s veriteľom   alebo  podľamedzinárodnej  zmluvy alebo  inej právnej  úpravy má  svoj záväzokplniť v inej mene, je pre menový prepočet rozhodujúci stredný kurzmedzi oboma menami platný v čase, keď sa poskytuje peňažné plneniev mieste  určenom v zmluve,  inak v mieste,  kde má  veriteľ svojesídlo alebo miesto podnikania, prípadne bydlisko. 
§ 734
Obvyklá cena alebo odplata
Ak tento  zákon ustanovuje, že pre  výšku peňažného záväzku jeobvyklá cena alebo odplata, prihliada sa na ceny a odplaty obvykléna medzinárodnom trhu. 
§ 735
Omeškanie s plnením peňažného záväzku
Pri  omeškaní  s plnením  peňažného  záväzku  platia  sa úrokyz omeškania  v tej  istej  mene,  na  ktorú  znie peňažný záväzok.Dlžník  je povinný  platiť úroky  z omeškania o  1% vyššie, ako súúroky určené podľa § 502, pričom sú rozhodné úrokové sadzby určenéalebo bankami  poskytované pri úveroch na  dobu zodpovedajúcu dobeomeškania dlžníka v štáte, na ktorého  území má dlžník sídlo alebomiesto podnikania, prípadne bydlisko. 
§ 736
Okolnosti vylučujúce zodpovednosť
Za okolnosti vylučujúce  zodpovednosť sa nepovažuje neudelenieúradného povolenia, o ktoré sa má požiadať podľa § 731. 
§ 737
(1) Pri použití  § 381 sa prihliada  na výšku zisku  spravidladosahovaného  v štáte,  kde  má  sídlo  alebo  miesto  podnikania,prípadne bydlisko oprávnená osoba.
(2) Pri  použití § 470  je  rozhodujúca  bežná cena,  ktorá sadojednáva v mieste, kde  má byť tovar dodaný, alebo  ak tam nie jetaká cena, bežná cena v porovnateľnom inom mieste, pričom sa vezmezreteľ na rozdiel v dopravných nákladoch. 
§ 738
Ak  má  obchodný  zástupca   sídlo  alebo  miesto  podnikania,prípadne  bydlisko  mimo  územia  Českej a Slovenskej FederatívnejRepubliky,  je  pri  použití  § 653  rozhodujúce  územie štátu, naktorého  území  má  obchodný   zástupca  v čase  uzavretia  zmluvyo obchodnom  zastúpení  sídlo  alebo  miesto  podnikania, prípadnebydlisko. 
DIEL III                       Osobitné dojednania
Oddiel 1                      Zákaz ďalšieho vývozu
§ 739
Ak  je  v kúpnej  zmluve  písomne  určené,  že  sa  kupujúcemuzakazuje  spätný  vývoz   (reexport)  kúpeného  tovaru,  zodpovedákupujúci predávajúcemu  v prípade, že by  tovar ktokoľvek vyviezolz určenej  oblasti.  Kupujúci  je  povinný  nahradiť predávajúcemuškodu spôsobenú  mu porušením tohto  záväzku bez ohľadu  na to, čitovar vyviezol sám kupujúci alebo  niekto iný, a bez ohľadu na to,či  kupujúci  zaviazal  potrebným  spôsobom  ďalších nadobúdateľovtovar nevyvážať. 
§ 740
Kupujúci, ktorý prevzal povinnosť  tovar nevyvážať, je povinnýna vyzvanie  predávajúceho preukázať, kde sa  tovar nachádza alebože bol spotrebovaný bez toho, aby bol vyvezený. 
§ 741
Ak  je pochybné,  z ktorého územia  je spätný  vývoz zakázaný,predpokladá sa, že  je to územie štátu, kam  mal tovar predávajúcipodľa  kúpnej  zmluvy  odoslať,  inak  územie  štátu, v ktorom malkupujúci  v čase  dodania  tovaru  sídlo  alebo miesto podnikania,prípadne bydlisko. 
Oddiel 2                 Dojednanie o obmedzení predaja
§ 742
(1) Dojednaním o obmedzení predaja sa predávajúci zaväzuje, ženebude určitý  tovar predávať určitému okruhu  zákazníkov alebo dourčitého   štátu,  alebo   že  tento   tovar  bude   predávať  lenv obmedzenej miere alebo za podmienok určených v dojednaní.
(2) Toto dojednanie vyžaduje písomnú  formu a jeho platnosť jezávislá  od  platnosti  kúpnej  zmluvy,  ktorej  je súčasťou alebov súvislosti s ktorou bolo dohodnuté. 
§ 743
Ak  nie je  účelom dojednania  podľa § 742  plnenie povinnostíustanovené  medzinárodnou  zmluvou  alebo  predchádzanie tomu, abydošlo  k porušeniu  práv  z priemyselného  alebo  iného  duševnéhovlastníctva,  zaniká záväznosť  tohto dojednania  porušením zmluvykupujúcim  alebo  najneskôr  uplynutím   dvoch  rokov  od  dodaniatovaru. 
Oddiel 3                         Menová doložka
§ 744
(1) Ak  zmluva určuje,  že cena  alebo iný  peňažný záväzok sarozumie  pri  určitom  kurze  meny,  v ktorej  sa má záväzok plniť(zabezpečovaná mena), vo vzťahu k určitej inej mene (zabezpečujúcamena),  a ak dôjde  po  uzavretí  zmluvy k zmene  kurzového pomeruoboch mien, je dlžník povinný  zaplatiť sumu zníženú alebo zvýšenútak, aby suma v zabezpečujúcej mene zostala nezmenená.
(2) Ak  nie  je  v zmluve  určené,  na  ktoré  menové kurzy saprihliada, predpokladá  sa, že sú rozhodné  stredné devízové kurzyplatné v štáte, v ktorom má  dlžník sídlo alebo miesto podnikania,prípadne bydlisko,  a to v čase uzavretia zmluvy  a v čase, keď sapeňažný záväzok plní.
(3) Ak  sa v doložke  použije  na  zabezpečenie viac  mien, jerozhodujúci    priemer   kurzov    medzi   zabezpečovanou    menoua zabezpečujúcimi menami, pokiaľ z doložky nevyplýva niečo iné. 
Oddiel 4                   Zmluva o výhradnom predaji
§ 745
Základné ustanovenia
(1) Zmluvou  o výhradnom  predaji  sa  zaväzuje  dodávateľ, žetovar určený v zmluve nebude  v určitej oblasti dodávať inej osobenež odberateľovi.
(2) Ak zmluva nie  je dojednaná písomne alebo ak  nie je v nejurčená oblasť alebo druhy tovaru,  na ktoré sa zmluva vzťahuje, jeneplatná. 
§ 746
Dodávateľ nesmie po dobu platnosti zmluvy dodávať určený tovarpriamo  ani  nepriamo  nikomu  inému  vo  vyhradenej  oblasti  nežodberateľovi, prípadne  osobám, ktorým to  zmluva dovoľuje. Zmluvanezbavuje dodávateľa práva vykonávať propagáciu a prieskum trhu vovyhradenej oblasti. 
§ 747
Jednotlivé  predaje  v rámci  zmluvy  o výhradnom  predaji  sauskutočňujú  na základe  samostatných kúpnych  zmlúv. Časť  obsahutýchto zmlúv sa môže dohodnúť už v zmluve o výhradnom predaji. 
§ 748
Ak  v zmluve nie  je určené,  na akú  dobu sa uzaviera, zanikázmluva  po uplynutí  jedného roka  po jej  uzavretí. Ak  zo zmluvyvyplýva,  že  ju  strany   zamýšľali  uzavrieť  na  dobu  neurčitúa nedohodli výpovednú lehotu, môže ju ktorákoľvek zo strán ukončiťvýpoveďou, ktorá  nadobúda účinnosť ku  koncu kalendárneho mesiacanasledujúceho  po  mesiaci,  v ktorom  sa  výpoveď doručila druhejstrane. 
§ 749
(1) Ak  odberateľ nedodržal  časové rozvrhnutie  odberu tovarupredpokladané v zmluve alebo ak  odoberá tovar, ktorý je predmetomzmluvy  o výhradnom predaji,  od  iného  dodávateľa, hoci  mu totoprávo nebolo v zmluve priznané, môže dodávateľ od zmluvy odstúpiť,nemá však nárok na náhradu škody.
(2) Ak dodávateľ  dodá v rozpore so  zmluvou iným odberateľom,môže odberateľ odstúpiť od zmluvy. 
Oddiel 5                  Zmluvy o viazaných obchodoch
§ 750
Závislé zmluvy
Ak vyplýva zo zmluvy alebo z okolností, za ktorých bola zmluvauzavretá  a ktoré sú  pri uzavretí  zmluvy známe  obom stranám, žeplnenie  z tejto  zmluvy (hlavnej  zmluvy) závisí  od plnenia inejzmluvy (vedľajšej zmluvy), predpokladá  sa, že plnenie z vedľajšejzmluvy tvorí odkladaciu podmienku  účinnosti hlavnej zmluvy. Ak samá  alebo  ak  sa  z hlavnej  zmluvy  plní  vopred,  má nesplnenievedľajšej zmluvy povahu rozväzovacej podmienky. 
Viacstranné výmenné obchody
§ 751
Za  viacstranné  výmenné  obchody  na  účely  tohto  zákona sapovažujú obchody, pri ktorých  uzaviera niekoľko osôb jednu zmluvualebo  niekoľko spolu  súvisiacich zmlúv,  podľa ktorých  má dôjsťk vzájomnému dodaniu tovaru medzi  účastníkmi majúcimi sídlo alebomiesto  podnikania,  prípadne  bydlisko  na  území rôznych štátov,kúpna cena však má byť  vyrovnaná iba medzi účastníkmi, ktorí majúsídlo  alebo miesto  podnikania, prípadne  bydlisko na  území tohoistého štátu. 
§ 752
Vzťahy   vznikajúce  z viacstranných   výmenných  obchodov  saspravujú podľa  ustanovení o kúpnej zmluve.  Každý z účastníkov mánárok  na plnenie  určené mu  zmluvou podľa  ustanovení o zmluváchv prospech  tretieho. Účastníci  však nemôžu  zmluvu zrušiť  alebozmeniť bez  súhlasu účastníka, ktorému je  plnenie určené dotknutézrušením alebo zmenou. 
§ 753
Žiadny  z účastníkov  viacstranného  výmenného  obchodu nemôžeodkladať  dodanie tovaru  voči účastníkovi,  ktorý má  sídlo alebomiesto  podnikania, prípadne  bydlisko na  území iného  štátu, lenpreto, že  mu nesplnil iný  účastník, ktorý má  s ním sídlo  alebomiesto podnikania, prípadne bydlisko na území toho istého štátu. 
§ 754
Účastníci  viacstranného výmenného  obchodu, ktorí  majú sídloalebo miesto  podnikania, prípadne bydlisko  na území toho  istéhoštátu  ručia spoločne  a nerozdielne za  splnenie záväzku  každéhoz nich voči účastníkom, ktorí  majú sídlo alebo miesto podnikania,prípadne bydlisko na území iného štátu. 
§ 755
Účastník  viacstranného  výmenného  obchodu  nie  je oprávnenýodstúpiť od zmluvy pri omeškaní niektorého z ostatných účastníkov,ak niektorý  iný účastník už  splnil svoj záväzok,  ibaže účastníkodstupujúci od zmluvy nahradí škodu spôsobenú odstúpením od zmluvyúčastníkovi, ktorý už splnil svoj záväzok. 
ŠTVRTÁ ČASŤ           SPOLOČNÉ, PRECHODNÉ A ZÁVEREČNÉ USTANOVENIA
§ 756
Ustanovenia tohto  zákona sa použijú,  len pokiaľ medzinárodnázmluva,  ktorá  je  pre  Českú  a Slovenskú  Federatívnu Republikuzáväzná  a bola uverejnená  v Zbierke zákonov,  neobsahuje odlišnúúpravu. 
§ 757
Pre  zodpovednosť  za  škodu  spôsobenú  porušením  povinnostíustanovených  týmto  zákonom   platia  obdobne  ustanovenia  § 373a nasl. 
§ 758
(1) Pri uzavieraní zmlúv, ktorých stranami sú len osoby majúcesídlo alebo  miesto podnikania, prípadne bydlisko  na území Českeja Slovenskej Federatívnej Republiky, uplatnia sa ustanovenia tohtozákona o určení  ceny alebo odplaty  poskytovanej za plnenie,  lenpokiaľ  toto  určenie  nie  je  v rozpore  so  všeobecne záväznýmiprávnymi  predpismi o cenách.  Inak vzniká  povinnosť platiť  cenualebo odplatu vo výške najviac prípustnej podľa týchto predpisov.
(2) Ceny,  odplaty a iné  peňažné plnenia,  ktoré sú predmetomzáväzkov  podľa  zmlúv  upravených  týmto  zákonom  a sú predmetomúpravy predpisov  uvedených v odseku 1, sa  považujú za ceny podľatýchto predpisov. 
§ 759
Pokiaľ v zmluve,  ktorej stranami sú osoby  majúce sídlo alebomiesto podnikania, prípadne bydlisko  na území Českej a SlovenskejFederatívnej  Republiky, alebo  ktoré majú  na tomto  území podnikalebo  jeho organizačnú  zložku,  je  určená akosť  vecí v rozpores ustanoveniami  právnych  predpisov,  platia  pre  určenie akostiustanovenia týchto  predpisov o akosti prípustnej  na užívanie; toneplatí, pokiaľ zo zmluvy alebo  z vyhlásenia strany, ktorá má vecnadobudnúť, alebo z predmetu jej podnikania  vyplýva, že sa vec mávyviezť. 
§ 760
Ustanovenia  tohto  zákona  o záväzkových  vzťahoch,  ktoré satýkajú  uplatnenia práva  na súde,  súdneho konania  alebo súdnehorozhodnutia,  použijú sa  primerane aj  pre uplatnenie  práva predrozhodcom, pre rozhodcovské konanie  alebo rozhodcovský nález, ibaak sa opierajú o platnú rozhodcovskú zmluvu. 
§ 761
(1) zrušený od 1.1.1994
(2) Ustanovenia § 70 až 75 sa použijú obdobne aj na likvidáciuiných  právnických  osôb  než  obchodných  spoločností,  ak nemajúprávneho  nástupcu  a z právnych  predpisov,  ktoré  ich upravujú,nevyplýva niečo iné.
(3) Ustanovenia  § 71 ods. 3  až 6,  § 72, ako  aj § 75 ods. 2a 3 tohto zákona platia aj pre likvidáciu štátneho podniku.
§ 762
Ustanovenia  upravujúce  bankovú   záruku,  zmluvu  o otvoreníakreditívu,  zmluvu  o inkase,  zmluvu  o  bankovom  uložení veci,zmluvu  o bežnom  účte,  zmluvu  o vkladovom  účte  platia  aj preprípady,  keď namiesto  banky bankovú  záruku poskytuje  a uvedenézmluvy uzaviera iná osoba, ktorá je na to oprávnená.
§ 763
(1) Týmto zákonom sa spravujú právne vzťahy, ktoré vznikli ododňa jeho  účinnosti. Právne vzťahy  vzniknuté pred dňom  účinnostitohto   zákona   a práva   z nich    vzniknuté,   ako   aj   právazo zodpovednosti  za  porušenie  záväzkov  z hospodárskych a inýchzmlúv  uzavretých pred  dňom  účinnosti  tohto zákona  sa spravujúdoterajšími  predpismi. Zmluvy  o bežnom účte,  zmluvy o vkladovomúčte,  zmluvy o uložení  cenných papierov  a iných hodnôt  sa všakspravujú  týmto  zákonom  odo  dňa  jeho  účinnosti,  aj keď k ichuzavretiu došlo pred týmto dňom.
(2) Podľa  doterajších predpisov  sa až  do svojho  zakončeniaposudzujú všetky lehoty, ktoré  začali plynúť predo dňom účinnostitohto zákona,  ako aj lehoty  pre uplatnenie práv,  ktoré sa podľapredchádzajúceho  odseku  spravujú  doterajšími  predpismi, aj keďzačnú plynúť po účinnosti tohto zákona. 
§ 764
(1) Právna    povaha    verejných    obchodných   spoločností,komanditných   spoločností,   spoločností   s ručením   obmedzenýma akciových   spoločností,   ktoré   vznikli   podľa   doterajšíchpredpisov,  sa spravuje  ustanoveniami tohto  zákona odo  dňa jehoúčinnosti.
(2) Ustanovenia    spoločenskej   zmluvy,    prípadne   stanovobchodných  spoločností  uvedených   v odseku  1,  ktoré  odporujúdonucovacím  ustanoveniam  tohto  zákona,  strácajú záväznosť dňomnadobudnutia   jeho   účinnosti;   spoločníci,   prípadne   orgányobchodných spoločností  prispôsobia do jedného  roka od tohto  dňaspoločenské zmluvy,  prípadne stanovy úprave  tohto zákona a zašlúich registrovému súdu. Ak tak neurobia, vyzve ich na to registrovýsúd,ktorý  vo výzve  zároveň určí  dodatočnú primeranú  lehotu. Pomárnom  uplynutí  tejto  dodatočnej  lehoty  súd  spoločnosť zrušía nariadi jej likvidáciu.
(3) Akcie  vydané pre  účinnosťou tohto  zákona, s ktorými  súspojené  výhody,  ktoré  tento  zákon  nepripúšťa,  strácajú tietovýhody dňom účinnosti tohto zákona. 
§ 765
(1) Družstvá, ktoré vznikli pred  účinnosťou tohoto zákona, sapremieňajú  na  spoločnosti  alebo  družstvá  podľa  tohto  zákonaspôsobom, ktorý ustanovuje osobitný zákon.
(2) Družstvá  premenené  podľa   odseku  1  prispôsobia  svojestanovy  tomuto  zákonu  v lehote  ustanovenej  osobitným  zákonomuvedeným  v odseku  1.  Do  tejto  doby  predložia  svoje  stanovyprispôsobené úprave družstiev podľa tohto zákona registrovému súduso  žiadosťou o vykonanie  potrebných zmien  v obchodnom registri.S prispôsobenými stanovami predložia  súčasne zápisnicu o členskejschôdzi, na ktorej bola  schválená zmena stanov. Zápisnica zahrnieschválenú výšku zapisovaného základného imania a podiely členov naňom. Zapísaním zmien sa  pokladajú doterajšie družstvá za družstvázaložené podľa tohto zákona.
(3) Právna povaha  družstiev uvedených v odseku  1 sa spravujedo  zápisu zmien  v obchodnom registri  podľa odseku 2 doterajšímiprávnymi predpismi a stanovami.
(4) Ak  družstvá  uvedené  v odseku  1 nepožiadajú o vykonaniezmien v obchodnom registri v ustanovenej lehote a neurobia tak anipo výzve súdu, nariadi súd likvidáciu družstva.
(5) Ustanovenia osobitného zákona  uvedeného v odseku 1, ktoréupravujú majetkové podiely na  čistom obchodnom imaní družstva, sapoužijú  aj  pre  určenie  podielu  na  likvidačnom  zostatku.  Akrozdelenie neschváli valné zhromaždenie oprávnených osôb, rozhodneo rozdelení súd. 
§ 766
(1) Zakladatelia    družstevných    podnikov    podľa   zákonač. 162/1990   Zb.   o poľnohospodárskom   družstevníctve,   zákonač. 176/1990    Zb.   o bytovom,    spotrebnom,   výrobnom   a inomdružstevníctve,  zriaďovatelia podnikov  (hospodárskych zariadení)občianskych   združení  a účastníci   spoločných  podnikov   podľaHospodárskeho  zákonníka  prevedú   uvedené  podniky  na  obchodnéspoločnosti alebo  družstvá podľa tohto zákona,  a to najneskôr dojedného  roka odo  dňa nadobudnutia  jeho účinnosti,  alebo ich dotejto doby  zrušia. Ak sa tak  nestane, súd aj bez  návrhu nariadilikvidáciu  uvedených  podnikov.  To  isté  platí  pre  komanditnéspoločnosti na akcie. Ustanovenie § 69 sa použije primerane.
(2) Právna povaha a vnútorné pomery právnických osôb uvedenýchv odseku 1  až do premeny na  obchodné spoločnosti alebo družstvá,prípadne do zrušenia, sa spravujú doterajšími právnymi predpismi.
(3) Ak je  zakladateľom právnických osôb  uvedených v odseku 1družstvo, začína lehota jedného  roka ustanovená v odseku 1 plynúťod nadobudnutia účinnosti osobitného zákona (§ 765 ods. 1). 
§ 767
(1) Likvidácia právnických osôb podľa  § 764 a 766 sa vykonávapodľa  ustanovení  tohto  zákona.   Likvidačný  zostatok  sa  všakrozdeľuje podľa doterajších predpisov, stanov, zakladacej listiny,spoločenskej  alebo  inej  zmluvy;  ak  nie  je  rozdelenie  taktoupravené,  použijú sa  primerane ustanovenia  tohto zákona,  ktorésvojím obsahom sú najbližšie forme likvidovanej právnickej osoby.
(2) Trvanie iných právnických  osôb vyvíjajúcich podnikateľskúčinnosť, než ktoré sú uvedené  v § 764 až 766 a ktoré vznikli prednadobudnutím  účinnosti   tohto  zákona  podľa   prvších  právnychpredpisov,  zostáva týmto  zákonom nedotknuté.  Ich právna  povahaa vnútorné  právne pomery  sa spravujú  právnymi predpismi,  podľaktorých boli zriadené. 
§ 768
(1) Zápisy  v podnikovom  registri  vedenom  podľa doterajšíchpredpisov sa  považujú za zápisy v obchodnom  registri podľa tohtozákona.
(2) Právnické  osoby,  ktoré  sa  podľa  doterajších predpisovzapisujú  do podnikového  registra, sa  od účinnosti  tohto zákonazapisujú do obchodného registra.
(3) Zápisy    v podnikom    registri,    ktoré   nezodpovedajúustanoveniam  tohto zákona,  musia byť  uvedené do  súladu s týmtozákonom  do jedného  roka od  jeho účinnosti.  Pokiaľ tak zapísanáosoba  neurobí, súd  ju vyzve  na úpravu  zápisu a určí  primeranúlehotu. To sa netýka právnických osôb uvedených v § 766.
(4) Právnické  osoby alebo  ich organizačné  zložky, ktoré  sapodľa  tohto  zákona  zapisujú  do  obchodného  registra  a nie súzapísané ku dňu nadobudnutia účinnosti tohto zákona do podnikovéhoregistra, sú povinné podať návrh  na zápis do šiestich mesiacov odnadobudnutia účinnosti tohto zákona. 
§ 768a
(1) Spoločnosti  s ručením  obmedzeným založené  v období pred1. januárom 1997  sú povinné do šiestich  mesiacov od nadobudnutiaúčinnosti tohto  zákona oznámiť príslušnému  registrovému súdu, čivykonávajú  podnikateľskú  činnosť,  a  ak  ju prestali vykonávať,urobiť opatrenia smerujúce k zániku spoločnosti.
(2) Spoločnosti    s   ručením    obmedzeným   založené   prednadobudnutím  účinnosti  tohto  zákona   sú  povinné  do  šiestichmesiacov od nadobudnutia jeho  účinnosti upraviť svoje spoločenskézmluvy a stanovy tak, aby boli v súlade s týmto zákonom.
§ 768b
(1) Akciové spoločnosti sú povinné do 31. decembra 1999 uviesťformu a  podobu svojich akcií  do súladu s  týmto zákonom. Akciovéspoločnosti,  ktoré   sú  k  1. júlu 1999   zapísané  v  obchodnomregistri, sú  povinné prispôsobiť svoje  stanovy tomuto zákonu  do31. decembra 1999.   Ustanovenia  stanov,   ktoré  sú   v  rozpores ustanoveniami  tohto zákona,  po uplynutí  tejto lehoty strácajúplatnosť.
(2) Majiteľ  listinnej  akcie  na  meno  je  povinný  na výzvuspoločnosti oznámiť jej bez  zbytočného odkladu všetky údaje podľa§ 156  ods. 4.  Majiteľovi  listinnej  akcie  na  meno  spoločnosťvyplatí  výnos vyplývajúci  z akcie  vtedy, ak  si túto  povinnosťsplní.
(3) Akciová spoločnosť,  ktorá vydala listinné  akcie na meno,je  povinná  zabezpečiť,  aby  zoznam  akcionárov obsahoval všetkyúdaje  podľa  § 156  ods. 4,  a  takýto  zoznam odovzdať strediskucenných  papierov  do  31. decembra 1999.  Ak  akciová  spoločnosťnesplní túto povinnosť,  súd ju aj bez návrhu  zruší a nariadi jejlikvidáciu.
§ 769
Povinnosť  zverejnenia  údajov  ustanovená  týmto  zákonom  jesplnená ich zverejnením v Obchodnom vestníku. 
§ 770
Vláda  Českej a Slovenskej  Federatívnej Republiky  nariadenímustanoví spôsob  a podmienky zverejňovania údajov,  ktoré vyžadujetento zákon. 
§ 771
Vláda   Českej   a Slovenskej   Federatívnej   Republiky  vydánariadením vykonávacie predpisy podľa § 629. 
§ 772
Zrušujú sa:
1. § 352 Občianskeho zákonníka č. 141/1950 Zb., 2. zákon  č.  101/1963  Zb.  o právnych  vzťahoch v medzinárodnom    obchodnom styku (Zákonník medzinárodného obchodu), 3. Hospodársky   zákonník   č.   109/1964   Zb.   v znení  zákona    č. 82/1966  Zb., zákonného  opatrenia č.  13/1967 Zb.,  zákona    č. 69/1967 Zb., zákona č. 72/1970 Zb., zákona č. 138/1970 Zb.,    zákona  č.  144/1975  Zb.,  zákona  č.  165/1982  Zb.,  zákona    č. 98/1988 Zb. a zákona č. 103/1990 Zb., 4. zákon  č.  173/1988  Zb.  o podniku  so zahraničnou majetkovou    účasťou v znení zákona č. 112/1990 Zb., 5. zákon č. 67/1989 Zb. o národohospodárskom plánovaní, 6. zákon č. 104/1990 Zb. o akciových spoločnostiach, 7. zákon č. 162/1990 Zb. o poľnohospodárskom družstevníctve, 8. zákon č.  176/1990 Zb. o bytovom,  spotrebnom, výrobnom a inom    družstevníctve, 9. § 1  ods. 2,   § 3  ods. 2  a § 4   zákona  č.  174/1950   Zb.    o dražbách mimo exekúcie,10. zákon  č. 42/1980  Zb. o hospodárskych  stykoch so  zahraničím    v znení  zákona  č.  102/1988  Zb.  a zákona  č.  113/1990 Zb.    s výnimkou ustanovení § 2, 3, 13  až 16, § 17 ods. 2 písm. c),    § 18 ods. 1, § 19 ods. 1 písm. i),  § 22 písm. j), § 43 až 56,    58 a 64,11. § 13 ods.1  a § 16 ods. 3  zákona č. 83/1990  Zb. o združovaní    občanov,12. nariadenie  vlády Českej  a Slovenskej Federatívnej  Republiky    č. 81/1989       Zb.        o       povinnom       prerokúvaní    dodávateľsko-odberateľských vzťahov  a konkretizácii záväzných    výstupov štátneho plánu pri dodávkach produkcie,13. nariadenie  vlády Českej  a Slovenskej Federatívnej  Republiky    č. 256/1990  Zb., ktorým  sa ustanovujú  vývozy a dovozy  vecí    a ďalšie   činnosti,  na   ktorých  vykonávanie   sa  vyžaduje    povolenie na zahraničnoobchodnú činnosť,14. nariadenie  vlády Českej  a Slovenskej Federatívnej  Republiky    č. 132/1991 Zb., ktorým sa ustanovujú prípady, keď môže podnik    so zahraničnou majetkovou účasťou vzniknúť bez povolenia,15. vyhláška Ministerstva národnej obrany  č. 118/1964 Zb., ktorou    sa vydávajú  základné podmienky dodávky  výrobkov a vývojových    prác určených na  zabezpečenie obranyschopnosti štátu, v znení    vyhlášky č. 144/1989 Zb.,16. vyhláška   ministerstiev  všeobecného   strojárstva  a ťažkého    strojárstva  č.  135/1964  Zb.,  ktorou  sa  vydávajú základné    podmienky  dodávky  strojárskych  výrobkov,  v znení  vyhlášky    č. 57/1972 Zb., č. 107/1981 Zb. a č. 28/1990 Zb.,17. vyhláška Ministerstva všeobecného strojárstva č. 136/1964 Zb.,    ktorou   sa   vydávajú   základné   podmienky   dodávky  opráv    strojárskych výrobkov, v znení vyhlášky č. 27/1990 Zb.,18. vyhláška Ministerstva všeobecného strojárstva č. 137/1964 Zb.,    ktorou sa  vydávajú základné podmienky  dodávky opráv cestných    vozidiel  pre  motorovú  dopravu,  v znení vládneho nariadenia    č. 38/1966 Zb. a vyhlášky č. 26/1990 Zb.,19. vyhláška  Správy  štátnych  hmotných  rezerv  č. 174/1964 Zb.,    ktorou sa vydávajú základné podmienky dodávky štátnych rezerv,    v znení vyhlášky č. 181/1989 Zb.,20. vyhláška Štátnej  komisie pre techniku,  Ministerstva financií    a hlavného  arbitra  Československej  socialistickej republiky    č. 87/1966    Zb.   o niektorých    ekonomických   opatreniach    v investičnej     výstavbe     v znení     nariadenia    vlády    Československej  socialistickej  republiky  č.  136/1973  Zb.,21. vyhláška      Ministerstva      poľnohospodárstva     a výživy    a Ministerstva lesného a vodného  hospodárstva č. 73/1967 Zb.,    ktorou   sa   vydávajú   základné   podmienky   dodávky  opráv    poľnohospodárskych   a lesných   mechanizačných  prostriedkov,    poľných a zemných prác,  chemizácie a iných poľnohospodárskych    prác, v znení vyhlášky č. 147/1989 Zb.,22. vyhláška  ministerstiev  chemického  priemyslu,  stavebníctva,    spotrebného   priemyslu,   ťažkého   priemyslu  a zahraničného    obchodu č. 187/1968 Zb., ktorou sa ustanovujú záručné doby pri    dodávkach na výstavbu budov na bývanie,23. vyhláška  Federálneho  ministerstva  dopravy  č.  152/1971 Zb.    o hospodárskych záväzkoch v cestnej nákladnej doprave,24. vyhláška  Federálneho  ministerstva  dopravy  č.  156/1971 Zb.    o hospodárskych  záväzkoch vo  vnútroštátnej vodnej  nákladnej    doprave,25. vyhláška predsedu Štátnej banky česko-slovenskej a Federálneho    ministerstva   financií  č.   118/1972  Zb.   o  pokladničných    operáciách v socialistických organizáciách,26. vyhláška  Federálneho ministerstva  pre technický a investičný    rozvoj   č. 101/1973  Zb.   o projektových  súťažiach  v znení    vyhlášky č. 124/1991 Zb.,27. vyhláška  Štátnej   arbitráže  Československej  socialistickej    republiky  č.  104/1973  Zb.,   ktorou  sa  vydávajú  základné    podmienky dodávky stavebných prác,28. vyhláška  Federálneho ministerstva  pre technický a investičný    rozvoj  a Štátnej   arbitráže  Československej  socialistickej    republiky  č.  77/1977  Zb.  o centrálnej  regulácii  výrobkov    a materiálov vo výstavbe,29. vyhláška   Federálneho    ministerstva   hutníctva   a ťažkého    strojárstva  č.  82/1977  Zb.,  ktorou  sa  vydávajú  základné    podmienky  dodávky  hutníckych  výrobkov,  rúd,  magnezitových    výrobkov a kovového odpadu, v znení vyhlášky č. 30/1990 Zb.,30. vyhláška    Federálneho   ministerstva    palív   a energetiky    č. 106/1977 Zb., ktorou sa vydávajú základné podmienky dodávky    tuhých  palív,  v znení  vyhlášky  č.  1/1987  Zb.  a vyhlášky    č. 3/1990 Zb.,31. vyhláška  Štátnej   arbitráže  Československej  socialistickej    republiky  č.   44/1978  Zb.,  ktorou   sa  vydávajú  základné    podmienky  dodávky  výrobkov   chemického  priemyslu,  v znení    vyhlášok č. 26/1982 Zb. a č. 12/1988 Zb.,32. vyhláška  Federálneho ministerstva  poľnohospodárstva a výživy    č. 84/1978 Zb., ktorou  sa vydávajú základné podmienky dodávky    opráv    poľnohospodárskej    techniky,    v znení    vyhlášky    č. 148/1989 Zb.,33. vyhláška  Federálneho  ministerstva  dopravy  č.  1/1980  Zb.,    ktorou sa  vydávajú základné podmienky  dodávky leteckých prác    v poľnohospodárstve,  lesnom  a vodnom  hospodárstve,  v znení    vyhlášky č. 37/1990 Zb.,34. vyhláška  Štátnej   arbitráže  Československej  socialistickej    republiky  č.   28/1980  Zb.,  ktorou   sa  vydávajú  základné    podmienky  dodávky polygrafických  výrobkov, v znení  vyhlášky    č. 199/1989 Zb.,35. vyhláška  Štátnej   arbitráže  Československej  socialistickej    republiky  č.   38/1980  Zb.,  ktorou   sa  vydávajú  základné    podmienky dodávky výrobkov dodávaných organizáciami vnútorného    obchodu, v znení vyhlášky č. 200/1989 Zb.,36. vyhláška   Federálneho   ministerstva   zahraničného   obchodu    č. 61/1980  Zb. o zriaďovaní  a činnosti organizačných zložiek    československých právnických osôb v zahraničí,37. vyhláška   Federálneho   ministerstva   zahraničného   obchodu    č. 62/1980 Zb. o kontrole zahraničnoobchodnej činnosti,38. vyhláška   Federálneho   ministerstva   zahraničného   obchodu    a Federálneho  ministerstva pre  technický a investičný rozvoj    č. 64/1980 Zb. o postupe pri nakladaní s priemyselnými právami    a výrobnotechnickými poznatkami vo vzťahu k zahraničiu,39. vyhláška   Federálneho   ministerstva   zahraničného   obchodu    č. 140/1980    Zb.    o preventívnej    kontrole    vyvážaného    a dovážaného    tovaru   a o preukaze    o použití   a využití    dovezeného    tovaru,     40. vyhláška    Štátnej    arbitráže    Československej  socialistickej  republiky   č.  27/1981  Zb.,    ktorou sa  vydávajú základné podmienky  dodávky zdravotníckych    a veterinárnych  výrobkov, v znení  vyhlášky č.  142/1989 Zb.,    41. vyhláška  Federálneho  ministerstva  zahraničného  obchodu    č. 53/1981        Zb.        o podmienkach        poskytovania    zahraničnohospodárskych služieb v oblasti dopravy,42. vyhláška Ministerstva kultúry  Českej socialistickej republiky    č.  57/1981  Zb.  o udeľovaní,  zmene  a odnímaní  povolení na    poskytovanie zahraničnohospodárskych služieb v oblasti kultúry    a o kontrole týchto služieb,43. vyhláška   Ministerstva   kultúry   Slovenskej  socialistickej    republiky č. 61/1981 Zb. o udieľaní, zmene a odnímaní povolení    na  poskytovanie   zahraničnohospodárskych  služieb  v oblasti    kultúry a o kontrole týchto služieb,44. vyhláška  Štátnej   arbitráže  Československej  socialistickej    republiky  č.   91/1981  Zb.,  ktorou   sa  vydávajú  základné    podmienky   dodávky  zeleniny   a ovocia  medzi  organizáciami    vnútorného  obchodu  a na   priemyselné  spracovanie,  v znení    vyhlášky č. 180/1989 Zb.,45. vyhláška  Federálneho  ministerstva  financií  č. 179/1982 Zb.    o rozsahu  a podmienkach  zmluvného  poistenia socialistických    organizácií,46. vyhláška  Federálneho ministerstva  pre technický a investičný    rozvoj  č. 181/1982  Zb. o základných  podmienkach dodávky  na    zabezpečenie  vedecko-technického  rozvoja,  v znení  vyhlášky    č. 154/1989 Zb.,47. vyhláška  Ministerstva   zdravotníctva  Českej  socialistickej    republiky  č.   23/1983  Zb.  o udeľovaní,   zmene  a odnímaní    povolení   na  poskytovanie   zahraničnohospodárskych  služieb    v oblasti kúpeľnej liečby a o kontrole týchto služieb,48. vyhláška  Štátnej   arbitráže  Československej  socialistickej    republiky  č.  24/1983  Zb.  o základných  podmienkach dodávky    zberných surovín v znení vyhlášky č. 140/1989 Zb.,49. vyhláška   Federálneho   ministerstva   zahraničného   obchodu    č. 104/1983 Zb. o dovoze investičných celkov,50. vyhláška  Federálneho  ministerstva   dopravy  č.  8/1984  Zb.    o základných  podmienkach   niektorých  činností  vykonávaných    Československými štátnymi dráhami v súvislosti s prepravou,51. vyhláška  Štátnej   arbitráže  Československej  socialistickej    republiky  č.  11/1984  Zb.  o základných  podmienkach dodávky    stavebných látok a dielcov,52. vyhláška Ministerstva  zdravotníctva Slovenskej socialistickej    republiky č. 61/1984 Zb. o udieľaní, zmene a odnímaní povolení    na  poskytovanie   zahraničnohospodárskych  služieb  v oblasti    kúpeľnej liečby a o kontrole týchto služieb,53. vyhláška   Federálneho    ministerstva   hutníctva   a ťažkého    strojárstva, Federálneho  ministerstva všeobecného strojárstva    a Federálneho   ministerstva    elektrotechnického   priemyslu    č. 13/1985    Zb.   o základných    podmienkach   strojárskych    a elektrotechnických    dodávok     uskutočňovaných    vyššími    dodávateľskými  formami a niektorých  ďalších dodávok určených    pre tuzemsko v znení vyhlášky č. 29/1990 Zb.,54. vyhláška  Federálneho  štatistického   úradu  č.  49/1985  Zb.    o základných  podmienkach  dodávky  prác  a služieb  v oblasti    automatizovaného spracovania dát  v znení vyhlášky č. 170/1989    Zb.,55. vyhláška   Federálneho   ministerstva   zahraničného  obchodu,    Federálneho  ministerstva   hutníctva  a ťažkého  strojárstva,    Federálneho      ministerstva      všeobecného     strojárstva    a Federálneho   ministerstva    elektrotechnického   priemyslu    č. 31/1986  Zb.  o základných  podmienkach  dodávky  vývozných    investičných celkov,56. vyhláška  Federálneho ministerstva  poľnohospodárstva a výživy    č. 130/1988 Zb. o zásadách predaja poľnohospodárskych výrobkov    členom      a pracovníkom      socialistických     organizácií    s poľnohospodárskou výrobou,57. vyhláška  Federálneho ministerstva  poľnohospodárstva a výživy    č.    155/1988    Zb.    o základných    podmienkach   dodávky    poľnohospodárskych výrobkov,58. vyhláška  Federálneho ministerstva  poľnohospodárstva a výživy    č.    156/1988    Zb.    o základných    podmienkach   dodávky    potravinárskych a niektorých iných výrobkov,59. vyhláška    Federálneho    ministerstva    dopravy    a spojov    č. 143/1989  Zb.  o zmluve   o príprave  prepráv  železničných    vozňových zásielok,60. vyhláška  Štátnej   arbitráže  Československej  socialistickej    republiky  č.   57/1990  Zb.  o prechodnej   odchylnej  úprave    hospodárskych    záväzkov   od    ustanovenia   § 295   ods. 2    Hospodárskeho zákonníka pre  odvetvia Federálneho ministerstva    hutníctva,    strojárstva    a elektrotechniky,   Ministerstva    výstavby   a stavebníctva   Českej   socialistickej  republiky    a Ministerstva     výstavby      a stavebníctva     Slovenskej    socialistickej republiky,61. vyhláška   Federálneho   ministerstva   zahraničného   obchodu    č. 265/1990   Zb.   o zriaďovaní   a prevádzkovaní  obchodných    zastupiteľstiev zahraničných osôb,62. vyhláška   Federálneho   ministerstva   zahraničného   obchodu    č. 533/1990  Zb.  o udeľovaní  povolení  na zahraničnoobchodnú    činnosť,   o vykonávaní   zahraničnoobchodnej   činnosti   bez    registrácie alebo povolenia a o vykonávaní zahraničnoobchodnej    činnosti  zahraničnými  osobami,  v znení  vyhlášky č. 27/1991    Zb.,63. vyhláška  Štátnej  banky   česko-slovenskej  č.  386/1991  Zb.    o platobnom styku a zúčtovaní,64. vyhláška  Štátnej  banky   česko-slovenskej  č.  414/1991  Zb.    medzibankovom platobnom styku a zúčtovaní,65. výnos   Federálneho   ministerstva   dopravy   č.  17.525/1981    o postupe   československých   organizácií   pri   poskytovaní    zahraničnohospodárskych    služieb     pri    preprave    vecí    (registrované v čiastke 33/1981 Zb.),66. úprava   Štátnej   arbitráže   Československej  socialistickej    republiky č. 2/1984 z 15.  novembra 1984, ktorou sa ustanovuje    odchylná  úprava  hospodárskych  záväzkov  pre  stavby jadrovo    energetických častí elektrárne  Temelín (reg. v čiastke 1/1985    Zb.),67. vyhláška  Ministerstva  vnútorného  obchodu  č.  4/1952  Ú.l.,    ktorou  sa  vydávajú  podrobnejšie  predpisy  o dražbách  mimo    exekúcie,68. základné  podmienky dodávky  výrobkov vyvážaných organizáciami    zahraničného  obchodu  Chemapol  Praha  a Chemapol  Bratislava    vydané  ministrom zahraničného  obchodu 25.  júla 1964 v znení    zmien  a doplnkov vykonaných  úpravou Federálneho ministerstva    zahraničného   obchodu   č.   12/1977   Vestníka   Federálneho    ministerstva zahraničného obchodu,69. základné  podmienky dodávky  výrobkov dovážaných organizáciami    zahraničného  obchodu  Chemapol  Praha  a Chemapol  Bratislava    vydané  ministrom zahraničného  obchodu 25.  júla 1964 v znení    doplnkov z 30.  marca 1965 a úpravou  Federálneho ministerstva    zahraničného   obchodu   č.   10/1977   Vestníka   Federálneho    ministerstva zahraničného obchodu,70. základné  podmienky dodávky  výrobkov vyvážaných organizáciami    zahraničného  obchodu Metalimex  a Kerametal vydané  ministrom    zahraničného  obchodu 25.  júla 1964  v znení zmien a doplnkov    vykonaných   úpravou  Federálneho   ministerstva  zahraničného    obchodu   č.   27/1977   Vestníka   Federálneho   ministerstva    zahraničného obchodu,71. základné  podmienky dodávky  výrobkov dovážaných organizáciami    zahraničného  obchodu Metalimex  a Kerametal vydané  ministrom    zahraničného  obchodu 25.  júla 1964  v znení zmien a doplnkov    vykonaných  doplnkom  z 30.  marca  1965 a úpravou Federálneho    ministerstva   zahraničného   obchodu   č.   26/1977  Vestníka    Federálneho ministerstva zahraničného obchodu,72. základné   podmienky  dodávky   výrobkov  vyvážaných  podnikom    zahraničného obchodu Pragoexport vydané ministrom zahraničného    obchodu  25.  júla  1964  v znení  zmien a doplnkov vykonaných    úpravou   Federálneho    ministerstva   zahraničného   obchodu    č. 11/1977  Vestníka   Federálneho  ministerstva  zahraničného    obchodu,73. základné  podmienky dodávky  výrobkov vyvážaných organizáciami    zahraničného obchodu Ligna Praha a Drevoúnia Bratislava vydané    ministrom  zahraničného obchodu  25. júla  1964 v znení  zmien    a doplnkov   vykonaných   úpravou   Federálneho   ministerstva    zahraničného   obchodu   č.   13/1977   Vestníka   Federálneho    ministerstva zahraničného obchodu,74. základné  podmienky dodávky  výrobkov dovážaných organizáciami    zahraničného obchodu Ligna Praha a Drevoúnia Bratislava vydané    ministrom  zahraničného obchodu  25. júla  1964 v znení  zmien    a doplnkov  vykonaných  doplnkom  z  30.  marca 1965 a úpravou    Federálneho   ministerstva  zahraničného   obchodu  č.  9/1977    Vestníka Federálneho ministerstva zahraničného obchodu,75. základné   podmienky  dodávky   výrobkov  vyvážaných  podnikom    zahraničného obchodu Československá  keramika vydané ministrom    zahraničného  obchodu 25.  júla 1964  v znení zmien a doplnkov    vykonaných   úpravou  Federálneho   ministerstva  zahraničného    obchodu   č.   25/1977   Vestníka   Federálneho   ministerstva    zahraničného obchodu,76. základné   podmienky  dodávky   výrobkov  dovážaných  podnikom    zahraničného obchodu Československá  keramika vydané ministrom    zahraničného  obchodu 25.  júla 1964  v znení zmien a doplnkov    vykonaných  doplnkom  z 30.  marca  1965 a úpravou Federálneho    ministerstva   zahraničného   obchodu   č.   24/1977  Vestníka    federálneho ministerstva zahraničného obchodu,77. základné  podmienky  dodávky  strojárskych  výrobkov pre vývoz    vydané  ministrom zahraničného  obchodu 25.  júla 1964 v znení    zmien  a doplnkov vykonaných  úpravou Federálneho ministerstva    zahraničného   obchodu   č.    5/1977   Vestníka   Federálneho    ministerstva zahraničného obchodu,78. základné  podmienky  dodávky  strojárskych  výrobkov  z dovozu    vydané  ministrom zahraničného  obchodu 25.  júla 1964 v znení    zmien   a doplnkov  vykonaných   doplnkom  z 30.   marca  1965    a úpravou   Federálneho   ministerstva   zahraničného  obchodu    č. 5/1980   Vestníka  Federálneho   ministerstva  zahraničného    obchodu,79. základné  podmienky dodávky  výrobkov vyvážaných organizáciami    zahraničného  obchodu  Centrotex,  Exico  a Karaexport  vydané    ministrom  zahraničného obchodu  25. júla  1964 v znení  zmien    a doplnkov   vykonaných   úpravou   Federálneho   ministerstva    zahraničného   obchodu   č.    6/1979   Vestníka   Federálneho    ministerstva zahraničného obchodu,80. základné  podmienky  dodávky  surovín,  materiálov  a výrobkov    dovážaných organizáciami zahraničného obchodu Centrotex, Exico    a Karaexport  vydané ministrom  zahraničného obchodu  25. júla    1964 v znení zmien a doplnkov  vykonaných doplnkom z 30. marca    1965  a úpravou Federálneho  ministerstva zahraničného obchodu    č.  5/1979  Vestníka   Federálneho  ministerstva  zahraničného    obchodu,81. základné   podmienky  dodávky   výrobkov  vyvážaných  podnikom    zahraničného  obchodu Ferromet  vydané ministrom  zahraničného    obchodu  25.  júla  1964  v znení  zmien a doplnkov vykonaných    úpravou   Federálneho    ministerstva   zahraničného   obchodu    č. 7/1978   Vestníka  Federálneho   ministerstva  zahraničného    obchodu,82. základné   podmienky  dodávky   výrobkov  dovážaných  podnikom    zahraničného  obchodu  Artia  a a.s.  Slovart vydané ministrom    zahraničného  obchodu 25.  júla 1964  v znení zmien a doplnkov    vykonaných  doplnkom  z 30.  marca  1965 a úpravou Federálneho    ministerstva   zahraničného   obchodu   č.   19/1981  Vestníka    Federálneho ministerstva zahraničného obchodu,83. základné   podmienky  dodávky   výrobkov  vyvážaných  podnikom    zahraničného  obchodu  Artia  a a.s.  Slovart vydané ministrom    zahraničného  obchodu 25.  júla 1964  v znení zmien a doplnkov    vykonaných  doplnkom  z 30.  marca  1965 a úpravou Federálneho    ministerstva   zahraničného   obchodu   č.   18/1981  Vestníka    Federálneho ministerstva zahraničného obchodu,84. základné     podmienky    dodávky     pre    vývoz    potravín    a poľnohospodárskych  výrobkov  vydané  ministrom zahraničného    obchodu  25.  júla  1964  v znení  zmien a doplnkov vykonaných    úpravou   Federálneho    ministerstva   zahraničného   obchodu    č. 33/1977  Vestníka   Federálneho  ministerstva  zahraničného    obchodu,85. základné   podmienky  dodávky   potravín  a poľnohospodárskych    výrobkov   z dovozu  vydané   ministrom  zahraničného  obchodu    25. júla  1964  v znení  zmien  a doplnkov vykonaných doplnkom    z 30.   marca   1965    a úpravou   Federálneho   ministerstva    zahraničného   obchodu   č.   19/1983   Vestníka   Federálneho    ministerstva zahraničného obchodu,86. úprava   Federálneho  ministerstva   zahraničného  obchodu  zo    7. júla  1978, ktorou  sa vydávajú  základné podmienky dodávky    sklárskych    výrobkov   vyvážaných    akciovou   spoločnosťou    Skloexport. 
§ 773
Ustanovenia  prepravných  poriadkov  a vykonávacích  predpisovk zákonu  č.  61/1952  Zb.  o námornej  plavbe, o zodpovednosti zaškodu  na zásielke  sú nepoužiteľné,  pokiaľ sú  v rozpore s § 622a 624 tohto zákona; ostatné ustanovenia týchto predpisov zostávajúnedotknuté. 
§ 774
Vyhláška  Federálneho  ministerstva  financií  č.  63/1989 Zb.o overovateľoch   (audítoroch)  a ich   činnosti  sa   použije  poúčinnosti tohto  zákona i pre činnosť  audítorov podľa § 39  tohtozákona a to až do novej zákonnej úpravy. 
§ 775
Tento zákon nadobúda účinnosť 1. januárom 1992.
Zákon č. 264/1992 Zb. nadobudol účinnosť 1. januárom 1993.
Zákon č. 600/1992 Zb. nadobudol účinnosť 28. decembrom 1992.
Zákon č. 278/1993 Z.z. nadobudol účinnosť 1. januárom 1994.
Zákon č. 249/1994 Z.z. nadobudol účinnosť 1. októbrom 1994.
Zákon č. 106/1995 Z.z. nadobudol účinnosť 2. júnom 1995.
Zákon č. 171/1995 Z.z. nadobudol účinnosť 15. augustom 1995.
Zákon č. 58/1996 Z.z. nadobudol účinnosť 1. marcom 1996.
Zákon č. 317/1996 Z.z. nadobudol účinnosť 15. novembrom 1996.
Zákon č. 373/1996 Z.z. nadobudol účinnosť 28. decembrom 1996.
Zákon č. 11/1998 Z.z. nadobudol účinnosť 1. februárom 1998.
Zákon č. 127/1999 Z.z. nadobudol účinnosť 1. júlom 1999.
Zákon č. 263/1999 Z.z. nadobudol účinnosť 1. januárom 2000.
Zákon č. 238/2000 Z.z. nadobudol účinnosť 1. augustom 2000.
Zákon č. 147/2001 Z.z. nadobudol účinnosť 1. májom 2001.

Ready made firmy

Špecialista na predaj ready made firiem a služby virtual office

© 2010 — 2012, readymadefirmy.sk

RSS Feed | Mapa webu